Dubnícke bane: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Peter439 (diskusia | príspevky)
d wiki
d preklepy
Riadok 1: Riadok 1:
[[Súbor:Novo upravený vchod štôlne Jozef..jpg|náhľad|Štôlňa Jozef]]
[[Súbor:Novo upravený vchod štôlne Jozef..jpg|náhľad|Štôlňa Jozef]]
'''Slovenské opálové bane''' sú medzinárodne významná lokalita pri obci [[Červenica]] v okrese [[Okres Prešov|Prešov]], nálezisko ojedinelých drahých [[opál]]ov.
'''Dubnícke opálové bane''' sú medzinárodne významná lokalita pri obci [[Červenica]] v okrese [[Okres Prešov|Prešov]], nálezisko ojedinelých drahých [[opál]]ov.


== Poloha ==
== Poloha ==
Riadok 6: Riadok 6:


== Prírodné pomery ==
== Prírodné pomery ==
[[Opál]] je amorfná kryštalická látka tvorená SiO<sub>2</sub> a premenlivým podielom vody. Existuje niekoľko druhov opálu, ale medzi najvzácnejšie patrí zriedkavý drahý opál a to najmä pre tzv. opaliscenciu, esteticky hodnotnú hru červených, oranžových, zelených a modrých farieb.<ref>Klein, C., 2006: ''Mineralógia.'' Oikos-Lumon, Bratislava, 658 s.</ref> Drahý opál sa vyskytuje aj na niekoľkých ďalších ale menej významných náleziskách v Slanských vrchoch. [[Opál]] je viazaný na výplne puklín a dutíny v [[andezit]]och a bol sprevádzaný mliečnym opálom, [[hyalit]]om, [[markazit]]om, [[antimonit]]om, [[limonit]]om, [[alunogén]]om, [[barit]]om, [[kašparit]]om, [[halotrichit]]om a ďalšími minerálmi.
[[Opál]] je amorfná kryštalická látka tvorená SiO<sub>2</sub> a premenlivým podielom vody. Existuje niekoľko druhov opálu, ale medzi najvzácnejšie patrí zriedkavý drahý opál a to najmä pre tzv. opaliscenciu, esteticky hodnotnú hru červených, oranžových, zelených a modrých farieb.<ref>Klein, C., 2006: ''Mineralógia.'' Oikos-Lumon, Bratislava, 658 s.</ref> Drahý opál sa vyskytuje aj na niekoľkých ďalších ale menej významných náleziskách v Slanských vrchoch. [[Opál]] je viazaný na výplne puklín a dutín v [[andezit]]och a bol sprevádzaný mliečnym opálom, [[hyalit]]om, [[markazit]]om, [[antimonit]]om, [[limonit]]om, [[alunogén]]om, [[barit]]om, [[kašparit]]om, [[halotrichit]]om a ďalšími minerálmi.


== História ==
== História ==
Bane boli známe po celom svete už od konca 16. storočia pre drahý opál, ktorý sa v nich ťažil. Je možné, že tu bol opál ťažený už počas rímskej doby. Slovenský drahý opál si zvlášť obľúbili členovia rodiny cisára Napoleona. Cisárovná Jozefína nosila najslávnejší opál [[Oheň trójsky]]. Najväčší opál menom [[Harlekýn]] našli v roku 1775 na dne potoka v osade [(Červenica)]. Vážil 600 gramov a ohodnotili ho na 700 tisíc [[Holandský gulden|holandských guldenov]]. Dnes je uložený v [[Naturhistorisches Museum Wien|prírodovednom múzeu]] vo Viedni.
Bane boli známe po celom svete už od konca 16. storočia pre drahý opál, ktorý sa v nich ťažil. Je možné, že tu bol opál ťažený už počas rímskej doby. Slovenský drahý opál si zvlášť obľúbili členovia rodiny cisára Napoleona. Cisárovná Jozefína nosila najslávnejší opál [[Oheň trójsky]]. Najväčší opál menom [[Harlekýn]] našli v roku 1775 na dne potoka v osade (Červenica). Vážil 600 gramov a ohodnotili ho na 700 tisíc [[Holandský gulden|holandských guldenov]]. Dnes je uložený v [[Naturhistorisches Museum Wien|prírodovednom múzeu]] vo Viedni.


