Česko-slovenské četníctvo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Česko-slovenský četník na koni

Česko-slovenské četníctvo bola vojensky organizovaná ozbrojená bezpečnostná zložka v Česko-Slovensku, ktorá podľa vtedajších predpisov a nariadení štátnych orgánov mala za úlohu udržiavať verejný poriadok a bezpečnosť na celom území Česko-Slovenska s výnimkou miest, kde poriadkovú službu vykonávala mestská a štátna polícia.

Pôsobnosť[upraviť | upraviť kód]

Četníctvo v Česko-Slovensku riadil Úrad generálneho veliteľstva četníctva a správne spadalo pod Ministerstvo vnútra ČSR. V každom sídle krajinského úradu pôsobili krajinské četnícke veliteľstvá (KČV), resp. čes. Zemské četnické veliteství (ZČV). Po územnosprávnej reforme v roku 1927 pôsobili v Česko-Slovensku tieto KČV:

  • KČV 1  –  Praha (Zem česká)
  • KČV 2  –  Brno (Zem moravskosliezska)
  • KČV 3  –  Bratislava (Krajina slovenská)
  • KČV 4  –  Užhorod (Zem/Krajina podkarpatskoruská)

Pod tieto veliteľstvá spadali okresné četnícke veliteľstvá, ktorým podliehalo niekoľko ďalších četníckych staníc. Stanice boli najnižším článkom v organizácii česko-slovenského četníctva a spravidla pôsobili na území štyroch až piatich obcí, kde četnícke hliadky vykonávali pochôdzkovú činnosť. Koncom 30. rokov sa príslušníci četníctva stali súčasťou jednotiek Stráže obrany štátu.

Činnosť po rozpade Česko-Slovenska[upraviť | upraviť kód]

Po rozpade Česko-Slovenska v roku 1939 zaniklo aj česko-slovenské četníctvo. Na území Protektorátu Čechy a Morava boli jednotky začlenené do okupačnej správy, na území Slovenska pôsobili ďalej pod názvom žandárstvo. Veľké množstvo príslušníkov bývalého československého četníctva sa aktívne zúčastnilo Slovenského národného povstania.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]