Július Virsik: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Mz (diskusia | príspevky)
d rv "príspevku"
kategórie, wikilinky, infobox
Riadok 1: Riadok 1:
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Július Virsik
| Rodné meno =
| Portrét =
| Veľkosť portrétu =
| Popis = slovenský právnik,<br />katolícky intelektuál a básnik
|Dátum narodenia = [[27. september]] [[1908]]
|Miesto narodenia = [[Malacky]]
|Dátum úmrtia = {{dúv|1993|5|16|1908|9|27}}
|Miesto úmrtia = [[Bratislava]]
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Národnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Známa vďaka =
| Alma mater =
| Profesia =
| Aktívne roky =
| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
}}

JUDr. '''Július Virsik''', (* [[27. september]] [[1908]], [[Malacky]] – † [[16. máj]] [[1993]], [[Bratislava]]) bol slovenský právnik, katolícky intelektuál a básnik.
JUDr. '''Július Virsik''', (* [[27. september]] [[1908]], [[Malacky]] – † [[16. máj]] [[1993]], [[Bratislava]]) bol slovenský právnik, katolícky intelektuál a básnik.


== Životopis ==
Július Virsik vyštudoval právo v Bratislave. Počas štúdií sa zúčastňoval vysokoškolského života na katolíckom internáte [[Svoradov]], kde viedol viacero polemík s [[Gustáv Husák|Gustávom Husákom]]. Postgraduálne štúdium absolvoval v Mníchove (1930) so zameraním na cirkevné a rodinné právo. Aj po skončení štúdií pripravoval na internáte [[Svoradov]] študentov po vedeckej stránke so zameraním na právo. <ref>Miroslav Obšivan, ''Život a dielo Jána Hutyru - provinciála lazaristov na Slovensku.'' Diplomová práca. Univerzita Komenského, Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta, 2002 </ref>''.
Vyštudoval právo v Bratislave. Počas štúdií sa zúčastňoval vysokoškolského života na katolíckom internáte [[Svoradov]], kde viedol viacero polemík s [[Gustáv Husák|Gustávom Husákom]]. Postgraduálne štúdium absolvoval v [[Mníchov]]e v roku [[1930]] so zameraním na cirkevné a rodinné právo. Aj po skončení štúdií pripravoval na internáte Svoradov študentov po vedeckej stránke so zameraním na právo. <ref>Miroslav Obšivan, ''Život a dielo Jána Hutyru - provinciála lazaristov na Slovensku.'' Diplomová práca. Univerzita Komenského, Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta, 2002 </ref>''.


Pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky ([[1939]]) pôsobil v spoločnej právnej kancelárii s [[Ferdinand Ďurčanský|Ferdinadom Ďurčanským]]. Po vzniku štátu však nesúhlasil s viacerými nedemokratickými prvkami, ktoré sa objavili v Ústave. Bol právnym poradcom slovenských katolíckych [[biskup]]ov.
Pred vznikom samostatnej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] ([[1939]]) pôsobil v spoločnej právnej kancelárii s [[Ferdinand Ďurčanský|Ferdinadom Ďurčanským]]. Po vzniku štátu však nesúhlasil s viacerými nedemokratickými prvkami, ktoré sa objavili v ústave. Bol právnym poradcom slovenských katolíckych [[biskup]]ov.


Ako advokát pôsobil v Bratislave až do roku [[1949]], kedy ho nastupujúci komunistický režim ako nepohodlného pozbavil právnickej profesie a násilne vysťahoval z Bratislavy do Stupavy. Pracoval ako robotník a neskôr právny úradník v rôznych slovenských cementárňach.
Ako advokát pôsobil v Bratislave až do roku [[1949]], kedy ho nastupujúci komunistický režim ako nepohodlného pozbavil právnickej profesie a násilne vysťahoval z Bratislavy do [[Stupava|Stupavy]]. Pracoval ako robotník a neskôr právny úradník v rôznych slovenských cementárňach.


Patril k tým, ktorí vedeli o stalinských zverstvách, ktoré pár rokov predchádzali zverstvám hitlerovským. Preto ani nevítal sovietsku prítomnosť či už v povstaní, alebo s Benešom v roku [[1945]] či s Gottwaldom a Husákom v roku [[1948]]. V roku [[1968]] bol skeptický aj ohľadne Dubčekovho komunistického tzv. “socializmu s ľudskou tvárou”.
Patril k tým, ktorí vedeli o [[Stalinské represie|stalinských zverstvách]], ktoré pár rokov predchádzali zverstvám [[hitler]]ovským. Preto ani nevítal [[Sovietsky zväz|sovietsku]] prítomnosť či už v [[Slovenské národné povstanie|povstaní]], alebo s [[Edvard Beneš|Benešom]] v roku [[1945]], či s [[Klement Gottwald|Gottwaldom]] a Husákom v roku [[1948]]. V roku [[1968]] bol skeptický aj ohľadne [[Alexander Dubček|Dubčekovho]] komunistického tzv. “socializmu s ľudskou tvárou”.


