Tanierovka ušatá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Tanierovka ušatá
Transparent jellyfish in aquarium.jpg
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Aurelia aurita
Linnaeus, 1758
Synonymá
Medúza ušatá
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Tanierovka ušatá, Vieques, Portoriko

Tanierovka ušatá alebo medúza ušatá (Aurelia aurita) je najbežnejší druh medúzovca z rodu Aurelia. Ostatné druhy z rodu Aurelia popri Aurelii aurite sú: Aurelia labiata a Aurelia limbata.

Vyskytujú sa v Atlantickom, Severnom ľadovom a Tichom oceáne a sú bežné vo vodách Kalifornie, Japonska, a Východného pobrežia Spojených Štátov tak ako v Európe. Živočích môže dosahovať veľkosť do 15 centimetrov v priereze. Býva priehľadný. Svoju krásu získava svojou farebnou textúrou nachádzajúcou sa vnútri tela. Živí sa malými medúzami, planktónom a mäkkýšmi, ktoré chytá svojimi chápadlami, aby si ich dopravil do tela, kde ich strávi. Toto je však obmedzené jeho motorikou.


Životný cyklus[upraviť | upraviť zdroj]

Životný cyklus tanierovky začína splynutím samičej zárodočnej bunky a samčím semenom od inej medúzy a následným vzniknutím zygoty (Gilbertson, 1999). Zygota sa premení na blastulu, potom na gastrulu a nakoniec na planulu (Gilbertson, 1999).

Planula sa usadí na skalnatom brehu, kde potom vyrastie a zmení sa na malého polypa nazývaného scyphistoma. Scyphistoma opäť vyrastie a stane sa z nej strobila s malými zárodkami v horných vrstvách. Každý tento zárodok sa potom uvoľní, sformuje sa z neho ephyra. Z ephyry vzniká dospelá medúza.

Medzi stredom júla až začiatkom októbra je obdobie, kedy aurelia najviac rastie. Štádium ephyry a medúzy môže trvať približne 14 mesiacov, aj keď niektoré medúzy uhynú už skôr v zime.

Aurelia aurita má komplikovaný životný cyklus, ktorý má dve hlavné štádiá. V štádiu polypa sa rozmnožuje nepohlavne a v štádiu medúzy zasa pohlavne.

Jej výskyt po celom svete sa dá vysvetliť hlavne jej schopnosťou prispôsobiť sa prostrediu. Medúza sa vyskytuje často v plytkých vodách, alebo v oceánoch so slabým vlnobitím. Prechodné štádium planuly sa všeobecne usadí vo vode plytkej asi 6 metrov. Aurelia môže prežiť aj v znečistených, na živiny chudobných a bezkyslíkatých prostrediach.

Stavba tela[upraviť | upraviť zdroj]

Nezvyčajná tanierovka s piatimi gonádami

Aurelia aurita nemá dýchacie orgány ako žiabre alebo pľúca. Kým je organizmus ešte malý, dýcha kyslík z vody cez membrány pomocou difúzie. Vo vnútri tráviacej dutiny je slabo okysličená voda vytláčaná silno okysličenou vodou, a tak zvyšuje efektivitu difúzie, ktorej taktiež napomáha veľký povrch membrány. Pomocou membrány absorbuje aj rôzne živiny. Základná stavba tela aurelie pozostáva z niekoľkých častí. Aurelia nemá dýchaciu, vylučovaciu a cievnu sústavu. Dospelá medúza aurity s priehľadným vzhľadom má membránu v tvare dáždniku, zospodu ktorej sú pripojené chápadlá. Má 4 svetlé, priehľadné gonády v tvare kruhu, ktoré sa nachádzajú pod týmto dáždnikom. Potrava „cestuje“ cez muscular manubrium, kým radiálne kanáliky rozložia jedlo. Nachádza sa tu medzivrstva mezoglea, tráviaca dutina s gastrodermou a epidermou. Tiež je tu nervová sieť ktorá je citlivá na kontrakcie v plávacích svaloch, a na signály trávenia. Dospelá medúza môže mať priemer až 40 cm.

Predátori[upraviť | upraviť zdroj]

Smrť organizmu môže niekedy prísť po reprodukcii, ktorú spôsobuje ponechanie gonád nechránených voči infekcii a degradácii. A. aurita je potravou pre široké spektrum predátorov, medzi ktorých patria Mola mola, kareta obyčajná (Caretta caretta) a Aequorea victoria. Ďalšou príčinou smrti je jej výlov v krajinách ako Čína, Filipíny, Thajsko, Malajzia a Indonézia. Tiež sú lovené vtákmi. Na obranu používajú svoje chápadlá, ktorými sú schopné popŕhliť nepriateľa.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]