Augustín Malár: Rozdiel medzi revíziami
d Bot: Odstránenie 9 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q781168) |
d →Život: typografia, wikilinky |
||
| Riadok 12: | Riadok 12: | ||
== Život == |
== Život == |
||
Augustín Malár študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Skalica (mesto)|Skalici]], neskôr v |
Augustín Malár študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Skalica (mesto)|Skalici]], neskôr v [[Šopron|Šoproni]]. Nastúpil na vojenskú vysokú školu v [[Praha|Prahe]]. Jeho postup vo vojenských hodnostiach bol pomerne rýchly. V roku [[1931]]sa stal [[major]]om, v roku [[1936]] už bol povýšený na [[podplukovník]]a. Táto skutočnosť bola pozoruhodná tým, že v československej armáde bolo v tom čase 1004 podplukovníkov a z nich boli iba dvaja slovenskej národnosti - Augustín Malár a [[Ferdinand Čatloš]]. Plukovníkom sa stal o 3 roky neskôr a v roku [[1942]] bol povýšený na generála. Patril k najschopnejším slovenským [[generál]]om a mal veľkú popularitu v armáde. |
||
V tých rokoch bol vojenským veliteľom v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]] a [[Trenčín]]e |
V tých rokoch bol vojenským veliteľom v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]] a [[Trenčín]]e, súčasne aj veliteľom „Vysokej vojnovej školy“ v [[Bratislava|Bratislave]]. V rokoch [[1941]]-[[1942]] sa stal veliteľom [[Rýchla divízia|Rýchlej divízie]] na [[Veľká vlastenecká vojna|východnom fronte]]. Za zásluhy ho Nemci vyznamenali ako jedného z mála Slovákov [[Rytiersky kríž|Rytierskym krížom]]. Od [[máj]]a [[1944]] bol veliteľom armádneho zboru v [[Prešov]]e. |
||
S ministrom národnej obrany generálom Čatlošom pripravoval vojenské povstanie na záchranu slovenskej štátnej samostatnosti. Už na východnom fronte nadviazal kontakty so [[ZSSR|sovietskymi]] veliteľmi a ilegálna SNR ho ako schopného veliteľa a slovanofila navrhla za veliteľa povstaleckej armády aj napriek odporu [[Edvard Beneš|Benešovej]] exilovej vlády. |
S ministrom národnej obrany generálom Čatlošom pripravoval vojenské povstanie na záchranu slovenskej štátnej samostatnosti. Už na východnom fronte nadviazal kontakty so [[ZSSR|sovietskymi]] veliteľmi a ilegálna [[SNR]] ho ako schopného veliteľa a slovanofila navrhla za veliteľa povstaleckej armády aj napriek odporu [[Edvard Beneš|Benešovej]] exilovej vlády. |
||
V auguste roku 1944 rokoval v [[Piešťany|Piešťanoch]] s umiernenými ľudákmi o príprave obrany Slovenska. Po predčasnom vypuknutí [[SNP|povstania]], sa napriek očakávaniam nepridal k povstalcom. V rozhlasovom prejave sa gen. Malár postavil proti a vojakov vyzval, aby sa vrátili do kasární, pretože „ešte neprišiel náš čas“. Ako vojenský stratég chcel, aby sa slovenská akcia skončila úspešne. Svoju činnosť však nepremyslel a v dôsledku jeho prejavu, ktorý sľuboval boj proti Nemcom v budúcnosti ho nemecké bezpečnostné orgány zatkli, keď sa vrátil do |
V auguste roku 1944 rokoval v [[Piešťany|Piešťanoch]] s umiernenými ľudákmi o príprave obrany Slovenska. Po predčasnom vypuknutí [[SNP|povstania]], sa napriek očakávaniam nepridal k povstalcom. V rozhlasovom prejave sa gen. Malár postavil proti a vojakov vyzval, aby sa vrátili do kasární, pretože „ešte neprišiel náš čas“. Ako vojenský stratég chcel, aby sa slovenská akcia skončila úspešne. Svoju činnosť však nepremyslel a v dôsledku jeho prejavu, ktorý sľuboval boj proti Nemcom v budúcnosti, ho nemecké bezpečnostné orgány zatkli, keď sa vrátil do [[Prešov]]a. Bol odvlečený do [[Nemecko|Nemecka]], kde po vypočúvaní zomrel v koncentračnom tábore [[koncentračný tábor Sachsenhausen|Sachsenhausen]]. |
||
{{DEFAULTSORT:Malár, Augustín}} |
{{DEFAULTSORT:Malár, Augustín}} |
||
Verzia z 13:52, 10. marec 2013
| Augustín Malár | |
| slovenský generál, počas druhej svetovej vojny, veliteľ východoslovenskej armády | |
 | |
| Narodenie | 18. júl 1894 Reitern, Rakúsko |
|---|---|
| Úmrtie | ? 1945 Sachsenhausen, Nacistické Nemecko |
Augustín Malár, (* 18. júl 1894, Reitern, Rakúsko – † ? 1945, Sachsenhausen, Nacistické Nemecko), bol slovenský generál, počas druhej svetovej vojny veliteľ východoslovenskej armády.
Život
Augustín Malár študoval na gymnáziu v Skalici, neskôr v Šoproni. Nastúpil na vojenskú vysokú školu v Prahe. Jeho postup vo vojenských hodnostiach bol pomerne rýchly. V roku 1931sa stal majorom, v roku 1936 už bol povýšený na podplukovníka. Táto skutočnosť bola pozoruhodná tým, že v československej armáde bolo v tom čase 1004 podplukovníkov a z nich boli iba dvaja slovenskej národnosti - Augustín Malár a Ferdinand Čatloš. Plukovníkom sa stal o 3 roky neskôr a v roku 1942 bol povýšený na generála. Patril k najschopnejším slovenským generálom a mal veľkú popularitu v armáde.
V tých rokoch bol vojenským veliteľom v Spišskej Novej Vsi a Trenčíne, súčasne aj veliteľom „Vysokej vojnovej školy“ v Bratislave. V rokoch 1941-1942 sa stal veliteľom Rýchlej divízie na východnom fronte. Za zásluhy ho Nemci vyznamenali ako jedného z mála Slovákov Rytierskym krížom. Od mája 1944 bol veliteľom armádneho zboru v Prešove.
S ministrom národnej obrany generálom Čatlošom pripravoval vojenské povstanie na záchranu slovenskej štátnej samostatnosti. Už na východnom fronte nadviazal kontakty so sovietskymi veliteľmi a ilegálna SNR ho ako schopného veliteľa a slovanofila navrhla za veliteľa povstaleckej armády aj napriek odporu Benešovej exilovej vlády.
V auguste roku 1944 rokoval v Piešťanoch s umiernenými ľudákmi o príprave obrany Slovenska. Po predčasnom vypuknutí povstania, sa napriek očakávaniam nepridal k povstalcom. V rozhlasovom prejave sa gen. Malár postavil proti a vojakov vyzval, aby sa vrátili do kasární, pretože „ešte neprišiel náš čas“. Ako vojenský stratég chcel, aby sa slovenská akcia skončila úspešne. Svoju činnosť však nepremyslel a v dôsledku jeho prejavu, ktorý sľuboval boj proti Nemcom v budúcnosti, ho nemecké bezpečnostné orgány zatkli, keď sa vrátil do Prešova. Bol odvlečený do Nemecka, kde po vypočúvaní zomrel v koncentračnom tábore Sachsenhausen.