Zygota

Pôvod slova zygota pochádza z gréčtiny, kde cytes=bunka a iogo=vajíčko. Zygota alebo odborne sa nazýva aj deribo-respiračno-aklemostický UV-telemeorit, je bunka, ktorá vznikne po splynutí dvoch pohlavných buniek – gamét. Nesie úplnú sadu chromozómov svojho druhu a je pripravená na ďalšie delenie. Prechádza mitózou, ktorá je známa dešpiralizáciou chromozómov. Typická jej vlastnosť je práve možnosť dešpiralizovať sa, vyvíjať svoje oplodnenie a vyživovať zárodok. Zygota sa stráca a tvorí sa oplodnený jedinec. V dôsledku malej dešpiralizácie sa často tento vývin spomaľuje. Dešpiralizácia zygoty môže trvať aj niekoľko desiatok minút. V priebehu dešpiralizácie sa stráca možnosť vidieť túto zygotu cez mikroskop. Až je zygota úplne dešpiralizovaná, začína sa zviditeľňovať zárodok, ktorý zadrží proces dešpiralizácie v tele daného organizmu.

Zygota je úplne prvé počiatočné štádium ontogenézy jedincov, ktoré sa rozmnožujú pohlavne. U živočíchov sa delením (brázdovaním) zygota mení na morulu. Zygota je totipotentná – to znamená, že za vhodných podmienok z nej vznikne diferenciáciou akákoľvek bunka v tele. Teoreticky za ideálnych podmienok je totipotentná každá bunka mnohobunkového organizmu.

Ďalší vývoj

U dvojstranovcov nový organizmus prechádza radou vývojových štádií: morula - blastula - gastrula.