Sadrovec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Sadrovec
Sadrovec
CaSO4·2H2O
Všeobecné informácie
Trieda Sulfáty, chromáty, molybdáty a wolframáty
Zaradenie VI/C.22-20
Rok objavenia pravek
Pôvod názvu z gr.
IMA status prijatý (1959)
Kryštalografia
Kryšt. sústava monoklinická
Bodová grupa 2/m
Priestorová grupa A2/a
Mriežkové param. a=5,68 Å
b=15,18 Å
c=6,29 Å
β=113,833 °
V=496,09
Z=4
Morfológia
Habitus masívny, vláknitý, zrnitý, kryštalické agregáty, prizmatické kryštály s plochami {010}, {011}, {110}, {111}, {103}
Zrasty časté kontaktné zrasty podľa {100} (tvar srdca), {101}, zriedkavo podľa {209}
Optické vlastnosti
Farba(y) biely, bezfarebný, žltkastý, hnedý, sivý
Farba vrypu biely
Lesk perleťový
Pleochroizmus trichroizmus
X=bezfarebný
Y=bezfarebný
Z=bezfarebný
Priesvitnosť priehľadný až priesvitný
2V 58 ° (vypočítaný 58-68 °)
Fyzikálne vlastnosti
Tvrdosť (Mohs) 2
Hustota 2,3 kg.dm−3
Štiepateľnosť výborná podľa {010}, dobrá podľa {100}, {011}
Ostatné
Rozpustnosť slabá rozp. vo vode
Odrody a variety
alabaster, ordit, sadra, selenit
Pozri aj portál Vedy o Zemi
zoznam minerálov

Sadrovec alebo gypsum je minerál kryštalizujúci v monoklinickej sústave, chemicky dihydrát síranu vápenatého - CaSO4·2H2O.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Sadrovec vytvára tabuľkovité kryštály, často zdvojčatené. Tento minerál sa však vyskytuje aj v zrnitej alebo vláknitej podobe. Sadrovec býva bezfarebný, biely, sivý, zelenkavý, žltkastý až hnedý. Je to priehľadný až nepriehľadný minerál, má sklený lesk, celistvé formy sú matné, vláknitá forma má lesk hodvábny. Vryp sadrovca je biely.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Tvorí sa ako evaporit v okolí termálnych prameňov a vzniká aj v usadených horninách. Niekedy nachádzame kryštály sadrovca aj spolu s inými minerálmi na rudných žilách, aj tu však má sekundárny pôvod.

Poznávanie[upraviť | upraviť zdroj]

Sadrovec je veľmi mäkký, rozpúšťa sa v kyselinách, veľmi mierne sa rozpúšťa dokonca vo vode.

Výskyty na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Novoveská Huta (Slovenské rudohorie), Vlkanová (pri Banskej Bystrici), Banská Štiavnica (sekundáry), a mnohé menšie výskyty.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]