Ján Brokoff: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
infobox
formulácia, rozšírenie, infobox
Riadok 5: Riadok 5:
| Popis obrázku =
| Popis obrázku =
| Popis umelca =
| Popis umelca =
| Rodné meno = Johan Brokoff
| Rodné meno = Johann Brokoff
| Umelecké mená =
| Umelecké mená =
| Dátum narodenia = [[23. jűn]] [[1652]]
| Dátum narodenia = [[23. jűn]] [[1652]]
| Miesto narodenia = [[Spišská Sobota]], dnes miestna časť mesta [[Poprad]]
| Miesto narodenia = [[Spišská Sobota]], dnes miestna časť mesta [[Poprad]], [[Uhorsko]], [[Ćeskoslovensko]], [[Slovenská republika]]
| Dátum úmrtia = {{duv|1718|12|28|1652|6|23}}
| Dátum úmrtia = {{duv|1718|12|28|1652|6|23}}
| Miesto úmrtia = [[Praha]]
| Miesto úmrtia = [[Praha]]
| Bydlisko = [[Praha]]
| Bydlisko = [[Praha]]
| Roky pôsobenia =
| Roky pôsobenia = 1672 – 1718
| Pôsobenie = [[sochár]], [[rezbár]]
| Pôsobenie = [[sochár]], [[rezbár]]
| Súvisiace články =
| Súvisiace články =
| Vplyvy =
| Vplyvy = [[Pavol Gross starší]]
| Webstránka =
| Webstránka =
}}
}}


'''Ján Brokoff''', známy aj ako '''Johann Brokoff''', (*23. jún [[1652]], [[Spišská Sobota]] - † 28. december [[1718]], [[Praha]]) bol [[barok]]ový [[sochár]] a rezbár [[Nemecko|nemeckého]] pôvodu narodený na severnom [[Slovensko|Slovensku]].
'''Ján Brokoff''', známy aj ako '''Johann Brokoff''', (*23. jún [[1652]], [[Spišská Sobota]], [[Uhorsko]], potom [[Československá republika]], dnes [[Slovenská republika]] - † 28. december [[1718]], [[Praha]]) bol [[barok]]ový [[sochár]] a rezbár [[Karpatskí Nemci|karpatsko–nemeckého]] pôvodu narodený v regióne [[Spiš]] na dnešnom severovýchodnom [[Slovensko|Slovensku]].




Riadok 29: Riadok 29:
== Životné osudy a umelecká tvorba ==
== Životné osudy a umelecká tvorba ==
[[Súbor:John of Nepomuk.jpg|thumb|Socha sv. Jána Nepomuckého ([[Karolov most]], 1683)]]
[[Súbor:John of Nepomuk.jpg|thumb|Socha sv. Jána Nepomuckého ([[Karolov most]], 1683)]]
Okolo roku [[1680]] odišiel Brokoff zo Slovenska a pracoval na rôznych miestach najmä západných [[Česko|Čiech]]. V roku [[1692]] sa usadil na [[Staré Mesto (Praha)|Starom Meste pražskom]], kde si otvoril dielňu na rohu Skořepky a Uhelného trhu, neskôr v (dnes už neexistujúcom) dome U Salátů na Národní třídě. S manželkou Alžbetou mali štyri deti - synov Michala Jana Josefa, Ferdinanda Maxmiliána, Antonína Šebastiána a dcéru Annu Eleonoru. Michal Jan Josef a Ferdinand Maxmilián po otcovej smrti prevzali vedenie rodinne sochárskej dielne (mladší Ferdinand Maxmilian sa stal najvýznamnejšou osobnosťou rodu), Antonín Šebastián sa stal dvorným básnikom na [[Viedeň|viedenskom]] dvore.
Okolo roku [[1680]] odišiel Brokoff zo Slovenska a pracoval na rôznych miestach najmä západných [[Česko|Čiech]]. V roku [[1692]] sa usadil na [[Staré Mesto (Praha)|Starom Meste pražskom]], kde si otvoril dielňu na rohu Skořepky a Uhelného trhu, neskôr v (dnes už neexistujúcom) dome U Salátů na Národní třídě. Ferdinand Maxmilián po otcovej smrti prevzali vedenie rodinnej sochárskej dielne.