Slovenské opálové bane až do objavenia nálezísk opálu v [[Mexiko|Mexiku]] a [[Austrália|Austrálii]] v 19. storočí boli jedinou ťaženou lokalitou na svete. Z dôvodu povojnových rokov a zlej ekonomickej situácie ukončili ťažbu v roku 1922 na Libanke a ostatných banských poliach. Zlatý vek opálových bani pri obci [[Červenica]] dnes pripomína zrekonštruovaný vchod do štôlne Jozef. V centre [[Prešov]]a sú opály vložené aj do ciferníka hodín, ktoré sú na priečelí budovy vedľa Mariánskeho súsošia. Opály sú uložené v Caraffovej väznici v Prešove - stála výstava s názvom " Prešov mesto Opálu".
Slovenské opálové bane až do objavenia nálezísk opálu v [[Mexiko|Mexiku]] a [[Austrália|Austrálii]] v 19. storočí boli jedinou ťaženou lokalitou na svete. Z dôvodu povojnových rokov a zlej ekonomickej situácie ukončili ťažbu v roku 1922 na Libanke a ostatných banských poliach. Zlatý vek opálových bani pri obci [[Červenica]] dnes pripomína zrekonštruovaný vchod do štôlne Jozef. V centre [[Prešov]]a sú opály vložené aj do ciferníka hodín, ktoré sú na priečelí budovy vedľa Mariánskeho súsošia. Opály sú uložené v Caraffovej väznici v Prešove - stála výstava s názvom "Prešov mesto Opálu".


== Súčasnosť ==
== Súčasnosť ==
Po roku [[1989]] vznikli viaceré subjekty, ktoré sa snažia o komerčné využitie lokality, či už formou obnovenia ťažby opálu, alebo rozvoja turizmu.
Po roku [[1989]] vznikli viaceré subjekty, ktoré sa snažia o komerčné využitie lokality, či už formou obnovenia ťažby opálu, alebo rozvoja turizmu. Dňa 19. mája 2010 bola založená spoločnosť Opálové bane Libanka, s.r.o. v Prešove. Táto spoločnosť sa zlúčila so spoločnosťou Opálové bane a brusiarne, s.r.o., Floriánova 3201/12, Prešov 080 01, dňa 13. apríla 2011. Spoločnosť Opálové bane Libanka, s.r.o. dostala povolenie na banskú činnosť - ťažbu opálu v DP Červenica dňa 21. mája 2012. Ťažba drahého opálu začína na halde Viliam s názvom Monika. Ťažba bola obnovená touto spoločnosťou v októbri 2012 po viac ako 90 rokoch od ukončenia ťažby po poslednom nájomcovi francúzskom konzorciu Bittner-Belangenay.
Dňa 19.05.2010 bola založená spoločnosť Opálové bane Libanka, s.r.o. v Prešove. Táto spoločnosť sa zlúčila so spoločnosťou Opálové bane a brusiarne, s.r.o., Floriánova 3201/12, Prešov 080 01, dňa 13.04.2011. Spoločnosť Opálové bane Libanka, s.r.o. dostala povolenie na banskú činnosť - ťažbu opálu v DP Červenica dňa 21. mája 2012. Ťažba drahého opálu začína na halde Viliam s názvom Monika. Ťažba bola obnovená touto spoločnosťou v októbri 2012 po viac ako 90 rokoch od ukončenia ťažby po poslednom nájomcovi francúzskom konzorciu Bittner-Belangenay.


Ťažba na lokalite Libanka v dobývacom priestore (DP) Červenica sa začala 18. októbra 2012 na halde Viliam povrchovým dobývaním.<ref name="sme1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Po 90 rokoch sa na Dubníku znova začína ťažiť opál | autor = Anna Košuthová | vydavateľ = sme.sk | url = http://presov.korzar.sme.sk/c/6573567/po-90-rokoch-sa-na-dubniku-znova-zacina-tazit-opal.html | dátum vydania = 2012-10-19 | dátum prístupu = 2012-10-19 }}</ref> V Prešove - Caraffovej väznici bola otvorená stála výstava Slovenského opálu, zameraná na dejiny opálových baní a súčasnosť. Výstava je sprístupnená pre verejnosť od 1. októbra 2013.
Ťažba na lokalite Libanka v dobývacom priestore (DP) Červenica sa začala 18. októbra 2012 na halde Viliam povrchovým dobývaním.<ref name="sme1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Po 90 rokoch sa na Dubníku znova začína ťažiť opál | autor = Anna Košuthová | vydavateľ = sme.sk | url = http://presov.korzar.sme.sk/c/6573567/po-90-rokoch-sa-na-dubniku-znova-zacina-tazit-opal.html | dátum vydania = 2012-10-19 | dátum prístupu = 2012-10-19 }}</ref> V Prešove - Caraffovej väznici bola otvorená stála výstava Slovenského opálu, zameraná na dejiny opálových baní a súčasnosť. Výstava je sprístupnená pre verejnosť od 1. októbra 2013.


