Redaktor:14nu5/Work page

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Egyptológia (zo slov Egypt a starogr. -λογία /-logia/, arab. علم المصريات) je veda o histórii, spôsobe života, náboženstve, jazyku, literatúre a umení starých Egypťanov. Je súčasťou orientalistiky. Pokrýva časové obdobie od 5. tisícročia pred Kr. po koniec tradičnej staroegyptskej náboženskej praxe v 4. storočí po Kr. Vedec, ktorý sa zaoberá egyptológiou je egyptológ.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Starovek[upraviť | upraviť zdroj]

Náboženstvo starých Egypťanov obsahovalo koncept večnosti, ktorý sa mal zračiť aj v určitých aspektoch a prvkoch staroegyptskej spoločnosti. Predchodcami egyptológov a egyptológie boli sami Egypťania, ktorí začali pomáhať večnosti poriadku maat, príp. zámerne cyklicky opakovať motívy a prvky dejín a náboženstva, ktoré staroegyptská predstava sveta z princípu predpokladala.[1]

Podľa súčasných poznatkov v období 18. dynastie stúpla návštevnosť pamätných miest v krajine najmä zámožnými Egypťanmi, ktorí si chceli pripomenúť významné momenty histórie. Svedčia o tom nápisy návštevníkov na stavbách a priľahlých skalách. Z tohto obdobia sa zachoval aj príbeh kráľovského princa a budúceho faraóna Thutmoseho IV., ktorý podľa ním umiestnenej stély inšpirovaný svojim snom nechal odstrániť z Veľkej sfingy zo 4. dynastie nánosy piesok. Nápis podáva príbeh štýlom, v ktorom cítiť úctu k dávnym dejinám ríše.[2] O menej ako dve storočia princ Chamuaset, štvrtý syn Ramesseho II., systematicky obnovoval vo svojom čase už historické stavby, hrobky a chrámy, vrátane pyramíd.[3][4]

V priebehu 27. dynastie, tj. počas perzskej okupácie, navštívil Egypt grécky historik Herodotos z Halikarnasu, ktorý je autorom najstaršieho zachovaného súborného diela o dejinách a reáliách Egypta, ktorá sa nazýva „Euterpe“ a je v poradí druhá v diele Dejiny, alebo deväť kníh zvaných Múzy. Pri svojej ceste Egyptom sa pravdepodobne dostal až k prvému kataraktu a behom nej sústredil a neskôr zverejnil rôzne informácie, od presných faktov až po fabulácie, v závislosti od zdrojov, ktoré využíval.[5] Z dnešného pohľadu ešte významnejší je egyptský kňaz Manehto (Maneto) a jeho dielo Aigyptiaka, ktoré je dnes stratené a známe sú len kompilácie a opisy. Pôvodná práca zo začiatku 32. dynastie pravdepodobne nemala podobu klasických dejín ale chronologického zápisu významných udalostí, popisu pamiatok a rozpravy o staroegyptskej tradícii, vyhotovenej najskôr na objednávku novej panovníckej dynastie Ptolemaiovcov.[6] Diodoros Sicílsky bol ďalší antický historik, ktorý v období Gaia Iulia Caesara navštívil Egypt a písal o ňom. Prvá kniha jeho 40-zväzkového diela Knižnica dejín je venovaná Egyptu a jeho zemepisu, pyramídam, legendám a zákonom. Ako svoje pramene uvádza diela predchádzajúcich antických autorov: Hekataia z Abdéry, Agatarchida z Knida a Herodota.[6]

Vývoj odboru[upraviť | upraviť zdroj]

Moslimskí učenci[upraviť | upraviť zdroj]

V 13. storočí učiteľ z káhirskej univerzity Al-Azhar Abd al-Latíf al-Baghdádí uviedol podrobný popis staroegyptských pamiatok.[7] Podobne v 15. storočí egyptský historik Muhammad al-Makrízí písal o staroegyptských pamiatkach.

