İznik Gölü
| İznik Gölü | |
| sladkovodné jazero tektonického pôvodu v Turecku | |
 Satelitná snímka jazera İznik Gölü, NASA
| |
| Štát |  Turecko
|
|---|---|
| Mesto | İznik |
| Nadmorská výška | 85 m n. m. |
| Súradnice | 40°26′37″S 29°30′30″V / 40,443611°S 29,508333°V |
| Dĺžka | 30 km |
| Hĺbka | max. 82 m m |
| Rozloha | 300 km² (30 000 ha) |
  Poloha jazera v rámci Turecka
| |
| Wikimedia Commons: Lake İznik | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
İznik Gölü alebo len İznik[1] (v staroveku starogr. Ἀσκανία – Askania[2] alebo lat. Ascania) je sladkovodné jazero tektonického pôvodu v severovýchodnej časti polostrova Malá Ázia. Ide o najväčšie jazero v oblasti Marmarského mora a piate najväčšie jazero[3] v Turecku. Plochou zaberá okolo 300 km². Jeho maximálna hĺbka je 82 m.[4][5] Jazero je obľúbenou turistickou destináciou v Turecku.[6]
.jpg)
Severne od jazera sa nachádza pohorie Samanli, východne od neho pohorie Katirli.[3] Jazero má jeden výtok: vodný tok Karsak, ktorý ho spája s Marmarským morom, a päť vtokov: potoky Orhangazi, Kuru, Karasu, Ekinlik a Sölöz.[7]
Na východných brehoch jazera leží rovnomenné mesto İznik, historická Nikaia, významné centrum raného kresťanstva, v ktorom sa uskutočnili dva ekumenické koncily (prvý ekumenický koncil a Druhý nicejský koncil).
Ekosystém
[upraviť | upraviť zdroj]Koncom 20. storočia bolo jazero v dôsledku rapídnej industrializácie a intenzívnej poľnohospodárskej činnosti znečistené.[3]
V jazere bolo zaznamenaných 19 druhov rýb vrátane beličky obyčajnej (Alburnus alburnus), lieňa sliznatého (Tinca tinca), plotica lesklá (Rutilus rutilus), druhu Salaria fluviatilis či Proterorhinus marmoratus.[3]
.jpg)
História
[upraviť | upraviť zdroj]Územie okolo jazera bolo obývané už v staroveku. Ľudské osídlenie bolo doložené už 7150 rokov pred Kristom. Jazero i oblasť okolo neho sa nazývali Askania.[2] Jazero sa v priebehu historického vývoja nachádzalo v západnej časti Bitýnie, západná časť jazera patrila tiež do historického kraja Mýzie a východná do Frýgie.[2] V antike sa oblasť stala významným regiónom Rímskej ríše a následne Byzantskej ríše.[3] V stredoveku sa dostalo do moci Osmanskej ríše.[3]
Na východných brehoch jazera leží rovnomenné mesto İznik, historická Nikaia, významné centrum raného kresťanstva, v ktorom sa uskutočnili dva ekumenické koncily (prvý ekumenický koncil a Druhý nicejský koncil). Mesto a jeho okolie tvorili centrum Nikajského cisárstva.
V roku 2014 bola na dne jazera, asi 20 metrov od brehu objavená 1 600 rokov stará byzantská bazilika. Zasvätená bola svätému mučeníkovi Neofytovi, ktorý mal byť pri brehoch jazera umučený. Podľa jednej z hypotéz sa bazilika zrútila po zemetrasení v roku 740 a následne klesla ďalej do jazera.[8][9]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Mesto İznik s jazerom v pozadí -
Panoramatický pohľad na jazero -
Pohľad na jazero a mesto Iznik z hôr v blízkosti jazera -
Mesto Iznik a jazero Iznik v pozadí
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ İznik. In: Malá slovenská encyklopédia. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV, 1993. ISBN 978-80-85584-12-7. S. 301.
- ↑ a b c Askania Limne. In: Brill's New Pauly: Encyclopaedia of the Ancient World. Volume 2. Ark – Cas. Leiden, Boston : Brill, 2003. ISBN 90-04-12259-1. S. 162.
- ↑ a b c d e f Ülgen, Umut & Franz, Sven & Biltekin, Demet & Çağatay, M. Namik & Roeser, Patricia & Doner, Lisa & Thein, Jean. (2012). Climatic and environmental evolution of Lake Iznik (NW Turkey) over the last ∼4700 years. In Quaternary International. 274. pp. 88 – 101.
- ↑ İznik Gölü. In: Encyclopaedia Beliana. Zväzok 7. In – Kalg. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied. Elektronická verzia Beliany sa v niektorých údajoch líši od tlačenej verzie: „İznik Gölü – jazero tektonického pôvodu v sz. Turecku v blízkosti Marmarského mora; dĺžka 30 km, plocha 300 km2, hĺbka do 75 m.“. Dostupné online. ISBN 978-80-970350-1-3. S. 265.
- ↑ İznik. In: Malá československá encyklopedie. Vyd. 1. Zväzok III. I – L. Praha : Academia, 1986. S. 128.
- ↑ İznik In: Encyklopedia PWN: źródło wiarygodnej i rzetelnej wiedzy [online]. Warszawa: Wydawnictwo Naukowe PWN, [cit. 2022-12-19]. Dostupné online. (po poľsky)
- ↑ Ozulug, Müfit & Altun, Ö & Meriç, N. (2005). On the fish fauna of Lake İznik (Turkey) In: Turkish Journal of Zoology. 29. pp. 371 – 375.
- ↑ A 1,600-year-old basilica re-emerged due to the withdrawal of waters from lake Iznik [online]. Archeology World, 2020, [cit. 2022-12-19]. Dostupné online.
- ↑ Basilica in Lake İznik to become underwater museum [online]. Hürriyet Daily News, [cit. 2022-12-19]. Dostupné online. (po anglicky)