Ján Brokoff: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 19:24, 4. február 2013

Jan Brokoff, známy aj ako Johann Brokoff, (* 1652, Spišská Sobota - † 1718, Praha) bol barokový sochár a rezbár nemeckého pôvodu narodený na Slovensku. Neskôr pracoval a žil v Čechách. Jeho synovia Michal Jan Josef Brokoff a Ferdinand Maxmilián Brokoff boli tiež sochári.

Okolo roku 1680 odišiel Brokoff zo Slovenska a pracoval na rôznych miestach najmä západných Čiech. V roku 1692 sa usadil na Starom Meste pražskom, kde si otvoril dielňu na rohu Skořepky a Uhelného trhu, neskôr v (dnes už neexistujúcom) dome U Salátů na Národní třídě. S manželkou Alžbetou mali štyri deti - synov Michala Jana Josefa, Ferdinanda Maxmiliána, Antonína Šebastiána a dcéu Annu Eleonoru. Michal Jan Josef a Ferdinand Maxmilián po otcovej smrti prevzali vedenie rodinne sochárskej dielne (mladší Ferdinand Maxmilian sa stal najvýznačnejšou osobnosťou rodu), Antonín Šebastián sa stal dvorným básnikom na viedenskom dvore.

Jan Brokoff svoje rané práce vytváral samostatne, na neskorších dielach spolupracovali aj jeho synovia. Medzi najznámejšie diela Jana Brokoffa patrí socha sv. Jána Nepomuckého na Karolovom moste a ďalšie sochy z pôvodnej sochárskej výzdoby mosta: súsošie Pieta, ktoré bolo v roku 1859 presunuté do nemocnice Milosrdných sestier sv. Karola Boromejského (nemocnica pod Petřínom), sochy Sv. Jozef a Krst Krista, obe boli poničené počas revolúcie roku 1848 a dnes sú súčasťou zbierok Lapidária Národním muzeu).

So svojimi synmi pracoval na sochárskej výzdobe Toskánskeho paláca na Hradčanoch, sú autormi alegórie Siedmych slobodných umení na atike a dvoch erbov na priečelí. Jan Brokoff vytvoril aj mnoho ďalších umeleckých diel na rôznych miestach v Čechách, napríklad vyrezávané sochy svätých v kostole Sv. Barbory v Manětíne, plastiky na zámku v Klášterci nad Ohří a Červenom Hrádku, výzdobu krbu v Saturnovej sále na zámku v Libochoviciach, hlavný oltár v kostole sv. Vojtecha benediktinského kláštora v Broumove a ďalšie.

Literatúra

BLAŽÍČEK, Oldřich J. Ferdinand Brokof, Odeon, Praha 1976, s. 23-43, (zde především kapitola Léta učení a studia, která se životu a tvorbě Jana Brokoffa věnuje nejvíce.)
VOŠAHLÍKOVÁ, Pavla, a kol. Biografický slovník českých zemí : 7. sešit : Bra-Brum. Praha : Libri, 2007. 110-224 s. ISBN 978-80-7277-248-3. S. 193-194.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ján Brokoff

