Vlak slobody
Vlak slobody je ľudové označenie vlaku Česko-Slovenských štátnych dráh č. 3717 z Chebu do Aše, ktorý 11. septembra 1951 namiesto zastavenia na železničnej stanici Aš rýchlo prešiel až do nemeckého mesta Selb.[1] Ide o jeden z najznámejších masových útekov na Západ, ale väčšina zo 110 cestujúcich sa za hranice dostala úplne nečakane, 77 z nich sa potom vrátilo do Česko-Slovenska (väčšinou išlo o žiakov gymnázia v Chebe a pacientov z Františkových Lázní).[2] Úspešná akcia niekoľkých odporcov režimu vyvolala celosvetový ohlas a viedla komunistické úrady k tomu, že začali budovať nepriechodnú železnú oponu. Došlo tiež k vytrhaniu koľají na mnohých nevyužívaných hraničných priechodoch, aby sa zabránilo podobnému incidentu.[3]
Priebeh akcie[upraviť | upraviť zdroj]
Rýchlik z Bratislavy do Chebu odchádzal z Prahy 11. septembra 1951 o 9:55. Po príchode do Chebu bola zadná časť vlaku odpojená a zo služobného a troch osobných vozňov bola zostavená súprava osobného vlaku 3717 do Aše. Na túto súpravu nabehla lokomotíva 365.011 obsadená rušňovodičom Jaroslavom Konvalinkom a kuričom Kolabzom, ktorá už mala v ten deň za sebou výkon na vlakoch do Františkových Lázní, Tršnice a späť do Chebu. Ešte pred týmito vlakmi rušňovodič Konvalinka stroj otočil, aby pri jazde do Aše bola lokomotíva otočená kotlom dopredu (z dôvodu vyvinutia väčšej rýchlosti, ako pri jazde tendrom napred, ako bolo pri jazde do Aše obvyklé). Po tom, čo vlak 3717 vyšiel o 14:12 z Chebu, zastavil v stanici Františkovy Lázně (kde nastúpili ďalší aktívni účastníci akcie vrátane rodín hlavných organizátorov Karla Truxu, ktorý išiel vo vlaku už z Chebu, a Dr. Jaroslava Šveca) a došiel do stanice (dnes zastávky) Hazlov (posledná stanica pred mestom Aš), kde pristúpil ašský zubný lekár -Mudr. Švec. Práve v Hazlove od neho dostal rušňovodič Konvalinka znamenie, že výhybka na ašskej stanici je postavená smerom do Nemecka. Toto sa dialo len niekedy, pri prejazde vlakov s uhlím a drevom z ČSR do Západného Nemecka (SRN). Tam tiež uzavrel strojvodca (pod zámienkou poruchy vlakových bŕzd) potrubie na ovládanie bŕzd vlaku a skontroloval, či sú brzdy na všetkých vozňoch povolené. Pred treťou hodinou vlak vyšiel smerom do Aše. V Hazlove tiež nastúpil na lokomotívu chebský výpravca Truxa, idúci predtým s rodinou v aute, aby pomohol zneškodniť rušňovodičovi kuriča Kolabzu, ktorý o pripravovanom únose nemal ani potuchy. Ešte pred mestom Aš vlak na chvíľu medzi stanicami Hazlov a Aš zastavil (pre údajne stále zabrzdené niektoré vozne), pričom rušňovodič s Truxom ešte uzavreli zvyšné kohúty brzdového potrubia, aby vo vlaku nefungovala ani záchranná brzda. Po tejto poslednej zastávke na území Česka vlak zrýchlil natoľko, že preletel stanicou v Aši rýchlosťou asi 70 km/hod. Prerazil drevenú hraničnú závoru a zastavil o 15:04 h približne 300 metrov za hranicou na nemeckom území pri strážnom domčeku č. 30 pri dedine Wildenau, kde už bol vlak (po predchádzajúcom telefonickom ohlásení Truxom) očakávaný dvomi po slovensky hovoriacimi mužmi spolu s americkými vojakmi a nemeckou finančnou strážou. Tesne pred vjazdom do stanice Aš Truxa s pištoľou v ruke „odstavil“ kuriča Kolabzu. Pri prejazde stanicou Aš vysokou rýchlosťou sa vo vozňoch niekoľko príslušníkov ŠtB, Zboru národnej bezpečnosti (ZNB), vlakvedúci a sprievodcovia snažili dostať k ručným brzdám, ktoré však strážili ozbrojení spolupáchatelia únosu rozmiestnení vo všetkých vozňoch. Asi hodinu po zastavení na nemeckom území dostal vlak povolenie od prednostu v Selbe na to, aby došiel do stanice Selb-Plösberg, kde jeho cesta skončila.
Vyšetrovanie a súdy[upraviť | upraviť zdroj]
Vyšetrovanie ŠtB o pozadí „vlaku slobody“, či „teroristického únosu vlaku“ trvalo od jesene roku 1951 až do začiatku roku 1954. Krajský súd v Karlových Varoch ako aj ďalšie súdy postupne vynášali obvinenia a rozsudky. Hlavní strojcovia boli označení za agentov cudzích spravodajských služieb – Karel Truxa, Jaroslav Švec, Jaroslav Konvalinka a František Šilhart st., ktorí podľa súdu vykonávali špionážnu činnosť pre západných imperialistov na celom česko-slovenskom území. V neprítomnosti boli odsúdení na trest doživotného odňatia slobody. Ostatní obžalovaní boli odsúdení na tresty odňatia slobody v trvaní spolu viac ako 570 rokov.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ "Vlak slobody" previezol za hranice 110 ľudí
- ↑ Vlak slobody z Aše do Selbu
- ↑ Jelen Miroslav: Zrušené železniční tratě v Čechách, na Moravě a ve Slezsku, 2009
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Dokument ČT Vlak svobody
- Slavomír Michálek: Akcia „Selb“, odpoveď ŠtB na „vlak slobody“
- Luděk Navara: Příběhy železné opony, Host, Brno 2004; ISBN 80-7294-135-6, str. 11 – 13
- Jaromír Křivan: Zastavte expres 63, MAGNET, 1969, Praha
- Roman Cílek: Rychlík do Selbu, Západočeské nakladatelství, 1988, Plzeň
- Krátka noticka Milo Komínka nazvaná Kúpeľný rýchlik
- Ivo Pejčoch; Hrdinové Železné opony: útěky do svobodného světa s pomocí neobvyklých technických prostředků v letech 1949 – 1989, Cheb 2008
- Dokument o prvním "Vlaku svobody" – Úryvky autentického vysílání z roku 1951
- Akcia „Selb“, odpoveď ŠtB na „vlak slobody“
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vlak svobody na českej Wikipédii.