Richard Dehmel
| Richard Dehmel | |
| nemecký básnik a spisovateľ obdobia expresionizmu | |
.jpg) | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Rodné meno | Richard Fedor Leopold Dehmel |
| Narodenie | 18. november 1863 |
| Hermsdorf, dnes časť Münchehofe, Brandenbursko, Pruské kráľovstvo (dnes Nemecko) | |
| Úmrtie | 8. február 1920 (56 rokov) |
| Blankenese (dnes Hamburg), Nemecko | |
| Národnosť | nemecká |
| Alma mater | Humboldt-Universität zu Berlin |
| Zamestnanie | úradník v poisťovni, spisovateľ a básnik na voľnej nohe |
| Manželka | 1. Paula Oppenheimer 2. Ida Auerbach |
| Deti | 1 syn, 1 adoptívny syn, 2 dcéry, dcéra Vera vydatá za Otto Tetjus Tügela. |
| Dielo | |
| Žánre | báseň, román, libreto, dráma |
| Obdobie | expresionizmus |
| Témy | vzťahy, sex |
| Debut | Weib und Welt - zbierka básní |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Projekt Guttenberg | Richard Dehmel (plné texty diel autora) |
 | Richard Dehmel (multimediálne súbory na commons) |
Richard Dehmel, rodným menom Richard Fedor Leopold Dehmel (* 18. november 1863, Hermsdorf, dnes časť Münchehofe, Brandenbursko, Pruské kráľovstvo dnes Nemecko – † 8. február 1920, Blankenese, dnes Hamburg, Nemecko)[1] bol nemecký básnik a spisovateľ tvoriaci hlavne v ére pred prvou svetovou vojnou, ktorý mal veľký vplyv na mladých spisovateľov kvôli jeho inováciám čo sa týka formy aj obsahu.
Život[2][upraviť | upraviť zdroj]
Dehmel sa narodil v rodine lesníka. Po skončení štúdií prírodných vied, ekonómie, literatúry a filozofie na Humboldtovej univerzite v Berlíne a Lipsku v roku 1887 pracoval ako úradník poisťovne a v roku 1895 sa stal spisovateľom na voľnej nohe. V období 1914 – 1916 bojoval na frontoch Prvej svetovej vojny, kde si vyslúžil zranenie.[3] V roku 1920 zomrel na jeho následky.
Prvý krát sa oženil so sestrou Franza Oppenheimera Paulou v roku 1889. V roku 1899 sa rozviedol a cestoval po Európe so svojou druhou manželkou Idou Auerbachovou, ktorá písala feministickú poéziu.[1]
Dielo[upraviť | upraviť zdroj]
Dehmel bol expresionista. Vo svojich skorých prácach si vyberal tému sociálnu, písal v naturalistickom štýle a stal sa jedným z veľkých básnikov, ktorí písali o biede pracujúcej triedy. Čo sa týka svetonázoru, bol ovplyvnený Friedrichom Nietzschem, preferoval individualizmus a slobodné inštinkty a vášne. Zároveň ho však priťahovalo sebaobetovanie a hľadanie harmonických etických myšlienok.
Túto protichodnosť zatienil jeho búrlivý osobný život a obsah a štýl jeho prác. Neskôr, jeho vyjadrovanie sa stalo vášnivým a dôrazným a extatická rétorika senzitívnou. V prvej zbierke básní Erlösungen (1891) sa ukazuje konflikt citovosti a askézy.
Dehmel našiel riešenie tohto konfliktu cez svoju dôveru voči mystickým silám lásky a sexu. Dospel k pohľadu na citový vzťah medzi mužom a ženou ako základu pre rozvoj ľudskej osobnosti a vyššiemu duchovnému životu. Je to téma jeho cyklických epických poém, napríklad Zwei Menschen (1903). Jeho spracovanie sexuálnych tém nebolo len vášnivé ale aj šokujúco úprimné.
