Západná Sahara (územie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Poloha Západnej Sahary

Západná Sahara (arab. الصحراء الغربية‎ As-Sahrá’ al-garbíja) je riedko osídlené územie v severnej Afrike zodpovedajúce územiu bývalej Španielskej Sahary.

Rozloha územia je 266 000 km2, v roku 2009 na celom území žilo 513 000 obyvateľov. Úradným jazykom na celom území je arabčina.

Od prímeria v roku 1991 je územie de facto rozdelené na územie obsadené Marokom (asi 2/3 územia pri mori) a územie samostatnej Západnej Sahary, oficiálne nazývanej Saharská arabská demokratická republika (skr. SADR; zvyšok územia), ktorú vyhlásil Front Polisario. Maroko je podporované Francúzskom, Front Polisario Alžírskom. Medzi územím Maroka a územím SADR stojí 2200 km dlhý múr, okolo ktorého sú míny.

De iure územie (podľa OSN) na jednej strane stále patrí Španielsku (ako územie nespravované vlastnou vládou), ktoré sa však k nemu nehlási, a na druhej strane si územie ako celok nárokujú jednak Maroko a jednak Saharská arabská demokratická republika. Saharskú arabskú demokratickú republiku uznáva 46 štátov sveta, Arabská liga podporuje marocké nároky, ostatné štáty (vrátane USA, Kanady, Ruska, štátov ) zostávajú neutrálne.

Podrobnosti pozri aj v článkoch:

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodne to bola španielska kolónia (Španielska Sahara 1934-1976). V roku 1965 OSN predpísalo Španielsku, aby zorganizovalo referendum o (ne)samostatnosti Španielskej Sahary. Španielsko toto referendum nezorganizovalo, podľahlo tlaku Maroka a Mauritánie a koncom roka 1975 podpísalo tzv. Madridské dohody, ktorými sa k februáru 1976 vzdalo územia v prospech Maroka a Mauritánie. Platnosť Madridských dohôd je značne sporná z hľadiska španielskeho práva a OSN ich považuje za neplatné z hľadiska medzinárodného práva. Po odchode Španielov roku 1976 územie okupovali Maroko a Mauritánia a Front Polisario vyhlásil v Alžírsku, kde dodnes sídli, nezávislosť územia pod názvom Saharská arabská demokratická republika. Roku 1979 sa Mauritánia vzdala svojich nárokov a vojna pokračovala už len medzi Marokom a Frontom Polisario. Od prímeria v roku 1991 platí aktuálny stav opísaný vyššie.

Obyvateľstvo a mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Ulice hlavného mesta El-Aaiún

Obyvateľmi sú najmä kočovní Arabi a Berberi. Najväčším mestom je El-Aaiún s počtom obyvateľov 184 000 (údaj k roku 2004). Druhým najväčším sídlom je prístavné mesto Dachla (58 000 obyvateľov, r. 2004).

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Je to hospodársky zaostalá oblasť, orientovaná prevažne na ťažbu nerastov a poľnohospodársku výrobu. Ťažia sa fosfáty, urán a železná ruda. Na miestnych pastviskách sa chovajú ovce, kozy a ťavy. Rastlinná výroba je tu len v oázach (pestovanie ďatlí a fíg)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]