Albrecht I. (Svätá rímska ríša): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
infobox
Riadok 1: Riadok 1:
{{Infobox Osobnosť
{{Infobox Panovník
|Meno = Albrecht I.
|meno = Albrecht I.
|titul = rímsko-nemecký kráľ
|Portrét = Die deutschen Kaiser Albrecht I.jpg
|Popis = rímsko-nemecký kráľ
|obrázok = Die deutschen Kaiser Albrecht I.jpg
|panovanie =
⚫
|Dátum narodenia = [[júl]] [[1255]]
|korunovácia =
⚫
|Miesto narodenia = [[Rheinfelden]]
|pôvodné meno =
⚫
|Dátum úmrtia = [[1. máj]] [[1308]], zavraždený
|obrázok erbu =
⚫
|Miesto úmrtia = [[Königsfelden]]
|ostatné tituly =
⚫
|}}
⚫
|dátum narodenia = [[júl]] [[1255]]
⚫
|miesto narodenia = [[Rheinfelden]]
⚫
|dátum úmrtia = [[1. máj]] [[1308]]
⚫
|miesto úmrtia = [[Königsfelden]]
|miesto pochovania =
|predchodca = [[Adolf Nassauský]]
|regent =
|nástupca = [[Henrich VII. (Svätá rímska ríša)|Henrich VII. Luxemburský]]
|manžel =
|manželka = [[Alžbeta Tirolská]]
|potomstvo = [[Albrecht I. (Svätá rímska ríša)#Rodina a deti|21 detí]]; 9 z nich zomrelo krátko po narodení
|dynastia = [[Habsburgovci]]
|otec = [[Rudolf I. (Svätá rímska ríša)|Rudolf I. Habsburský]]
|matka = [[Gertrúda Hohenberská]]
⚫
}}

'''Albrecht I. (Habsburský)''' ({{v jazyku|deu|Albrecht I.}}, {{lat|Albertus I.}}) (* júl [[1255]], [[Rheinfelden]] – † [[1. máj]] [[1308]], [[Königsfelden]]) bol rímsko-nemecký kráľ, najstarší syn [[Rudolf I. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa I.]] a [[Gertrúda Hohenberská|Gertrúdy Hohenberskej]].
'''Albrecht I. (Habsburský)''' ({{v jazyku|deu|Albrecht I.}}, {{lat|Albertus I.}}) (* júl [[1255]], [[Rheinfelden]] – † [[1. máj]] [[1308]], [[Königsfelden]]) bol rímsko-nemecký kráľ, najstarší syn [[Rudolf I. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa I.]] a [[Gertrúda Hohenberská|Gertrúdy Hohenberskej]].


Riadok 41: Riadok 57:
** [[1310]] vroclavský vojvoda Henrich VI.
** [[1310]] vroclavský vojvoda Henrich VI.
* Agneša (* [[1280]] – † [[11. jún]] [[1364]]) ∞ [[1296]] uhorský kráľ [[Ondrej III. (Uhorsko)|Ondrej III.]]
* Agneša (* [[1280]] – † [[11. jún]] [[1364]]) ∞ [[1296]] uhorský kráľ [[Ondrej III. (Uhorsko)|Ondrej III.]]
* [[Rudolf I. (Čechy)|Rudolf]], vojvoda rakúsky a kráľ český (* cca [281 – † [[4. júl]] [[1307]]) ∞
* [[Rudolf I. (Čechy)|Rudolf]], vojvoda rakúsky a kráľ český (* cca [[281]] – † [[4. júl]] [[1307]]) ∞
** [[1300]] princezná [[Blanka Francúzska]], dcéra [[Filip III. (Francúzsko)|Filipa III.]] a [[Mária Brabantská|Márie Brabantskej]]
** [[1300]] princezná [[Blanka Francúzska]], dcéra [[Filip III. (Francúzsko)|Filipa III.]] a [[Mária Brabantská|Márie Brabantskej]]
** [[1306]] česká kráľovná-vdova [[Alžbeta Rejčka|Eliška Rejčka]], vdova po [[Václav III.|Václavovi III.]]
** [[1306]] česká kráľovná-vdova [[Alžbeta Rejčka|Eliška Rejčka]], vdova po [[Václav III.|Václavovi III.]]
Riadok 57: Riadok 73:


== Referencie ==
== Referencie ==
{{Referencie}}
<references />


== Externé odkazy ==
== Externé odkazy ==

Verzia z 19:18, 19. február 2015

Albrecht I.
rímsko-nemecký kráľ
Albrecht I.
Albrecht I., erb (z wikidata)
Panovanie
DynastiaHabsburgovci
PredchodcaAdolf Nassauský
NástupcaHenrich VII. Luxemburský
Biografické údaje
Narodeniejúl 1255
Rheinfelden
Úmrtie1. máj 1308
Königsfelden
Rodina
Manželka
Potomstvo
21 detí; 9 z nich zomrelo krátko po narodení
OtecRudolf I. Habsburský
MatkaGertrúda Hohenberská
Odkazy
Spolupracuj na CommonsAlbrecht I.
(multimediálne súbory na commons)

Albrecht I. (Habsburský) (nem. Albrecht I., lat. Albertus I.) (* júl 1255, Rheinfelden – † 1. máj 1308, Königsfelden) bol rímsko-nemecký kráľ, najstarší syn Rudolfa I. a Gertrúdy Hohenberskej.

