Západná Sahara (územie)

Poloha Západnej Sahary

Západná Sahara (arab. الصحراء الغربية‎ As-Sahrá’ al-garbíja) je riedko osídlené územie v severnej Afrike zodpovedajúce územiu bývalej Španielskej Sahary.

Rozloha územia je 266 000 km2, v roku 2009 na celom území žilo 513 000 obyvateľov. Úradným jazykom na celom území je arabčina.

Od prímeria v roku 1991 je územie de facto rozdelené na územie obsadené Marokom (asi 2/3 územia pri mori) a územie samostatnej Západnej Sahary, oficiálne nazývanej Saharská arabská demokratická republika (skr. SADR; zvyšok územia), ktorú vyhlásil Front Polisario. Maroko je podporované Francúzskom, Front Polisario Alžírskom. Medzi územím Maroka a územím SADR stojí 2200 km dlhý múr, okolo ktorého sú míny.

De iure územie (podľa OSN) na jednej strane stále patrí Španielsku (ako územie nespravované vlastnou vládou), ktoré sa však k nemu nehlási, a na druhej strane si územie ako celok nárokujú jednak Maroko a jednak Saharská arabská demokratická republika. Saharskú arabskú demokratickú republiku uznáva 46 štátov sveta, Arabská liga podporuje marocké nároky, ostatné štáty (vrátane USA, Kanady, Ruska, štátov EÚ) zostávajú neutrálne.

Podrobnosti pozri aj v článkoch:

• Saharská arabská demokratická republika
• Maroko

Dejiny

Pôvodne to bola španielska kolónia (Španielska Sahara 1934-1976). V roku 1965 OSN predpísalo Španielsku, aby zorganizovalo referendum o (ne)samostatnosti Španielskej Sahary. Španielsko toto referendum nezorganizovalo, podľahlo tlaku Maroka a Mauritánie a koncom roka 1975 podpísalo tzv. Madridské dohody, ktorými sa k februáru 1976 vzdalo územia v prospech Maroka a Mauritánie. Platnosť Madridských dohôd je značne sporná z hľadiska španielskeho práva a OSN ich považuje za neplatné z hľadiska medzinárodného práva. Po odchode Španielov roku 1976 územie okupovali Maroko a Mauritánia a Front Polisario vyhlásil v Alžírsku, kde dodnes sídli, nezávislosť územia pod názvom Saharská arabská demokratická republika. Roku 1979 sa Mauritánia vzdala svojich nárokov a vojna pokračovala už len medzi Marokom a Frontom Polisario. Od prímeria v roku 1991 platí aktuálny stav opísaný vyššie.

Obyvateľstvo a mestá

Ulice hlavného mesta El-Aaiún

Obyvateľmi sú najmä kočovní Arabi a Berberi. Najväčším mestom je El-Aaiún s počtom obyvateľov 184 000 (údaj k roku 2004). Druhým najväčším sídlom je prístavné mesto Dachla (58 000 obyvateľov, r. 2004).

Hospodárstvo

Je to hospodársky zaostalá oblasť, orientovaná prevažne na ťažbu nerastov a poľnohospodársku výrobu. Ťažia sa fosfáty, urán a železná ruda. Na miestnych pastviskách sa chovajú ovce, kozy a ťavy. Rastlinná výroba je tu len v oázach (pestovanie ďatlí a fíg)