==Fotografie opálov==
==Fotografie opálov==

Verzia z 19:38, 23. november 2014

Štôlňa Jozef

Dubnícke opálové bane sú medzinárodne významná lokalita pri obci Červenica v okrese Prešov, nálezisko ojedinelých drahých opálov.

Poloha

Lokalita sa nachádza na Východnom Slovensku v Slanských vrchoch, obec Červenica.

Prírodné pomery

Opál je amorfná kryštalická látka tvorená SiO2 a premenlivým podielom vody. Existuje niekoľko druhov opálu, ale medzi najvzácnejšie patrí zriedkavý drahý opál a to najmä pre tzv. opaliscenciu, esteticky hodnotnú hru červených, oranžových, zelených a modrých farieb.[1] Drahý opál sa vyskytuje aj na niekoľkých ďalších ale menej významných náleziskách v Slanských vrchoch. Opál je viazaný na výplne puklín a dutín v andezitoch a bol sprevádzaný mliečnym opálom, hyalitom, markazitom, antimonitom, limonitom, alunogénom, baritom, kašparitom, halotrichitom a ďalšími minerálmi.

História

Bane boli známe po celom svete už od konca 16. storočia pre drahý opál, ktorý sa v nich ťažil. Je možné, že tu bol opál ťažený už počas rímskej doby. Slovenský drahý opál si zvlášť obľúbili členovia rodiny cisára Napoleona. Cisárovná Jozefína nosila najslávnejší opál Oheň trójsky. Najväčší opál menom Harlekýn našli v roku 1775 na dne potoka v osade (Červenica). Vážil 600 gramov a ohodnotili ho na 700 tisíc holandských guldenov. Dnes je uložený v prírodovednom múzeu vo Viedni.

Slovenské opálové bane až do objavenia nálezísk opálu v Mexiku a Austrálii v 19. storočí boli jedinou ťaženou lokalitou na svete. Z dôvodu povojnových rokov a zlej ekonomickej situácie ukončili ťažbu v roku 1922 na Libanke a ostatných banských poliach. Zlatý vek opálových bani pri obci Červenica dnes pripomína zrekonštruovaný vchod do štôlne Jozef. V centre Prešova sú opály vložené aj do ciferníka hodín, ktoré sú na priečelí budovy vedľa Mariánskeho súsošia. Opály sú uložené v Caraffovej väznici v Prešove - stála výstava s názvom "Prešov mesto Opálu".

Súčasnosť

Po roku 1989 vznikli viaceré subjekty, ktoré sa snažia o komerčné využitie lokality, či už formou obnovenia ťažby opálu, alebo rozvoja turizmu. Dňa 19. mája 2010 bola založená spoločnosť Opálové bane Libanka, s.r.o. v Prešove. Táto spoločnosť sa zlúčila so spoločnosťou Opálové bane a brusiarne, s.r.o., Floriánova 3201/12, Prešov 080 01, dňa 13. apríla 2011. Spoločnosť Opálové bane Libanka, s.r.o. dostala povolenie na banskú činnosť - ťažbu opálu v DP Červenica dňa 21. mája 2012. Ťažba drahého opálu začína na halde Viliam s názvom Monika. Ťažba bola obnovená touto spoločnosťou v októbri 2012 po viac ako 90 rokoch od ukončenia ťažby po poslednom nájomcovi francúzskom konzorciu Bittner-Belangenay.

Ťažba na lokalite Libanka v dobývacom priestore (DP) Červenica sa začala 18. októbra 2012 na halde Viliam povrchovým dobývaním.[2] V Prešove - Caraffovej väznici bola otvorená stála výstava Slovenského opálu, zameraná na dejiny opálových baní a súčasnosť. Výstava je sprístupnená pre verejnosť od 1. októbra 2013.

Fotografie opálov

Fotografie opálových baní

Referencie

  1. Klein, C., 2006: Mineralógia. Oikos-Lumon, Bratislava, 658 s.
  2. Anna Košuthová. Po 90 rokoch sa na Dubníku znova začína ťažiť opál [online]. sme.sk, 2012-10-19, [cit. 2012-10-19]. Dostupné online.

Iné projekty

Externé odkazy

Súradnice: 48° 54′ 16″ s.š., 21° 27′ 42″ v.d.