Európski priekopníci[upraviť | upraviť zdroj]

Európske cestopisné texty o starovekom Egypte sa začali objavovať v 13. storočí, ale len sporadicky nadobudli väčší vedecký prístup, možno spomenúť autorov ako Clauda Sicard, Benoît de Maillet, Frederic Louis Norden a Richard Pococke. Začiatkom 17. storočia John Graves zmeral niektoré pyramídy a preskúmal Domiciánov obelisk, ktorý bol v tom čase určený pre londýnsku zbierku lorda Arundela.[8] V roku 1646 pokračoval v publikovaní svojej práce Pyramidographia, zatiaľ čo jezuita Athanasius Kircher ako prvý prišiel s myšlienkou, že koptčina je pozostatkom jazyka, ktorý sa skrýva v egyptských hieroglyfoch, tj. že hieroglyfy majú fonetickú hodnotu. Preto je niektorými považovaný za „zakladateľa“ egyptológie.[9] Koncom 18. storočia sa stalo štúdium Egypta viacej vedecké vďaka Napoleónovej výprave a záznamom egyptskej flóry, fauny a dejín publikovanými v diele Description de l’Egypte jeho učencami, ktorí boli súčasťou vojenskej výpravy. Dobytie francúzskeho Egypta Britmi prinieslo okrem iného Rosettskú dosku do Britského múzea.

Súčasná egyptológia[upraviť | upraviť zdroj]

Moderná egyptológia začína inváziou Napoleóna do Egypta. Následné uverejnenie zásadného diela Description de l’Egypte v rokoch 1809–1829 vedcom umožnilo prístup k množstvu neznámym materiálom.[10] Jean François Champollion, Thomas Young a Ippolito Rosellini boli prvými egyptológmi so širokým odborným uznaním. Nemec Karl Richard Lepsius bol jedným z prvých vedcov, ktorí skúmali Egypt, mapoval ho, kopal a zakresľoval lokality. Champollion ohlásil ako prvý rozlúštenie hieroglyfov pomocou Rosettskej dosky. Bol to veľmi dôležitý krok v egyptológii, ktorý zvýšil poznanie staroegyptských textov a jazyka a štúdium staroegyptskej civilizácie bolo možné uskutočňovať s väčšou akademickou presnosťou a pridanými hodnotami, ktoré prinášali písané zdroje. Egyptológia sa stala profesionálnejšou vďaka práci Williama Matthewa Flindersa Petrieho. Petrie zaviedol nové techniky ochrany archeologickej lokality, jej dokumentácie a terénnej exkavácie. Výprava Howarda Cartera priniesla egyptológii verejné uznanie. Veľa učených amatérov začalo cestovať do Egypta, vrátane žien ako Harriet Martineau a Florence Mightingale, ktoré zanechali fascinujúce filozofické záznamy svojich ciest. Tie odhalili ich znalosť najnovších poznatkov európskej egyptológie ich obdobia.[11]

Tradícia zbierania orientálnych predmetov, vrátane stredomorských (rímskych a gréckych) sa od Jean-Martina Charcota po Sigmunda Freuda zmenila.[12][13] V súčasnosti ministerstvo pre pamiatky[14] vydáva egyptológom koncesie na vykopávky a riadi ich aktivity. Tí môžu využiť geofyzikálne metódy a ďalšie nástroje moderného snímania.

Egyptológia ako akademická disciplína[upraviť | upraviť zdroj]

Egyptológia ako akademický disciplína začala vo Francúzsku s výskumom Emmanuela de Rougé, v Anglicku so Sauelom Birchom a v Nemecku s Heinrichom Brugschom. V roku 1880 vyššie spomenutý Flinders Petrie zaviedol v archeológii revolučný prístup riadených a starostlivo evidovaných vykopávok. Výskumom zistil, že staroegyptská civilizácia siaha do minulosti až do obdobia okolo roku 4500 pred Kr. Roku 1882 bol založený britský Egypt Exploration Found (Nadácia egyptského výskumu) a ďalší egyptológovia začali používať Petieho vedecké metódy. Ďalší odborníci pracovali na hieroglyfickom slovníku, démotickom lexikóne a načrtli základné dejiny starovekého Egypta.[10]

V Spojených štátoch bol založený Orientálny inštitút Chicagskej univerzity a výprava Jamesa Henryho Breasteda do Egypta a Núbie položila na americkom kontinente základy egyptológie. V roku 1924 začal Breasted epigrafický výskum s cieľom vytvoriť a publikovať presné kópie pamiatok. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia podnikli výpravy ďalšie inštitúcie, ako napr. Metropolitné múzeum umenia v New Yorku, Pensilvánska univerzita, bostonské Museum of Fine Arts, brooklinský Institute of Fine Arts a newyorkský Institut of Fine Arts.[10]

Niektoré univerzity ponúkajú akademickú hodnosť v egyptológii (degrees in Egyptology). V Spojených štátoch sú to Chicagská univerzita, Brownova univerzita, Univerzita v New Yorku a Yalová univerzita. Tiež jestvuje množstvo programov v Spojenom kráľovstve, vrátane Oxfordskej, Cambridgskej, Liverpoolskej a Londýnskej univerzity. Nemecké inštitúcie tiež patria medzi významné a vychovali veľa rešpektovaných odborníkov.[15] Československý, v súčasnosti Český egyptologický ústav na Karlovej univerzite bol založený Františkom Lexom v toku 1958.