Dehmel dobrovoľne slúžil v prvej svetovej vojne, z čoho vznikla bezprostredná dezilúzia vyjadrená v jeho poslednom diele vo forme vojnového denníka Zwischen Volk und Menschheit (1919. Iné dôležité práce sú Weib und Welt (1896), ktorá vyvolala škandál pre rúhanie a obscénnosť,[1] Die Verwandlungen der Venus (1907) a Schöne wilde Welt (1913).
Vplyv diela[1][upraviť | upraviť zdroj]
Dehmelovo pôsobenie v literatúre malo vplyv nielen na spisovateľskú nemeckú societu ale aj na hudobných skladateľov. Boli to Richard Strauss (ktorý sa stretol so svojím hlavným libretistom Hugom von Hofmannsthal v Dehmelovom dome), Max Reger, Alexander von Zemlinsky, Arnold Schoenberg, Oskar Fried, Alma Mahlerová, Anton Webern, Ignatz Waghalter, Carl Orff a Kurt Weill. Slovenský spisovateľ Ivan Krasko preložil jeho knihu Príroda, symbol, umenie, ktorá mu vyšla v Slovenských pohľadoch, čo si možno vyložiť ako záujem o Dehmelove myšlienky.
Dielo[upraviť | upraviť zdroj]
- Erlösungen. Eine Seelenwandlung in Gedichten und Sprüchen, 1891
- Aber die Liebe. Ein Ehemanns- und Menschenbuch. S obálkou od Hansa Thomu a ručnými obrázkami od Fidus, 1893
- Lebensblätter. básne a iné. S okrajovými kresbami Josepha Sattlera, 1895
- Der Mitmensch. Dráma, 1896
- Weib und Welt. básne a rozprávky, 1896; 1901
- Lucifer. Tanečná a glamour hra, 1899
- Fitzebutze. Allerhand Schnickschnack für Kinder von Paula und Richard Dehmel. S obrázkami od Ernsta Kreidolfa, 1900
- Zwei Menschen. Román v romanciach, 1903
- Der Buntscheck. Ein Sammelbuch herzhafter Kunst für Ohr und Auge deutscher Kinder. S obrázkami od Ernsta Kreidolfa, 1904
- Fitzebutze. Hra snov v 5 dejstvách. Zhudobnil ju Hermann Zilcher. učebnica, 1907
- Die Verwandlungen der Venus. rapsódia, 1907
- Anno Domini 1812. báseň, 1907
- Eine Lebensmesse. báseň. Zhudobnil Jan van Gilse, 1909 Heinrich Sthamer, 1940.
- Die Gottesnacht. Zážitok v snoch, 1911
- Michel Michael. Komédia, 1911
- Jesus und Psyche. Fantázia u Klingera, 1912
- Schöne wilde Welt. Nové básne a výroky, 1913
- Volksstimme Gottesstimme. vojnové básne, 1914a
- Die stille Stadt, 1896
- Kriegs-Brevier. Insel-Bücherei, 1917
- Die Menschenfreunde. Dráma, 1917
- Hundert ausgewählte Gedichte. Berlin: S. Fischer Verlag, 1909
- Zwischen Volk und Menschheit. Vojnový denník, 1919
- Die Götterfamilie. kozmopolitná komédia, 1921
- Der Vogel Wandelbar. Rozprávka. Pestalozzi-Verlag, 1924
- Der kleine Held. Eine Dichtung für wohlgeratene Bengels und für Jedermann aus dem Volk. Pestalozzi-Verlag, 1924
- Mein Leben. Autobiografia, 1922
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d Richard Dehmel (1863-1920) [online]. Mahler Foundation, [cit. 2023-08-26]. Dostupné online.
- ↑ Richard Dehmel [online]. britannica.com, [cit. 2023-07-28]. Dostupné online.
- ↑ Richard Dehmel - portrét [online]. Leo Beck Institute, [cit. 2023-07-28]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Richard Dehmel