Závrt

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Diablova diera neďaleko Hawthorne, Florida, USA.
Zvláštny typ závrtu - vytvorený dažďovou vodou presakujúcou chodníkom a odnášajúcou zem do poškodenej odpadovej rúry.
Závrt neďaleko Mŕtveho mora, vytvorené rozpustením podzemnej soli pritekajúcou čerstvou vodou ako výsledok postupného poklesu hladiny mora.
Lievikovitý závrt Kržľa, Malé Karpaty

Závrt alebo krasová jama je veľmi rozšírená povrchová krasová forma.

Krasová jama predstavuje lievikovitú alebo misovitú depresiu s hĺbkou niekoľko metrov až niekoľko desiatok metrov. Podobné rozmery má aj šírka krasovej jamy.

Podľa spôsobu vzniku rozlišujeme závrty:

  • korózne (vytvorené rozpúšťaním vápencového podložia)
  • korózno-sufózne (vytvorené na vápencoch s mocnou pokrývkou fluviálnych a glacifluviálnych sedimentov)
  • prepadové (vznikli prepadnutím podzemného priestoru)

Závrty často vznikajú na križovaní puklín a trhlín. Aktívne sa formujúce závrty mávajú najčastejšie lievikovitý tvar. Na dne lievika sa nachádza otvor, ktorým je krasová jama spojená s podzemnými priestormi. Stabilizované krasové jamy majú zväčša misovitý tvar s plochým dnom, ktoré predstavuje upchatie pôvodného otvoru splachom a soliflukciou zanesenými zvetralinami. Na dne misovitých krasových jám sa často vytvárajú krasové jazierka.

Najväčšie rozmery dosahujú závrty v tropických a subtropických oblastiach. V miernej klíme vznikali najskôr v treťohorách v podmienkach zakrytého krasu, na čo poukazuje ich výplň, ktorú tvoria staré reziduálne sedimenty. Tvoria ich lateritové a kaolinitové červené hliny nazývané terra rossa. Ak sú mladšieho (pleistocénneho) veku, sú v nich zachované okrové hliny nazývané terra fusca. V holocénnych závrtoch sa nachádzajú väčšie akumulácie kalcimorfných pôd, rendzín.

Na území Slovenska rozčleňujú misovité aj lievikovité krasové jamy v hojnom počte planiny Slovenského krasu.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]