Sigfrid Edström: Rozdiel medzi revíziami
d drobnosti |
d →Externé odkazy: preklepy |
||
Riadok 38: | Riadok 38: | ||
== Externé odkazy == |
== Externé odkazy == |
||
* [http://olympic-museum.de/president/pres_ioc.html Biografia na olympic-museum.de] |
* [http://olympic-museum.de/president/pres_ioc.html Biografia na olympic-museum.de] |
||
{{Biografický výhonok}} |
{{Biografický výhonok}} |
||
Riadok 44: | Riadok 45: | ||
{{DEFAULTSORT:Edström, Sigfrid}} |
{{DEFAULTSORT:Edström, Sigfrid}} |
||
[[Kategória:Švédski atléti]] |
|||
[[Kategória:Švédski bežci na 100 m]] |
[[Kategória:Švédski bežci na 100 m]] |
||
[[Kategória:Bežci na 100 m]] |
|||
[[Kategória:Švédski podnikatelia]] |
[[Kategória:Švédski podnikatelia]] |
||
[[Kategória:Predsedovia Medzinárodného olympijského výboru]] |
[[Kategória:Predsedovia Medzinárodného olympijského výboru]] |
Verzia z 01:32, 28. október 2014
Sigfrid Edström | |
švédsky priemyselník a športový funkcionár | |
Narodenie | 21. november 1870 Morlanda, Švédsko |
---|---|
Úmrtie | 18. marec 1964 (93 rokov) Štokholm, Švédsko |
Odkazy | |
Commons | Sigfrid Edström |
Johannes Sigfrid Edström (* 21. november 1870, Morlanda, Švédsko – † 18. marec 1964, Štokholm) bol švédsky priemyselník a športový funkcionár.
Životopis
Edström sa narodil v dedinkeMorlanda, študoval na univerzite v Göteborgu a neskôr aj vo Švajčiarsku a USA. V mladosti sa venoval šprintu a bol schopný ubehnúť 100 metrov za 11 sekúnd. Od roku 1903 do roku 1933 pracoval ako riaditeľ elektrotechnickej spoločnosti ASEA, neskôr, do roku 1939 bol predsedom dozornej rady.
V tom čase sa Edström angažoval ako športový funkcionár a pomáhal organizovať olympiádu v Štokholme v roku 1912. Počas týchto hier bola založená Medzinárodná asociácia atletických federácií (IAAF) a Edström bol zvolený za jej prvého predsedu, ktorým zostal až do roku 1946.
Členom MOV sa stal v roku 1920 a po členstve vo výkonnom výbore sa stal neskôr v roku 1931 podpredsedom organizácie. Po smrti dovtedajšieho predsedu, Henriho de Baillet-Latoura v roku 1942 sa Edström stal dočasným zastupujúcim predsedom do skončenia druhej svetovej vojny, po ktorej bol formálne zvolený za predsedu MOV. Zohral významnú úlohu pri obnove olympijského hnutia po vojne.
V roku 1952 sa vzdal funkcie a nahradil ho Avery Brundage.[1]
Referencie
- ↑ KÖSSL, Jiří; KRÁTKÝ, František; MAREK, Jaroslav. Dějiny tělesné výchovy II.. Praha : Olympia, 1986. Kapitola Mezinárodní olympijské hnutí, s. 202.
Externé odkazy