Čírovnica májová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Čírovnica májová
Maipilz Calocybe gambosa.jpg
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Calocybe gambosa
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Gatunek jadalny.svg Čírovnica májová (iné názvy: čírovka májová[1][2], májovka[3][4]; lat. Calocybe gambosa alebo staršie Tricholoma gambosa) je jedlá huba z čeľade čírovkovitých (Tricholomataceae).

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Plodnice čírovnice májovej bývajú dosť premenlivo sfarbené.[5] Klobúk je 6 – 12 cm široký, za mladi zvoncovito alebo kuželovito klenutý, neskôr plochý, belavý až krémový, v dospelosti často okrovožltkastý až žltohnedastý, hladký holý.[6] Lupene sú 5 – 9 mm široké,[6] husté, belavé žltkasté, svetlookrové, ale aj sivasté,[5] pri hlúbiku najčastejšie zúbkom vykrojené. Hlúbik je 4 – 9 cm dlhý, 1,5 – 4 cm hrubý, najprv takmer bruškatý, nejskôr valcovitý, plný, hladký, belavý až krémový, pri báze býva niekedy bledookrový. Biela mäsitá a šťavnatá dužina má charakteristickú chuť i vôňu po múke.[5] Výtrusy sú vajcovité alebo krátko elipsoidné, hladké, bezfarebné, 5 – 7 × 3 – 4,5 μm veľké. Výtrusný prach je biely.[6]

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Plodnice vyrastajú nástupom jari, za priaznivého počasia už koncom apríla, najviac však v máji,[5] v hojných skupinách alebo čarokruhoch na trávnatých miestach (lúky, pasienky, medze, záhrady, okraje ciest a lesov) v nížinách a podhorskom pásme, vo vyšších horských polohách (napr. v Bielanských Tatrách[7]) až v prvých letných mesiacoch (v júni a júli[8]).[9] U nás je miestami veľmi rozšírená, niekde však celkom chýba.[8]

Praktický význam[upraviť | upraviť zdroj]

Je to veľmi chutná huba, ktorú možno rozmanitým spôsobom zúžitkovať, sušiť aj konzervovať. [7]

Možnosť zámeny[upraviť | upraviť zdroj]

Možnosť zámeny s inou hubou vzhľadom na skorý výskyt nie je veľká.[9] Z jedovatých húb sa na čírovnicu májovú podobajú mladé plodnice smrteľne jedovatej hodvábnice veľkej, ktoré májú neskôr lupene ružové a žltkastočervené, ale mladé plodnice majú biele. Dužina hodvábnice veľkej má tiež pomerne príjemnú múčnu chuť.[7] Neskúsení hubári si niekedy namiesto čírovnice májovej nazbierajú aj mladé plodnice prudko jedovatej vláknice Patouillardovej, ktorá niekedy vyrastie už na jar v parkoch alebo listnatých lesoch (na rozdiel od čírovnice však nemá múčnu chuť).[7] Preto je nebezpečné zbierať plodnice húb, ktoré nepoznáme úplne spoľahlivo vo všetkých štádiách vývoja.[7]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. májovka. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  2. NOVACKÝ, J. M. Názvy tržných jedlých húb. Slovenské odborné názvoslovie (Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied), 1954, roč. 2, čís. 10, s. 292 – 300. Dostupné online [cit. 2020-12-10]. ISSN 0560-3048.
  3. ČERVENKA, M. et al. Z našej prírody - rasliny ... Bratislava: Príroda, 1984, S. 44
  4. májovka. In: Krátky slovník slovenského jazyka
  5. a b c d Mirko Svrček, Bohumil Vančura. Huby. Bratislava : Príroda, 1987. 64-021-87. S. 166.
  6. a b c Aurel Dermek. Atlas našich húb. Bratislava : Obzor, 1983. 65-001-83. S. 186.
  7. a b c d e Antonín Příhoda. Hubárov rok. Bratislava : Príroda, 1973. 64-127-73. S. 52.
  8. a b Aurel Dermek. Huby lesov, polí a lúk. Martin : Osveta, 1985. 70-003-85. S. 206.
  9. a b Ladislav Hagara. Atlas húb. Martin : Osveta, 1987. 70-042-87. S. 226.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]