Spitzerov vesmírny ďalekohľad: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
d
pravopis
(koniec prekladu jedného z NČ českej Wikipédie. Mohol by niekto prejsť pravopis a potom ho zaradiť medzi DČ? Ďakujem.)
d (pravopis)
'''Spitzerov vesmírny ďalekohľad''' (pôvodne ''Space Infrared Telescope Facility'' ('''SIRTF''', niekedy sa používa aj skratka '''Spitzer'''<ref name="about" />) je [[kozmické observatórium]], štvrté a posledné z veľkých observatórií [[NASA]]. Je určené na pozorovanie objektov v [[infračervené žiarenie|infračervenej]] oblasti [[elektromagnetické spektrum|spektra]]. Ide o najväčší infračervený teleskop, aký bol kedy vypustený do [[vesmír]]u. Urobil množstvo objavov, medzi ktoré patrí napr. priame zachytenie svetla [[exoplanéta|exoplanét]] [[HD 209458 b]] a [[TrES-1]], potvrdenie teórie, že galaxia [[Mliečna dráha]] je v skutočnosti [[špirálová galaxia s priečkou]], alebo zmapovanie [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféry]] exoplanéty [[HD 189733 b]]. S jeho pomocou bola vytvorená fotografická mozaika Mliečnej dráhy skladajúca sa z 800 tisíc samostatných snímok.
 
Časová dĺžka misie budemala byť minimálne dva a pol roka s predpokladom, že by mohla byť predĺžená aj na 5 či viac rokov, do tej doby, kým by sa úplne vyčerpala zásoba chladiaceho [[hélium|hélia]], bez ktorého pozorovanie v určitých častiach spektra nie je možné. Na konci roku [[2007]] sa predpokladalo, že by k tomu malo dôjsť v [[apríl 2009|apríli 2009]]. Podľa výpočtov sa po vyčerpaní hélia konštrukcia Spitzera ohreje na zhruba 30 [[Kelvin|K]], pričom bude stále možné vykonávať pozorovania v kratších vlnových pásmach 3,6 a 4,5 [[meter|mikrometrov]]. Predpokladá sa, že misia môže pokračovať až do roku [[2014]], kedy už nebude naďalej možné so Spitzerom komunikovať.
 
Aby sa dodržali všetky tradície NASA, [[ďalekohľad]] bol premenovaný po úspešnej ukážke činnosti [[18. december|18. decembra]] [[2003]]. Na rozdiel od väčšiny ďalekohľadov, ktoré sú pomenované po známych zosnulých [[astronóm]]och výborom vedcov, meno pre SIRTF bolo získane z otvorenej súťaže širokej verejnosti. Vybrané meno bolo Dr. [[Lynman Spitzer]], Jr., prvý [[astronóm]], ktorý navrhoval umiestňovanie ďalekohľadov do [[vesmír]]u. Lynman Spitzer v roku [[1946]] vo svojej práci "''Report to Project Rand: Astronomical Advantages of an Extra-Terrestrial Observatory''", vysvetlil výhody vesmírneho prostredia pre astronomické pozorovania.
| publisher = National Academies Press – CPSMA
| language = Anglicky
}} – strany 98 až 102</ref> popisuje '''SIRTF''' ako misiu, v priebehu ktorej budú využité k raketoplánu pripevnené vedecké prístroje – ''"SIRTF by malo byť zariadenie veľkosti okolo 1 metra, kryogenicky chladené, pozostávajúce z teleskopu a ďalších súvisiacich prístorjovprístrojov. Malo byť vynesené raketoplánom, na obežnej dráhe by k nemu zostalo pripevnené ako vesmírne laboratórium'' (podobne ako [[Spacelab]]), ''ktoré by v priebehu pobytu vo vesmíre vykonávalo potrebné výskumy. Potom sa malo spoločne s raketoplánom vrátiť späť na Zem, kde by ho pripravili na ďalší let."''<ref>{{Cite web
| title= Astronomy and Astrophysics for the 1980's, Volume 2: Reports of the Panels
| url = http://books.nap.edu/openbook.php?record_id=550&page=100
| accessdate = 2008-7-19
| language = Česky
}}</ref>) v roku [[1985]] však ukázal, že prostredie raketoplánu je pre infračervený ďalekohľad značne nevhodné z dôvodu kontaminácie [[kozmické smetie|kozmickým smetím]], nachádzajúcim sa na obežnej dráhe. Od septembra 1983 preto NASA začala zvažovať možnosť dlouhotrvajúcehodlhotrvajúceho letu, v priebehu ktorého by SIRTF vykonával pozorovania vo voľnom priestore bez raketoplánu.<ref>{{Cite web
| author = Susan Watanabe
| title = Studying the Universe in Infrared
}}</ref>
 
