Svetová obchodná organizácia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z WTO)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svetová obchodná organizácia (WTO)
A A A

██ Členovia

██ Členovia reprezentovaní aj prostredníctvom EÚ

██ Pozorovateľské štáty

██ Nečlenovia


World Trade Organization
Organisation mondiale du commerce
Organización Mundial del Comercio
Základné informácie
Krátky názov WTO
Vznik 1. január 1995
Typ medzinárodná organizácia
Určenie / zameranie dohľad nad svetovým obchodom a jeho liberalizácia
Ústredie Ženeva, Švajčiarsko
Ďalšie informácie
Členstvo 159 členských štátov
Rokovací jazyk angličtina
francúzština
španielčina
Generálny riaditeľ Pascal Lamy
Rozpočet 196 miliónov švajčiarskych frankov (2011)
Webstránka wto.int/
640 zamestnancov

Svetová obchodná organizácia alebo WTO (z angl. World Trade Organization) je medzinárodná organizácia zaoberajúca sa pravidlami obchodu medzi členskými krajinami za účelom odstraňovania tarifných a netarifných prekážok v obchode. Vytvára pravidlá pre medzinárodný obchod a rieši spory medzi jednotlivými členskými štátmi, z ktorých všetky podpísali približne 30 dohôd.

Centrála WTO sa nachádza vo Švajčiarsku v Ženeve. Súčasným generálnym riaditeľom je brazílčan Roberto Azavedo. Predposledným generálnym riaditeľom bol Pascal Lamy od 1. septembra 2005 do augusta 2013. Pred ním túto pozíciu zastával Supachai Panitchpakdi.

WTO má 157 členov (23. júl 2008). Medzi posledných zaradených členské štáty patria Tonga (27. júl 2007), Ukrajina (16. máj 2008), Kapverdy (23. júl 2008).[1], Čierna hora (29 April 2012), Samoa (10 May 2012), Rusko (22. august 2012), Vanuatu (24 August 2012).

Všetky členské krajiny si musia vzájomne udeliť status „most favoured nation,“ z čoho vyplýva, že členská krajina musí používať rovnaký meter na všetky ostatné členské krajiny (WTO, 2004c).

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Brettonwoodska konferencia navrhla vytvorenie Medzinárodnej obchodnej organizácie (ITO z angl. International Trade Organization), ktorá mala vytvárať pravidlá a regulovať obchod medzi krajinami. Charta ITO bola odsúhlasená na konferencii Organizácie Spojených národov v Havane na Kube v marci roku 1948. Neuspela však, pretože ju zablokoval Senát USA. Niektorí historici si myslia, že ITO takto dopadla, pretože americkí obchodníci sa báli možných regulácii zo strany ITO.

Jediný prvok, ktorý prežil je Všeobecná dohoda o clách a obchode (GATT). Po ôsmom kole rokovaní „Uruguajskom kole“ v roku 1995 GATT zavŕšil svoju existenciu vytvorením WTO. Stanovy a zmluvy GATTu prevzala WTO, ktorá bola poverená ich spravovaním spolu s ďalšími asi tridsiatimi dohodami. WTO má v náplni práce aj riešenie nezhôd medzi jednotlivými členmi. Na rozdiel od GATT má WTO aj oveľa bujnejší aparát.

Poslanie[upraviť | upraviť zdroj]

WTO sa snaží zväčšiť objem medzinárodného obchodu podporou odstraňovania prekážok, a takisto sa snaží vytvoriť miesto pre diskusiu.

Princípy Obchodného Systému [2]

  • Obchodovanie by malo byť bez diskriminácie, t. j. člen WTO by nemal uprednostňovať jednu krajinu, ale so všetkými by mal zaobchádzať rovnako. Žiadna krajina by nemala diskriminovať dovozové produkty.
  • Obchodný systém by mal byť voľný, malo by sa v ňom vyskytovať čím menej bariér, napríklad ciel, ale aj iných.
  • Obchodný systém by mal byť predvídateľný, zahraničné spoločnosti a vlády by si mali byť isté že nikto nebude vytvárať bariéry tak ako sa mu zamanie, ale že obchod ostane voľný.
  • Obchodný systém by mal smerovať k väčšej konkurencii.
  • Obchodný systém by mal byť menej striktný na menej rozvinuté krajiny, mal by im dať viac času na prispôsobenie, väčšiu flexibilitu a viac privilégií.

Štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Všetci členovia sa môžu podieľať na práci všetkých výborov, pracovných skupín atď. s výnimkou odvolávacej komisie, panelov na urovnávanie sporov a mnohostranných výborov.

Najvyšší Stupeň: Ministerská konferencia Najvyššiu hodnosť vo WTO zastáva ministerská konferencia ktorá musí zasadať aspoň raz za dva roky. Ministerská konferencia predstavuje všetkých členov WTO z ktorých všetci sú krajiny alebo colné únie. Táto skupina môže robiť rozhodnutia vo všetkých veciach všetkých multilaterálnych dohôd.

Druhý Stupeň: Generálne Zhromaždenie

Tretí Stupeň: Rada Pre Obchod

Štvrtý Stupeň: Pomocné Skupiny

Iné výbory

  • Výbory pre
    • Obchod a životné prostredie
    • Obchod a Rozvoj
    • Regionálne Obchodné dohody
    • Rozpočet, financie a správa
  • Pracovné skupiny pre
    • Obchod, dlhy a financie
    • Obchod a transfery technológií

Vyjednávanie[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšina medzinárodných organizácií pracuje na princípe čo krajina to hlas, alebo každá krajina istý počet hlasov (zvyčajne závisiacich na populácii alebo inom faktore). Ale vo WTO je veľa rozhodnutí prijímaných dohodou všetkých členov. Výhoda tohoto typu rozhodovania je, že všetky strany sú spokojné pretože sa prijalo to najpopulárnejšie riešenie. Najväčšou nevýhodou je že rokovania zaberajú nekonečne veľa času a konečné rozhodnutie je vyjadrené tak aby sa dalo v budúcnosti čo najťažšie interpretovať.

Protesty[upraviť | upraviť zdroj]

Od svojho vzniku v roku 1995 je WTO cieľom protestov antiglobalistov.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.wto.org/english/thewto_e/whatis_e/tif_e/org6_e.htm
  2. http://www.wto.org/English/thewto_e/whatis_e/tif_e/fact2_e.htm

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]