Spitzerov vesmírny ďalekohľad: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
koniec prekladu jedného z NČ českej Wikipédie. Mohol by niekto prejsť pravopis a potom ho zaradiť medzi DČ? Ďakujem.
d (→‎Výsledky: pravopis opraveny pocas volna medzi prednaskami :))
(koniec prekladu jedného z NČ českej Wikipédie. Mohol by niekto prejsť pravopis a potom ho zaradiť medzi DČ? Ďakujem.)
| prístroj_3_vlastnosti = infračervený detektor polí
}}
'''Spitzerov vesmírny ďalekohľad''' (pôvodne ''Space Infrared Telescope Facility'' ('''SIRTF''', niekedy sa používa aj skratka '''Spitzer'''<ref name="about" />) je [[vesmírnekozmické observatórium]], štvrté a posledné z veľkých observatórií [[NASA]]. Je určené na pozorovanie objektov v [[infračervené žiarenie|infračervenej]] oblasti [[elektromagnetické spektrum|spektra]]. Ide o najväčší infračervený teleskop, aký bol kedy vypustený do [[vesmír]]u. Urobil množstvo objavov, medzi ktoré patrí napr. priame zachytenie svetla [[exoplanéta|exoplanét]] [[HD 209458 b]] a [[TrES-1]], potvrdenie teórie, že galaxia [[Mliečna dráha]] je v skutočnosti [[špirálová galaxia s priečkou]], alebo zmapovanie [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféry]] exoplanéty [[HD 189733 b]]. S jeho pomocou bola vytvorená fotografická mozaika Mliečnej dráhy skladajúca sa z 800 tisíc samostatných snímok.
 
Časová dĺžka misie bude minimálne dva a pol roka s predpokladom, že by mohla byť predĺžená aj na 5 či viac rokov, do tej doby, kým by sa úplne vyčerpala zásoba chladiaceho [[hélium|hélia]], bez ktorého pozorovanie v určitých častiach spektra nie je možné. Na konci roku [[2007]] sa predpokladalo, že by k tomu malo dôjsť v [[apríl 2009|apríli 2009]]. Podľa výpočtov sa po vyčerpaní hélia konštrukcia Spitzera ohreje na zhruba 30 [[Kelvin|K]], pričom bude stále možné vykonávať pozorovania v kratších vlnových pásmach 3,6 a 4,5 [[meter|mikrometrov]]. Predpokladá sa, že misia môže pokračovať až do roku [[2014]], kedy už nebude naďalej možné so Spitzerom komunikovať.
 
Po objave tejto galaxie nasledovali ďalšie pozorovania niekoľkými teleskopmi, ako napríklad [[Keckove ďalekohľady|Keckovych ďalekohľadov]], aby sa zistila jej vzdialenosť. Tá bola napokon určená na 12,3&nbsp;miliardy&nbsp;[[Svetelný rok|svetelných rokov]].<ref name="Clavin" />
 
=== Pátranie po vesmírnych diamantoch ===
[[Image:Diamondsinspace.jpg|thumb|right|Umelecká predstava vesmírnych nanodiamantov]]
[[Diamant]]y sú na Zemi vzácnou surovinou, ale vo vesmíre sú podľa vědcov z&nbsp;''NASA Ames Research Center'' v&nbsp;Moffett Field (USA) plne bežné.<ref name="LindaVu">{{Cite web
| author = Linda Vu
| title = Spitzer's Eyes Perfect for Spotting Diamonds in the Sky
| url = http://www.spitzer.caltech.edu/Media/happenings/20080226/index.shtml
| publishdate = 26. február 2008
| accessdate = 2008-7-12
| publisher = Spitzer Science Center
| language = anglicky
}}</ref> Spitzerov vesmírny ďalekohľad mal za cieľ potvrdiť túto hypotézu a dozvedieť sa o&nbsp;diamantoch vo&nbsp;vesmíre viac, pretože jeho citlivé infračervené vybavenie sa na&nbsp;to výborne hodí. Vedci pomocou počítačových simulácií vypracovali stratégiu, ako nájsť diamanty [[Nanometer|nanometrových]] rozmerov, čiže 25&nbsp;000× menšie než zrnko [[piesok|piesku]]. Aj&nbsp;napriek svojim malým rozmerom môžu byť tieto diamanty veľmi užitočné pre&nbsp;hlbšie poznanie toho, ako sa vo&nbsp;vesmíre správajú molekuly bohaté na [[uhlík]], základný stavebný prvok života na Zemi. Predpoklad, že sa v&nbsp;kozme vyskytuje veľké množstvo diamantov, sa objavil už v&nbsp;80.&nbsp;rokoch 20.&nbsp;storočia, kedy sa v&nbsp[[Meteorit]]och našlo veľké množstvo nanometrových diamantov. Celkove 3&nbsp;% uhlíka obsiahnutého v&nbsp;meteoritoch je vo forme nanodiamantov.<ref name="LindaVu" />
 
Napriek ich veľkému množstvu nie je možné tieto častice pozorovať bežnými optickými ďalekohľadmi a je potrebné využiť ich špecifické infračervené a elektrické vlastnosti. Vďaka vysokému obsahu uhlíka absorbujú veľké množstvo energie z&nbsp;ultrafialového žiarenia, ktoré potom vyžarujú ako žiarenie infračervené –&nbsp;vytvárajú teda rovnako ako mnohé iné molekuly vo vesmíre špecifické „infračervené otlačky prstov“.<ref name="NGO">{{Cite web
| title = NASA's Great Observatories
| url = http://www.nasa.gov/audience/forstudents/postsecondary/features/F_NASA_Great_Observatories_PS.html
| publishdate = 12.2.2004
| accessdate = 2008-7-16
| publisher = [[NASA]]
| language = anglicky
}}</ref> Z&nbsp;toho vyplýva, že je pre pozorovanie najvhodnejšie, pokiaľ sa nanodiamanty nachádzajú v&nbsp;blízkosti veľmi horúcej hviezdy. Zistilo sa, že nanodiamanty väčšinou vyzarujú IR žiarenie s&nbsp;vlnovou dĺžkou 3,4 až 3,5 a 6 až 10 [[Mikrón]]ov. V&nbsp;týchto vlnových dĺžkach je Spitzer obzvlášť citlivý,<ref name="LindaVu" /> a mohol by teda pomôcť zhromaždiť potrebné údaje.
 
== Reference ==
* {{preklad|cs|Spitzerův vesmírný dalekohled}}
<references />
 
=== Použitá literatúra ===
*{{Cite book
| author = L. Armus
| title = Spitzer Space Telescope: New Views of the Cosmos
| publisher = Astronomical Society of the Pacific
| place = San Francisco
| year = 2006
| isbn = 1583812253
| language = anglicky
}}
*{{Cite book
| author = John W. Mason
| title = Astrophysics Update 2
| publisher = Springer; 1 edition
| place = Berlin
| year = 2006
| isbn = 354030312X
| language = anglicky
}}
*{{Cite book
| author = A. Loeb
| title = First Light in the Universe: Saas-Fee Advanced Course 36. Swiss Society for Astrophysics and Astronomy
| publisher = Springer; 1 edition
| place = Berlin
| year = 2007
| isbn = 3540741623
| language = anglicky
}}
<!-- V citačných šablónach som vynechávala parametre, ktoré slovenské šablóny zatiaľ nepoznajú. -->
 
== Externé odkazy ==
12 093

úprav

Navigačné menu