Spitzer je jediný ďalekohľad z projektu veľkých observatórií [[NASA]], ktorý nebol vynesený americkým [[Space Shuttle|raketoplánom]]. Pôvodne mal byť vynesený raketoplánom, ale po [[STS-51-L|havárii raketoplánu Challenger]] bol najvyšší stupeň [[Centaur (raketový stupeň)|Centaur LH2/LOX]], ktorý by bol potrebný na vypustenie ďalekohľadu na jeho myslenú obežnú dráhu zakázaný. Satelit podstúpil sériu rekonštrukcií v 90. rokoch , hlavne kvôli rozpočtovým úvahám. Výsledkom bola omnoho menšia i keď stále plne schopná misia, ktorá by mohla použiť menšiu odpaľovaciu raketu [[Delta (nosná raketa)|Delta]]. Jeden z najdôležitejších aspektov týchto rekonštrukcií bol, že [[satelit]] mohol použiť Zemou odťahovanú obežnú dráhu. To znamená, že Spitzer obieha okolo Slnka po rovnakej obežnej dráhe ako Zem, ktorú však nesledujenasleduje zavesený v tzv. libračnom centre L2),<ref name="Kleczek">{{Cite book
| author = Josip Kleczek
| title = Náš vesmír
*'''06:20''' – ďalekohľad je navedený na únikovú dráhu rýchlosťou 11,05&nbsp;km/s<ref>[http://www.lib.cas.cz/space.40/2003/038A.HTM 2003-038A - Spitzer Space Telescope - online]</ref>
*'''06:25''' – ďalekohľad sa oddeľuje od 2. stupňa rakety Delta
*'''06:41''' – Stanice siete [[Deep Space Network]] upri [[Canberra|CanberryCanberre]] v [[Austrália|Austrálii]] definitívne navdväzujenadväzuje spojenie so SIRTF.
 
== Konštrukcia ==
Teleskop bol navrhnutý tak, aby jeho hmotnosť neprekračovala 50&nbsp;kg, a jeho konštrukcia dokázala odolať extrémne nízkym teplotám, v&nbsp;tomto prípade mínus&nbsp;268°C.<ref name="Kleczek" /> Hlavné [[zrkadlo]] má 85 [[cm]] v priemere, f/12 (ohnisková vzdialenosť je 12 násobok priemeru hlavného zrkadla), zhotovené je z [[berýlium|berýlia]], ktoré má veľmi malú tepelnú vodivosť pri nízkych teplotách a ochladené na 5,5 [[Kelvin]]ov. Teleskop obsahuje tri prostriedky, ktoré mu umožnia vykonávanie [[fotometria|fotometrie]] a obrázkov od 3 do 180 [[mikrometer|mikrometrov]], [[spektroskopia|spektroskopie]] od 5 do 40 mikrometrov a [[spektrofotometria|spektrofotometrie]] od 5 do 100 mikrometrov.
[[Image:Telescope diagram - czech.GIF|thumb|Nákres konštrukcie ďalekohľadu]]
HlavnuHlavnú sadu prístrojov (teleskop a kryogénnu komoru) vyvinula spoločnosť ''Ball Aerospace & Technologies Corp''. Ďalšie zariadenia vyvinuli priemyslové, akademické a vládne inštitúcie ako napr. [[Cornell]], [[University of Arizona]], [[Smithsonian Astrophysical Observatory]], ''Ball Aerospace'' a ''Goddard Spaceflight Center''. Telo Spitzerovho vesmírneho ďalekohľadu skonštruovala spoločnosť [[Lockheed Martin]]. Stavba Spitzerovho vesmírneho ďalekohľadu stála celkove 800 miliónov amerických dolarovdolárov. Rozpočet NASA pririekol projektu SIRTF na rok 2008 celkom 68,4 miliónov USD; na rok 2009 sa počíta s čiastkou 71,7 miliónov USD. S blížiacim sa koncom celej misie sa počíta aj s celkovým znížením čiastok pridelených na misiu – 2010: 15,9 mil. USD, 2011: 10,3 mil. USD, 2012: 3,2 mil. USD, 2013: 3,3 mil. Misia je riadená firmou [[Jet Propulsion Laboratory]] a [[Spitzerove vesmírne stredisko|Spitzerovým vesmírnym strediskom]] v [[Pasadena|Pasadene]].
 
==== Snímače v teleskope ====
639

úprav

Navigačné menu