Uspenský pôst

Uspenský pôst alebo Spasivka (ľudovo) alebo Pôst pred Zosnutím Bohorodičky alebo aj Pôst Bohorodičky je jedným z pôstnych období kresťanských cirkví byzantského obradu.

Toto pôstne obdobie trvá od 1. do 14. augusta a veriaci sa ním pripravujú na sviatok Uspenia čiže Zosnutia našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny (15. augusta), resp. na sviatky Zosnutia a Premenenia Pána.

Prvé svedectvo o pôste v tomto období máme od sv. Leva Veľkého (okolo r. 450), definitívnu podobu Uspenský pôst získal na cirkevnom sneme v Konštantínopole v roku 1166.

Pôvodné pôstne predpisy Uspenského pôstu sú nasledovné:

• V pondelok, stredu a piatok výhradne nevarená rastlinná strava bez oleja.
• V utorok a štvrtok varená rastlinná strava bez oleja.
• V sobotu a nedeľu rastlinná strava s olejom a vínom.

Na sviatok Premenenia Pána (6. augusta) je dovolené jesť aj rybu.

V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku počas Uspenského pôstu je záväzné postiť sa tak ako bežne cez rok, zachovávanie tohto pôstu je teda ponechané na osobné rozhodnutie každého veriaceho.

Zdroje

• Andrej Škoviera: Uspenský pôst (Spasivka)
• Ako bol ustanovený Uspenský pôst