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
-'''Jan Brokoff''', známy aj ako '''Johann Brokoff''', (* [[1652]], [[Spišská Sobota]] ([[Slovensko]]) - † [[1718]], [[Praha]]) bol [[barok]]ový [[sochár]] a rezbár [[Nemecko|nemeckého]] pôvodu narodený na [[Slovensko|Slovensku]]. Neskôr pracoval a žil v [[Čechy|Čechách]]. Jeho synovia [[Michal Jan Josef Brokoff]] a [[Ferdinand Maxmilián Brokoff]] boli tiež sochári.
+'''Jan Brokoff''', známy aj ako '''Johann Brokoff''', (* [[1652]], [[Spišská Sobota]] - † [[1718]], [[Praha]]) bol [[barok]]ový [[sochár]] a rezbár [[Nemecko|nemeckého]] pôvodu narodený na [[Slovensko|Slovensku]]. Neskôr pracoval a žil v [[Čechy|Čechách]]. Jeho synovia [[Michal Jan Josef Brokoff]] a [[Ferdinand Maxmilián Brokoff]] boli tiež sochári.
+[[Súbor:John of Nepomuk.jpg|thumb|Socha sv. Jána Nepomuckého (Karolov most, 1683)]]
-Okolo roku [[1680]] odišiel Brokoff zo Slovenska a pracoval na rôznych miestach najmä západných [[Česko|Čiech]]. V roku [[1692]] sa usadil na [[Staré Mesto (Praha)|Starom Meste pražskom]], kde si otvoril dielňu na rohu Skořepky a Uhelného trhu, neskôr v (dnes už neexistujúcom) dome U Salátů na Národní třídě. So svojou ženou Alžbetou mali štyri dti - synov Michala Jana Josefa, Ferdinanda Maxmiliána, Antonína Šebastiána a dcéu Annu Eleonoru. [[Michal Jan Josef Brokoff|Michal Jan Josef]] a [[Ferdinand Maxmilián Brokoff|Ferdinand Maxmilián]] po otcovej smrti prevzali vedenie rodinne sochárskej dielne (mladší Ferdinand Maxmilian s stal najvýznačnejšou osobnosťou rodu), Antonín Šebastián sa stal dvorným básnikom na [[Viedeň|Viedenskom]] dvore.
+Okolo roku [[1680]] odišiel Brokoff zo Slovenska a pracoval na rôznych miestach najmä západných [[Česko|Čiech]]. V roku [[1692]] sa usadil na [[Staré Mesto (Praha)|Starom Meste pražskom]], kde si otvoril dielňu na rohu Skořepky a Uhelného trhu, neskôr v (dnes už neexistujúcom) dome U Salátů na Národní třídě. S manželkou Alžbetou mali štyri deti - synov Michala Jana Josefa, Ferdinanda Maxmiliána, Antonína Šebastiána a dcéu Annu Eleonoru. Michal Jan Josef a Ferdinand Maxmilián po otcovej smrti prevzali vedenie rodinne sochárskej dielne (mladší Ferdinand Maxmilian sa stal najvýznačnejšou osobnosťou rodu), Antonín Šebastián sa stal dvorným básnikom na [[Viedeň|viedenskom]] dvore.
-Jan Brokoff svoje rané práce vytváral samostatne, na neskorších dielach spolupracovali aj jeho synovia.  Medzi najznámejšie diela Jana Brokoffa patrí socha ''[[Jan Nepomucký|Sv. Jana Nepomuckého]]'' na [[Karlov most|Karlovom moste]] a ďalšie sochy z pôvodnej sochárskej výzdoby mosta: súsošie ''[[Pieta]]'', ktoré bolo v&nbsp;roku [[1859]] presunuté do nemocnice Milosrdných sestier sv. Karla Boromejského (nemocnica Pod [[Petřín]]om), sochy ''Sv. Jozef'' a ''Krst Krista'', obe boli poničené počas revolúcie roku [[1848]] a dnes sú súčasťou zbierok [[lapidárium|Lapidária]] [[Národné múzeum v Prahe|Národného múzea]]).
+Jan Brokoff svoje rané práce vytváral samostatne, na neskorších dielach spolupracovali aj jeho synovia.  Medzi najznámejšie diela Jana Brokoffa patrí socha [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckého]] na [[Karolov most|Karolovom moste]] a ďalšie sochy z pôvodnej sochárskej výzdoby mosta: súsošie ''Pieta'', ktoré bolo v&nbsp;roku [[1859]] presunuté do nemocnice Milosrdných sestier sv. Karola Boromejského (nemocnica pod Petřínom), sochy ''Sv. Jozef'' a ''Krst Krista'', obe boli poničené počas revolúcie roku [[1848]] a dnes sú súčasťou zbierok [[lapidárium|Lapidária]] [[Národní muzeum|Národním muzeu]]).
-So svojimi synmi pracoval na sochárskej výzdobe [[Toskánsky palác|Toskánskeho paláca]] na [[Hradčany|Hradčanoch]], sú autormi [[Jinotaj|alegórie]] Siedmych slobodných umení na [[atika|atike]] a dvoch erbov na priečelí. Jan Brokoff vytvoril aj mnoho ďalších umeleckých diel na rôznych miestach v Čechách, napríklad vyrezávané sochy svätých v kostole Sv. Barbory v [[Manětín|Manětíne]], plastiky na zámku v [[Klášterec nad Ohří|Klášterci nad Ohří]] a [[Červený Hrádek|Červenom Hrádku]], výzdobu krbu v Saturnovej sále na zámku v [[Libochovice|Libochoviciach]], hlavný oltár v kláštornm kosteloe [[Svätý Vojtech|Sv. Vojtecha]] benediktinského kláštora v [[Broumov]]e a ďalšie.
+So svojimi synmi pracoval na sochárskej výzdobe [[Toskánsky palác|Toskánskeho paláca]] na [[Hradčany (Praha)|Hradčanoch]], sú autormi [[inotaj|alegórie]] Siedmych slobodných umení na [[atika (na rímse)|atike]] a dvoch erbov na priečelí. Jan Brokoff vytvoril aj mnoho ďalších umeleckých diel na rôznych miestach v Čechách, napríklad vyrezávané sochy svätých v kostole Sv. Barbory v [[Manětín|Manětíne]], plastiky na zámku v [[Klášterec nad Ohří|Klášterci nad Ohří]] a [[Červený Hrádek|Červenom Hrádku]], výzdobu krbu v Saturnovej sále na zámku v [[Libochovice|Libochoviciach]], hlavný [[oltár]] v kostole sv. Vojtecha [[Rád svätého Benedikta|benediktinského]] kláštora v [[Broumov (okres Náchod)|Broumove]] a ďalšie.
+== Literatúra ==
-[[Kategória:Narodenia v 1652|Brokoff, Jan]]
+* [[Oldřich J. Blažíček|BLAŽÍČEK, Oldřich J.]] ''Ferdinand Brokof'', Odeon, Praha 1976, s. 23-43, (zde především kapitola ''Léta učení a studia'', která se životu a tvorbě Jana Brokoffa věnuje nejvíce.)
-[[Kategória:Úmrtia v 1718|Brokoff, Jan]]
+* {{Citácia knihy | priezvisko = Vošahlíková | meno = Pavla| spoluautori = a kol. | titul =  Biografický slovník českých zemí : 7. sešit : Bra-Brum | vydavateľ = Libri | miesto = Praha | rok = 2007 | počet strán = 110-224 | isbn = 978-80-7277-248-3 | strany = 193-194}}
-[[Kategória:Českí sochári|Brokoff, Jan]]
+== Iné projekty ==
+{{projekt|commons=Category:Jan Brokoff}}
+{{DEFAULTSORT:Brokoff Jan}}
+[[Kategória:Narodenia v 1652|Narodenia v 1652]]
+[[Kategória:Úmrtia v 1718]]
+[[Kategória:Českí sochári]]
+[[Kategória:Barokoví sochári]]
 [[cs:Jan Brokoff]]