Psovité

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Psovité
Coyote portrait.jpg
Kojot prériový (Canis latrans)
Kmeň (phylum) Chordáty Chordata
Podkmeň (subphylum) Stavovce Vertebrata
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Cicavce Mammalia
Podtrieda (subclassis) Živorodé Theria
Nadrad (superordo) Placentovce Eutheria
Rad (ordo) Mäsožravce Carnivora
Podrad (subordo) Suchozemské Fissipedia
Čeľaď (familia) Psovité Canidae
Vedecký názov
Canidae
G. Fischer de Waldheim, 1817
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Psovité alebo vlkovité (lat. Canidae) sú čeľaď radu mäsožravce (Carnivora) triedy cicavce (Mammalia). Do tejto čeľade patria psy, líšky, vlky, dingovia, kojoty, šakaly, psy hyenovité.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Divé druhy čeľade psovité sa okrem Antarktídy vyskytujú na každom kontinente a obývajú rozličné biotopy ako napr. púšte, hory, lesy a lúky. Líšia sa veľkosťou od fenka s 24 cm na dĺžku po vlka dravého, ktorý môže byť až 200 cm dlhý a môže vážiť až 80 kg.

S výnimkou psa pralesného (Speothos venaticus) majú všetky psovité relatívne dlhé nohy a pružné telo prispôsobené na naháňanie koristi. Všetky psovité sú prstochodce. Majú huňatý chvost, nezaťahovateľné pazúry a piaty prst s pazúrom na predných labách. Samce majú penisovú kosť, ktorá pri párení napomáha k tomu, že zvieratá sú niekedy spojené až hodinu. Mladé psovité sa rodia slepé, oči otvoria až o niekoľko týždňov neskôr.

Mnoho druhov žije a loví vo svorkách a majú zložitý sociálny systém. Všeobecne sú vysoko prispôsobivé.

Evolúcia[upraviť | upraviť zdroj]

Eocén[upraviť | upraviť zdroj]

Čeľaď Miacidae, ktorej príslušníci boli predchodcami dnešných psovitých, sa vyvinula asi pred 40 miliónmi rokmi v neskorom eocéne.

Oligocén[upraviť | upraviť zdroj]

Najranejšia vetva psovitých bola línia Hesperocyoninae, ktorej zástupca bol Mesocyon z oligocénu (38-24 mil. r.). Tieto rané psovité sa začali zameriavať na prenasledovanie koristi v lúčnych biotopoch.

Ďalšími psovitými z tejto doby boli Tomarctus, ktorý žil v Severnej Amerike pred 10 mil. rokmi, Leptocyon, ktorý sa podobal na líšku.

Miocén[upraviť | upraviť zdroj]

Asi pred 9-10 mil. rokmi počas neskorého miocénu sa začali z juhozápadnej časti Severnej Ameriky rozširovať rody Canis, Urocyon a Vulpes. Úspech týchto psovitých bol spojený s vyvinutím trhákov (carnassial), ktoré boli schopné aj strihať aj žuvať. Pred 8 mil. rokmi sa cez Beringov most dostali do Eurázie.

Pliocén[upraviť | upraviť zdroj]

Skorý pliocén[upraviť | upraviť zdroj]

Počas pliocénu (pred 4-5 mil. rokmi) sa v Severnej Amerike objavil Canis lepophagus. Bol malý a podobal sa na kojota. Niektorí vedci sa domnievajú, že kojot (Canis latrans) sa vyvinul práve z neho. Pred 1,5 až 1,8 mil. rokmi už v Európe žila celá škála vlkov.

Stredný pliocén[upraviť | upraviť zdroj]

Pred asi 800 000 rokmi žil v Severnej Amerike Canis ambrusteri, o ktorom si myslia[Kto?], že sa dostal až do Južnej Ameriky, kde bol predchodcom vlka Canis dirus.

Neskorý pliocén[upraviť | upraviť zdroj]

Pred 300 000 rokmi sa plne vyvinul vlk dravý (Canis lupus a bol rozšírený po celej Európe a severnej Ázii. Beringov most mu umožnil cestu do Severnej Ameriky. Pred 100 000 rokmi bol Canis dirus (jeden z najväčších psovitých všetkých čias) rozšírený od južnej Kanady po Južnú Ameriku. Pred 8 000 rokmi vyhynul.

Klasifikácia[upraviť | upraviť zdroj]

Pes domáci je niektorými vedcami klasifikovaný ako Canis familiaris, kým iný ho pokladajú za poddruh vlka dravého (t. j. Canis lupus familiaris). Aj dingo býva rôzne klasifikovaný: Canis dingo, Canis lupus dingo, Canis familiaris dingo a Canis lupus familiaris dingo.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]