Trilobity
| Trilobity | ||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
 Elrathia kingii, kambrium (540 miliónov rokov), wheelerské bridlice, Utah, USA. |
||||||||||||||||||||
|
||||||||||||||||||||
| Vedecký názov | ||||||||||||||||||||
| Trilobita | ||||||||||||||||||||
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | ||||||||||||||||||||
Trilobity (Trilobita) sú vyhynuté, morské organizmy tvoriace jediný vyhynutý podkmeň článkonožcov. Ich výskyt je spoľahlivo doložený od kambria v prvohorách (približne 550 miliónov rokov). V skamenelinách sa zachovávajú najmä ich chitínové panciere. Sú vedúcimi skamenelinami pre prvohory. Vyhynuli v priebehu devónu, posledné dožívajúce skupiny až v perme.
Obsah |
Evolúcia trilobitov [upraviť]
Trilobity patria medzi typické prvohorné organizmy - najväčší rozkvet dosiahli vo vrchnom kambriu a ordoviku, menej v silúre a spodnom devóne. V perme prežívala už iba jediný rad, Phillipsiidae, ktorý však spolu s mnohými inými organizmami vyhynul na konci permu.
Zachoval sa po nich bohatý paleontologický materiál. Náleziská trilobitov na Slovensku sú v okolí Dobšinej, Ochtinej a Jelšavy. Omnoho bohatšie nálezy sú napríklad v Českom krase a tiež v oblasti zvanej Barrandién (medzi Prahou a Plzňou), napr. pri obci Skryje. Do dnes bolo popísaných vyše 15 000 druhov trilobitov.
Dobre zachované fosílie trilobitov a ich zvlečených pancierov sú známe z náleziska pri meste Greese v pohorií Eifel v Nemecku.
Systematická klasifikácia [upraviť]
- Podkmeň: Trojlalokovce (trilobitomorpha)
- Trieda: Trilobity (Trilobita)
- Rad: Agnostida (spodné kambrium - ordovik)
- Rad: Redlichiida (spodné až stredné kambrium)
- Rad: Corynexochida (spodné až vrchné kambrium)
- Rad: Ptychopariida (spodné kambrium - devón)
- Rad: Phacopida (ordovik - devón)
- Rad: Lichida (spodný ordovik - vrchný silúr)
- Rad: Asaphida (stredné kambrium - silúr)
- Rad: Proetida (ordovik - perm)
- Trieda: Trilobity (Trilobita)
Stavba tela [upraviť]
Veľkosť trilobitov bola premenlivá. Dĺžka tiel dospelých jedincov sa pohybovala od 6 mm do 75 cm[1]. Telo trilobitov pokrýva chitínový pancier, ktorý môže byť impregnovaný kalcitom alebo fosfátmi vápnika. Pancier sa priečne aj pozdĺžne delí na 3 časti (podľa tohto rozdelenia tela práve trilobity dostali svoje meno). Pozdĺžne je výrazná osová časť tela - tzv. rachis a symetrické bočné pleury. Cephalon je hlavový štít, ktorý sa skladá z piatich segmentov, rôzneho tvaru. Na cephalone sa môžu nachádzať jednoduché alebo zložené oči rôznej veľkosti, ich počet môže dosiahnúť až 15 000. Na hlavovom štíte sa nachádza 5 párov končatín, z ktorých 1 spĺňa funkciu tykadiel, ktoré slúžia na hmat, či ako chemoreceptory. Ostatné končatiny sú dvojvetvové a okrem pohybu slúžia i na dýchanie. Končatiny boli primárne kráčavé, no u niektorých druhov boli lupeňovité a umožňovali plávať. Na epipoditoch pri báze nôh mali žiabrové prívesky. Končatiny sa vo fosílnom stave nachádzajú iba v ojedinelých prípadoch, rovnako ako mäkké časti tela a oči. Trup tvorí hrudná časť zvaná thorax, ktorá sa skladá z voľne uložených segmentov, takzvaných pleur. Spodná časť tela nie je dobre známa[1]. Chvostová časť tela sa nazýva pygídium a skladá sa z jedného až 34 segmentov, zakončená býva osovým tŕňom alebo viacerými bočnými tŕňmi. U niektorých druhov však táto časť chýba. Telo neskorších druhov sa mohlo stočiť do guľky, podobne ako u recentných Oniscomorpha. Podrobným štúdiom zachovalých fosílií sa zistilo, že mali segmentálne uložené metanefrídie, podobne ako Polychaeta, z predkov ktorých pochádzajú. Vyvíjali sa anamériou.
Referencie [upraviť]
- ↑ a b On-line geologická encyklopedie. geology.cz: (12.7.2009).
- PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov - bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.
Iné projekty [upraviť]