Život

V mladosti bolo dbané na jeho vzdelanie, pretože na rozdiel od mnohých šľachtických synov tej doby vedel písať a ovládal základy latinčiny. Otec mu veľmi veril a po jeho smrti musel ako 19-ročný spravovať habsburské Horné zeme. Inicioval vznik urbára habsburských rodových statkov. 26-ročný sa stal ríšskym správcom rakúskych vojvodstiev a Štajerskej marky. Najprv vládol spolu so svojim mladším bratom Rudolfom II., ale kvôli nesúhlasu šľachty sa vlády ujal sám[1] a dedičné právo získali len jeho potomkovia.

Vedel tvrdo presadiť svoju vôľu, čo viedlo v roku 1287/1288 k povstaniu, ktoré potlačil. Pre šľachtu sa stával čoraz väčšou hrozbou. Otec mu sľúbil uhorskú korunu, ale po cisárovej smrti sa v Horných rakúskych zemiach vytvorila silná protihabsburská koalícia a kým jednal tam, kurfisti zvolili za rímsko-nemeckého kráľa Adolfa Nassauského a Uhorsko si zvolilo Ondreja III. Ním vymrel rod Arpádovcov a Albrecht podporil Karola Roberta z Anjou ako protikandidáta Přemyslovcov. Aby Albrecht udržal habsburské pozície, takisto podporil Adolfa.

V roku 1293 bola jeho moc opäť ohrozená, keď ho počas ťažkej choroby vyhlásili za mŕtveho. Ale po novej výhre nad vzbúrenou šľachtou sa Albrecht odhodlal k priamej konfrontácii s kráľom Adolfom. Ten zahynul v spoločnej bitke pri Göllheime 1298. Dňa 24. augusta bol v Čechách korunovaný za kráľa, potom, ako sa nechal všetkými kurfistami zvoliť za cenu veľkých ústupkov. Tých si ale čoskoro rozhneval kvôli svojím dobrým vzťahom s francúzskym kráľom Filipom IV. Svojho syna Rudolfa oženil s kráľovou nevlastnou sestrou Blankou a Francúzsku pri zachovaní nadvlády ríše odstúpil susedné Burgundsko.

V roku 1300 uzavreli kurfisti tajný spolok proti kráľovi. Ale Albrecht si svojou šikovnou hospodárskou politikou získal na svoju stranu ríšske mestá a už v roku 1302 oslávil víťazstvo nad kurfistami. Bolo to vôbec prvé víťazstvo ríšskej koruny nad mocou kurfistov. Mal spory aj s pápežom Bonifácom VIII., ktorý tiež odsudzoval jeho priateľstvo so spupným Francúzskom. Po začatí vyjednávaní o zmier, ale pápež zomrel po "atentáte v Anagnii".

Okrem Uhorska mal záujem aj o Čechy. Václav II. bol ženatý s Gutou, Albrechtovou sestrou. Aj preto Albrecht mal moc mierniť politiku českého kráľa voči Uhorsku. Václava III. prinútil vzdať sa nároku na Uhorsko a po smrti tohto posledného Přemyslovca vtrhol do Čiech a svojho syna Rudolfa oženil s Eliškou Rejčkou, vdovou po Václavovi II. Po jeho smrti sa Albrechtovi nepodarilo na trón dosadiť ani svojho druhého syna Fridricha Pekného. Súčasne sa snažil o získanie Durínska a Miessenska. Ale pri zhromažďovaní vojenskej sily bol zavraždený svojim synovcom Jánom Parricidom, ktorý sa cítil okradnutý o dedičstvo.[2]

„ Tento Ján totiž, pretože bol dedičom Rakús a dostal údelom toľko práva a spravodlivosti ako synovia kráľa Albrechta, iný však držal jeho panstvo a sám nemal nič, často upomínal kráľa, svojho strýka, o svoju zem, a pretože upomínanie bolo bezvýsledné, riadiac sa zlou radou, spáchal zločin vraždy a sám sa z toho nijak neobohatil... “
– (Zbraslavská kronika)[3]

Albrecht bol schopný panovník a výborný štátnik, ktorý mal byť základom silného rodového kráľovstva. Táto česť však bola prisúdená až jeho praprapravnukovi Fridrichovi III.

Rodina a deti

Albrecht sa v roku 1274 oženil s Alžbetou Tirolskou, dcérou grófa Meinharda II. V spokojnom manželstve sa narodilo 21 detí, ale 9 z nich zomrelo krátko po narodení.[4]

Referencie

  1. ↑ Habsburkové ve středověku, s. 50–51
  2. ↑ RAPP. Svatá říše římská národa německého. Od Oty Velikého po Karla V. Praha ; Litomyšl : Paseka, 2007. 316 s. ISBN 978-80-7185-726-6. S. 198.
  3. ↑ Zbraslavská kronika. Praha : Nakladatelství Svoboda, 1975. ISBN 25-015-76 Chybné ISBN.
  4. ↑ HAMANNOVÁ, Brigitte. Habsburkové. Životopisná encyklopedie. [s.l.] : Brána ; Knižní klub, 1996. 408 s. Ďalej len Habsburkové. ISBN 80-85946-19-X. S. 30.

Externé odkazy

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Albrecht_I._(Svätá_rímska_ríša)&oldid=5958505“