Všeobecná dohoda o clách a obchode

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Všeobecná dohoda o clách a obchode alebo GATT (angl. General Agreement on Tariffs and Trade) je multilaterálna medzinárodná zmluva a do vzniku WTO aj medzinárodná (kvázi-)organizácia.

Na konferencii v americkom Bretton-Wood bola v roku 1947 predstavená myšlienka vzniku nadnárodnej organizácie, ktorej úlohou mala byť usmerňovanie, liberalizácia a zjednodušenie obchodných vzťahov najmä ekonomicky vyspelých štátov. Vznik tejto organizácie mal napomôcť uzdraveniu globálnej ekonomiky po 2. svetovej vojne.

Dňa 30. 10. 1947 zmluvu Všeobecná dohoda o clách a obchode schválilo 23 krajín (Austrália, Belgicko, Brazília, Barma, Kanada, Cejlon, Čile, Čína, Kuba, Francúzsko, India, Libanon, Luxembursko, Nový Zéland, Holandsko, Nórsko, Pakistan, Južná Rodézia, Juhoafrická únia, Sýria, Česko-Slovensko, Spojené kráľovstvo a USA), ktoré sa podielali 80%-ami na objeme svetového obchodu.

Za bezprostredný dôvod jej vzniku sa pokladá odmietnutie zodpovedných štátov schváliť Medzinárodnú obchodnú organizáciu (ang. International Trade Organization - ITO). Z právneho hľadiska ide o dohodu, ale rozsahom a náplňou práce plnila až do vzniku Svetovej obchodnej organizácie úlohu medzinárodnej organizácie. GATT ako organizácia zanikla ustanovením Svetovej obchodnej organizácie v roku 1995. Všetky zakladateľské štáty GATT, vrátanie novovzniknutej Slovenskej republiky, boli automaticky prijaté ako členovia WTO.

Pravidlá[upraviť | upraviť zdroj]

Základom štruktúry GATT boli pri jej vzniku 4 hlavné pravidlá, ktoré sú vo svojej podstate uplatňované dodnes.

1.pravidlo: Ochrana domáceho hospodárstva výhradne tarifnými bariérami (protecting the domestic industry by tariffs only). Prvé pravidlo GATT povoľuje členským krajinám použitie tarifných prostriedkov na ochranu domácich producentov za podmienky, že sú dlhodobo držané na nízkej úrovni a používané iba v opodstatnených prípadoch. Vzhľadom na skutočnosť, že hlavným cieľom GATT je liberalizácia svetového obchodu, kvantitatívne obmedzenia (napr. kvóty), sú okrem určitých prípadov zakázané. Zákazu netarifných bariér sa podrobnejšie venovalo Uruguajské kolo rokovaní.

2. pravidlo: Zníženie tarifných bariér a zákaz ich opätovného navýšenia (tariffs should be reduced and bound against further increases). Druhé pravidlo logicky nadväzuje na predchádzajúce pravidlo GATT. Zatiaľ čo prvé pravidlo upozorňuje na potrebu vyhýbania sa tzv. netarifným, alebo kvantitatívnym bariéram, druhé pravidlo sa venuje potrebe konštantne znižovať tarify v rámci členských štátov, čo by malo v ideálnom prípade vyústiť k ich úplnému a nenávratnému odstráneniu.

3. pravidlo Určovanie obchodných podmienok podľa doložky najvyšších výhod (trade according to the most-favoured-nation clause). Tretie pravidlo GATT upravuje všetky obchodné vzťahy medzi členskými krajinami tak aby nedochádzalo k diskriminácii žiadnej zo zúčastnených strán. Vo všetkých prípadoch (okrem špecificky vymedzených preferenčných regionálnych dohôd) sa postupuje podľa tzv. princípu najvyšších výhod, ktorý zaručuje rovnaké podmienky dovozu a vývozu pre všetky členské štáty.

4.pravidlo Národné zaobchádzanie (national treatment). Štvrté pravidlo GATT upravuje uvalenie daní, ciel a iných poplatkov na tovary dovážané z jednej členskej krajiny do druhej členskej krajiny. Podľa tohto pravidla musia byť všetky sadzby takých poplatkov zhodné, resp. veľmi podobné sadzbám uvaleným na domáce tovary a služby.


Úlohy[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavnou úlohou GATT bola liberalizácia svetového obchodu, čo okrem iného znamenalo zabráneniu zvyšovania ciel a colných preferencií. GATT taktiež zabezpečila postupné a podstatné znižovanie colných bariér.

Ciele[upraviť | upraviť zdroj]

GATT si definovala svoje ciele v preambule nasledovne: Obchodné a ekonomické vzťahy podpisujúcich strán sa majú zamerať na zvýšenie životného štandardu, zabezpečenie plnej zamestnanosti a zaistenie rastúcej úrovne reálneho dôchodku a dopytu, zabezpečenie plného využitia svetových zdrojov a zvýšenia produkcie a výmeny tovarov.

Činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Základnou formou činnosti GATT boli obchodno-colné konferencie, ktorých rokovania prebiehali na základe reciprocity a vzájomných výhod. Od žiadnej zmluvnej strany sa nemohli žiadať jednostranné koncesie alebo koncesie, za ktoré sa neposkytla primeraná protihodnota. Od roku 1947 do roku 1993 sa konalo osem konferencií:

Rok konania Miesto konania Hlavné výsledky rokovania Počet účastníckych strán
1947 Ženeva (Švajčiarsko)
  • zníženie colných sadzieb na 45 000 tovarových položiek
23
1949 Annecy (Francúzsko)
  • colné sadzby
13
1950-51 Torquay (Anglicko)
  • colné sadzby
38
1956 Ženeva
  • colné sadzby
26
1961-1962 Ženeva - Dillonovo kolo
  • colné sadzby
26
1964-67 Ženeva - Kennedyho kolo
  • colné sadzby
  • antidumpingové opatrenia
62
1973-79 Ženeva - Tokijské kolo
  • colné sadzby
  • antidumpingové opatrenia
  • netarifné dohody
  • rámcové dohody
  • akceptované preferenčné zaobchádzanie s rozvojovými krajinami
  • revízia antidumpingového zákona
  • zákony o dotáciách, technických prekážkach a vládnych objednávkach
102
1986-93 Ženeva - Uruguajské kolo
  • colné sadzby
  • netarifné opatrenia
  • obchod so službami
  • obchod s intelektuálnym vlastníctvom
  • Svetová obchodná organizácia
105-118

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé zdroje[upraviť | upraviť zdroj]