Jan Brokoff svoje rané práce vytváral samostatne, na neskorších dielach spolupracovali aj jeho synovia. Medzi najznámejšie diela Jana Brokoffa patrí socha [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckého]] na [[Karolov most|Karolovom moste]] a ďalšie sochy z pôvodnej sochárskej výzdoby mosta: súsošie ''Pieta'', ktoré bolo v roku [[1859]] presunuté do nemocnice Milosrdných sestier sv. Karola Boromejského (nemocnica pod Petřínom), sochy ''Sv. Jozef'' a ''Krst Krista'', obe boli poničené počas revolúcie roku [[1848]] a dnes sú súčasťou zbierok [[lapidárium|Lapidária]] [[Národní muzeum|Národním muzeu]]).
Jan Brokoff svoje rané práce vytváral samostatne, na neskorších dielach spolupracovali aj jeho synovia. Medzi najznámejšie diela Jana Brokoffa patrí socha [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckého]] na [[Karolov most|Karolovom moste]] a ďalšie sochy z pôvodnej sochárskej výzdoby mosta: súsošie ''Pieta'', ktoré bolo v roku [[1859]] presunuté do nemocnice Milosrdných sestier sv. Karola Boromejského (nemocnica pod Petřínom), sochy ''Sv. Jozef'' a ''Krst Krista'', obe boli poničené počas revolúcie roku [[1848]] a dnes sú súčasťou zbierok [[lapidárium|Lapidária]] [[Národní muzeum|Národním muzeu]]).

Verzia z 07:27, 3. apríl 2013

Ján Brokoff

Základné informácie
Rodné meno Johann Brokoff
Narodenie 23. jűn 1652
Spišská Sobota, dnes miestna časť mesta Poprad, Uhorsko, Ćeskoslovensko, Slovenská republika
Bydlisko Praha
Úmrtie 28. december 1718 (66 rokov)
Praha
Pôsobenie sochár, rezbár
Roky pôsob. 1672 – 1718
Vplyv Pavol Gross starší

Ján Brokoff, známy aj ako Johann Brokoff, (*23. jún 1652, Spišská Sobota, Uhorsko, potom Československá republika, dnes Slovenská republika - † 28. december 1718, Praha) bol barokový sochár a rezbár karpatsko–nemeckého pôvodu narodený v regióne Spiš na dnešnom severovýchodnom Slovensku.


Rodinné zázemie

Rodina Brokoff pôvodne pochádzala zo Spišského Podhradia, odkiaľ presídlila do Spišskej Soboty. Ján pochádzal z rodiny spišskosobotského obuvníka Ondreja B. Bol ženatý a mal 7 detí, z nich 5 synov. Manželka – Alžbeta rod. Spinglerová.Synovia Jána Brokoffa Michal Jan Josef Brokoff a Ferdinand Maxmilián Brokoff boli tiež sochári. Syn Anton Šebastián Brokoff bol dvorný básnik vo Viedni. Neskôr rodina presídlila do Čiech.


Životné osudy a umelecká tvorba

Socha sv. Jána Nepomuckého (Karolov most, 1683)

Okolo roku 1680 odišiel Brokoff zo Slovenska a pracoval na rôznych miestach najmä západných Čiech. V roku 1692 sa usadil na Starom Meste pražskom, kde si otvoril dielňu na rohu Skořepky a Uhelného trhu, neskôr v (dnes už neexistujúcom) dome U Salátů na Národní třídě. Ferdinand Maxmilián po otcovej smrti prevzali vedenie rodinnej sochárskej dielne.

Jan Brokoff svoje rané práce vytváral samostatne, na neskorších dielach spolupracovali aj jeho synovia. Medzi najznámejšie diela Jana Brokoffa patrí socha sv. Jána Nepomuckého na Karolovom moste a ďalšie sochy z pôvodnej sochárskej výzdoby mosta: súsošie Pieta, ktoré bolo v roku 1859 presunuté do nemocnice Milosrdných sestier sv. Karola Boromejského (nemocnica pod Petřínom), sochy Sv. Jozef a Krst Krista, obe boli poničené počas revolúcie roku 1848 a dnes sú súčasťou zbierok Lapidária Národním muzeu).

So svojimi synmi pracoval na sochárskej výzdobe Toskánskeho paláca na Hradčanoch, sú autormi alegórie Siedmych slobodných umení na atike a dvoch erbov na priečelí. Jan Brokoff vytvoril aj mnoho ďalších umeleckých diel na rôznych miestach v Čechách, napríklad vyrezávané sochy svätých v kostole Sv. Barbory v Manětíne, plastiky na zámku v Klášterci nad Ohří a Červenom Hrádku, výzdobu krbu v Saturnovej sále na zámku v Libochoviciach, hlavný oltár v kostole sv. Vojtecha benediktinského kláštora v Broumove a ďalšie.

Literatúra

  • BLAŽÍČEK, Oldřich J. Ferdinand Brokof, Odeon, Praha 1976, s. 23-43, (tu predovšetkým kapitola Léta učení a studia)
  • VOŠAHLÍKOVÁ, Pavla, a kol. Biografický slovník českých zemí : 7. sešit : Bra-Brum. Praha : Libri, 2007. 110-224 s. ISBN 978-80-7277-248-3. S. 193-194.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ján Brokoff