Niektoré egyptologické spoločnosti:

  • Spoločnosť pre štúdium starovekého Egypta;[11]
  • Spoločnosť pre štúdium starovekých egyptských pamiatok, Kanada;[12]
  • Sussexká egyptologická spoločnosť;[13]
  • Egypt Exploration Society.[14]

Štandardný štúdijný prameň, na ktorý sa odkazujú odborníci už tri dekády, je podľa Kalifornskej univerzity v Los Angeles Lexicon der Ägyptologie. Prvý diel bol publikovaný v roku 1975 a obsahuje väčšinou nemecky, čiastočne aj anglicky a francúzsky písaný materiál.[15]

Ďalšie disciplíny vzťahujúce sa k egyptológii, ktoré neboli spomenuté v texte:

Pozri tiež[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Verner, Bareš a Vachala 2007, s. 55–56
  2. ↑ Verner, Bareš a Vachala 2007, s. 57
  3. ↑ Verner, Bareš a Vachala 2007, s. 220
  4. ↑ Reeder
  5. ↑ Verner, Bareš a Vachala 2007, s. 58
  6. ↑ a b Verner, Bareš a Vachala 2007, s. 59
  7. ↑ El-Daly 2005
  8. ↑ Chaney 2011, s. 147–170
  9. ↑ Woods 2005, s. 4, 109
  10. ↑ a b c Sailor University
  11. ↑ Chaney 2006, s. 39–74
  12. ↑ Chaney 2006, s. 39–40
  13. ↑ Freud Museum London, dost. 13. august 2013
  14. ↑ Najvyššia rada pre pamiatky (SCA), dost. 13. august 2013
  15. ↑ Where to Study Egyptology na Guardian’s Egypt, dost. 13. august 2013

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • David, Rosalie (2002), Religion and magic in ancient Egypt, Penguin Books, ISBN 0140262520 
  • Chaney, Edward (2006), „Egypt in England and America: The Cultural Memorials of Religion, Royalty and Revolution“, in Ascari, M.; Corrado, A., Sites of Exchange: European Crossroads and Faultlines, Amsterdam and New York: Rodopi 
  • Chaney, Edward (2011), „Roma Britannica and the Cultural Memory of Egypt: Lord Arundel and the Obelisk of Domitian“, in Marshall, D.; Wolfe, K.; Russell, S., Roma Britannica: Art Patronage and Cultural Exchange in Eighteenth-Century Rome, British School at Rome 
  • El-Daly, Okasha (2005), Egyptology: The Missing Millennium: Ancient Egypt in Medieval Arabic Writings, UCL Press, ISBN 1844720632  (cf. Arabic Study of Ancient Egypt, Foundation for Science Technology and Civilisation.)
  • Jacq, Christian (1998), Magic and mystery in ancient Egypt, Souvenir Press, ISBN 0285634623 
  • Manley, Bill, ed. (0000), The Seventy Great Mysteries of Ancient Egypt, Thames & Hudson, ISBN 0500051232 
  • Mertz, Barbara (1978), Red Land, Black Land: Daily Life in Ancient Egypt, Dodd Mead, ISBN 0396075754 
  • Mertz, Barbara (1990), Temples, Tombs and Hieroglyphs: A Popular History of Ancient Egypt, Bedrick, ISBN 0872262235 
  • National Geographic Society (1999), Mysteries of Egypt 
  • Reeder, Greg, The Tomb of Niankhkhnum and Khnumhotep, http://www.egyptology.com/niankhkhnum_khnumhotep/index.html, dost. 13. august 2013 
  • Saylor University, Egyptology, http://www.saylor.org/site/wp-content/uploads/2011/07/ARTH201-Egyptology-FINAL.pdf, dost. 13. august 2013 
  • Verner, Miroslav; Bareš, Ladislav; Vachala, Břetislav (2007), Encyklopedie starověkého Egypta, Praha: Libri, ISBN 9788072773060 
  • Woods, Thomas (2005), How the Catholic Church Built Western Civilization, Washington, DC: Regenery, ISBN 0895260387 

Externé zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

…

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Egyptology na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor:14nu5/Work_page&oldid=6047923“