Ústav anorganickej chémie Slovenskej akadémie vied

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ústav anorganickej chémie Slovenskej akadémie vied
Odvetvie veda
Založená 1953
Sídlo Dúbravská cesta 9, Bratislava, Slovensko
Vedenie doc. Ing. Miroslav Boča, DrSc.
(riaditeľ)
Zamestnancov 95[1]
Webová stránka uach.sav.sk

Ústav anorganickej chémie Slovenskej akadémie vied (skr. ÚACH SAV) je jeden z ústavov 2. oddelenia (živá príroda a chemické vedy[2]) Slovenskej akadémie vied.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Ústav anorganickej chémie vznikol v novembri 1952 ako Komisia anorganickej chémie z rozhodnutia Zboru povereníkov.[3], následne od 30. novembra 1953 bola premenovaná na Laboratórium anorganickej chémie. Laboratórium bolo od 1. januára 1955 súčasť (od roku 1957 ako Oddelenie anorganickej chémie) Ústavu chemickej technológie organických látok (Chemický ústav SAV). Rozhodnutím predsedníctva SAV vznikol k 1. januáru 1960 z oddelenia samostatný Ústav anorganickej chémie.[3] Ten bol od 1. januára 1962 do 31. marca 1990 súčasť Vedeckého kolégia chémie SAV a Vedeckého kolégia organickej chémie a biochémie ČSAV. Od 1. apríla 1990 je ústav samostanou súčasťou SAV.

V roku 1953 mal ústav 7, 1958 36, 1965 70, 1970 100 a 1980 103 pracovníkov.[4] K 31. decembru 2014 mal ústav 95 pracovníkov, z toho vedeckých 55.[1]

Výskum[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodne sa „vedecká koncepcia … orientovala na potreby vtedajšieho priemyslu, predovšetkým na chemické postupy spracovania anorganických surovín, napríklad bentonitov, žiaruvzdorných materiálov a cementov“ a výskum z oblasti výroby hliníka.[5]

Súčasné výskumné zamerania sú najmä[6]:

  • vzťahy medzi zložením, vlastnosťami a štruktúrou anorganických látok, predovšetkým progresívnych keramických materiálov, taveninových sústav a hydrosilikátov
  • termodynamika viaczložkových sústav
  • javy a chemické reakcie v anorganických sústavách, vrátane fázových rozhraní
  • vývoj a aplikácia teoretických a experimentálnych metód pre určovanie štruktúry a vlastností látok

Progresívnym keramickým materiálom sa venujú výskumníci pod vedením Pavla Šajgalíka, Zoltána Lenčéša a Zděnka Páneka (iniciátor výskumu). Tradičnému výskumu ílových materiálov a infračervenej spektroskopii sa venujú Peter Komadel, Jana Madejová, Juraj Bujdák a spolupracovníci na oddelení hydrosilikátov. Roztavené anorganické soli, ktoré sú dôležité pri výrobe kovov (hliník, horčík, niób, tantal), skúmajú Miroslav Boča a iní. Vladimir Malkin, Oľga Malkina a Jozef Noga sa spolu so spolupracovníkmi venujú výpočtovým metódam, ktoré slúžia na riešenie Diracovej rovnice a konkrétne na zlepšovanie pochopenia interakcií NMR spektier ťažkých prvkov. V Trenčíne bol pod vedením Dušana Galuska v rámci projektu NATO Science for Peace and Security vyvinutý transparentný pancier[7] a pod vedením Mareka Lišku optimalizujú proces výroby skla.[8]

Členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Ústav je rozdelený na štyri oddelenia (+ jedno detašované pracovisko v Trenčíne):

  • oddelenie keramiky (vedúci prof. RNDr. Pavol Šajgalík, DrSc.)
  • oddelenie hydrosilikátov (vedúci RNDr. Peter Komadel, DrSc.)
  • oddelenie taveninových sústav (vedúci doc. Ing. Miroslav Boča, DrSc.)
  • oddelenie teoretickej chémie (vedúci Ing. Štefan Varga, CSc.)
  • Vitrum Laugaricio - Centrum kompetencie skla, spoločné pracovisko ÚACH SAV, TnU AD, RONA, a.s. a FCHPT STU (vedúci prof. Ing. Dušan Galusek, DrSc.)

Riaditelia[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Správa o činnosti organizácie SAV za rok 2014 [online]. Bratislava : Ústav anorganickej chémie SAV, január 2015. S. 1. Dostupné online.
  2. 2. Oddelenie vied o živej prírode a chemických vedách [online]. Bratislava : Slovenská akadémia vied, [cit. 2016-02-14]. Dostupné online.
  3. a b KOVÁČ, Dušan, a kol. Dejiny Slovenskej akadémie vied. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2014. 687 s. ISBN 978-80-224-1316-9. S. 601.
  4. Ústav anorganickej chémie Slovenskej akadémie vied. In: Encyklopédia Slovenska VI T – Ž. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1982. s. 199.
  5. KOVÁČ, Dušan, a kol. Dejiny Slovenskej akadémie vied. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2014. 687 s. ISBN 978-80-224-1316-9. S. 263.
  6. Zameranie ústavu [online]. Bratislava : ÚACH SAV, [cit. 2017-03-14]. Dostupné online.
  7. ŠMIHULA, Vladimír. Pancier z Ústavu anorganickej chémie SAV úspešný [online]. Bratislava : Slovenská akadémia vied, 20.5.2009, [cit. 2016-02-14]. Dostupné online.
  8. KOVÁČ, Dušan, a kol. Dejiny Slovenskej akadémie vied. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2014. 687 s. ISBN 978-80-224-1316-9. S. 263 – 264.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 48°10′08″S 17°04′12″V / 48,168903°S 17,070127°V / 48.168903; 17.070127