Virsik bol [[Stredoeurópan]]om po kultúrnej aj po jazykovej stránke, ovládal maďarčinu, nemčinu, češtinu, latinčinu, taliančinu a francúzštinu. Celý život až do smrti amatérsky písal básne <ref> George Virsik, ''Kolínske listy č. 27'', [http://www.gvirsik.de/Kolinske%20listy%2027.pdf ]</ref>.
Bol Stredoeurópanom po kultúrnej aj po jazykovej stránke, ovládal maďarčinu, nemčinu, češtinu, latinčinu, taliančinu a francúzštinu. Celý život až do smrti amatérsky písal básne <ref> George Virsik, ''Kolínske listy č. 27'', [http://www.gvirsik.de/Kolinske%20listy%2027.pdf ]</ref>.


Synom Júliusa Virsika je slovenský matematik a exilový publicista [[George Virsik]].


Jeho synom je slovenský matematik a exilový publicista George Virsik.


==Virsikov kresťanský svetonázor==
==Virsikov kresťanský svetonázor==
[[Tido J. Gašpar]] si na ideologickú debatu medzi Gustávom Husákom ako zástupcom mladých vysokoškolákov - komunistov a Júliusom Virsikom ako reprezentantom vysokoškolákov - katolíkov na tému, či je možná spolupráca medzi katolíkmi a komunistami, na ktorú ho pozval [[Vladimír Clementis]], vo svojich "''Pamätiach II.''" spomína takto:

{{Citát|Pokiaľ ide o zmenu politických, hospodárskych alebo sociálnych poriadkov a ich nahradenie lepšími, tam môžeme ísť a pracovať spolu. V každom zlepšovaní na tomto poli sme s vami zajedno. No pokiaľ ide o mravné zákony, tam nepoznáme kompromis. Vo veci viery nepripúšťame nijaké zmeny alebo úchylky.<ref> Tido J. Gašpar, ''Pamäti II.'', str. 150 a nasl. Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2004 </ref>.}}
[[Tido J. Gašpar]] si na ideologickú debatu medzi [[Gustáv Husák|Gustávom Husákom]] ako zástupcom mladých vysokoškolákov - komunistov a Júliusom Virsikom ako reprezentantom vysokoškolákov - katolíkov na tému, či je možná spolupráca medzi katolíkmi a komunistami, na ktorú ho pozval [[Vladimír Clementis]], vo svojich "''Pamätiach II.''" spomína takto:

Virsik tvrdil: ''"Pokiaľ ide o zmenu politických, hospodárskych alebo sociálnych poriadkov a ich nahradenie lepšími, tam môžeme ísť a pracovať spolu. V každom zlepšovaní na tomto poli sme s vami zajedno. No pokiaľ ide o mravné zákony, tam nepoznáme kompromis. Vo veci viery nepripúšťame nijaké zmeny alebo úchylky."'' <ref> Tido J. Gašpar, ''Pamäti II.'', str. 150 a nasl. Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2004 </ref>.



== Referencie ==
== Referencie ==
Riadok 27: Riadok 47:
{{DEFAULTSORT:Virsik, Július}}
{{DEFAULTSORT:Virsik, Július}}
[[Kategória:Slovenskí právnici]]
[[Kategória:Slovenskí právnici]]
[[Kategória:Narodenia v 1908]]
[[Kategória:Osobnosti z Malaciek]]
[[Kategória:Úmrtia v 1993]]

Verzia z 15:49, 30. júl 2015

Július Virsik
slovenský právnik,
katolícky intelektuál a básnik
Narodenie27. september 1908
Malacky
Úmrtie16. máj 1993 (84 rokov)
Bratislava

JUDr. Július Virsik, (* 27. september 1908, Malacky – † 16. máj 1993, Bratislava) bol slovenský právnik, katolícky intelektuál a básnik.

Životopis

Vyštudoval právo v Bratislave. Počas štúdií sa zúčastňoval vysokoškolského života na katolíckom internáte Svoradov, kde viedol viacero polemík s Gustávom Husákom. Postgraduálne štúdium absolvoval v Mníchove v roku 1930 so zameraním na cirkevné a rodinné právo. Aj po skončení štúdií pripravoval na internáte Svoradov študentov po vedeckej stránke so zameraním na právo. [1].

Pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky (1939) pôsobil v spoločnej právnej kancelárii s Ferdinadom Ďurčanským. Po vzniku štátu však nesúhlasil s viacerými nedemokratickými prvkami, ktoré sa objavili v ústave. Bol právnym poradcom slovenských katolíckych biskupov.

Ako advokát pôsobil v Bratislave až do roku 1949, kedy ho nastupujúci komunistický režim ako nepohodlného pozbavil právnickej profesie a násilne vysťahoval z Bratislavy do Stupavy. Pracoval ako robotník a neskôr právny úradník v rôznych slovenských cementárňach.

Patril k tým, ktorí vedeli o stalinských zverstvách, ktoré pár rokov predchádzali zverstvám hitlerovským. Preto ani nevítal sovietsku prítomnosť či už v povstaní, alebo s Benešom v roku 1945, či s Gottwaldom a Husákom v roku 1948. V roku 1968 bol skeptický aj ohľadne Dubčekovho komunistického tzv. “socializmu s ľudskou tvárou”.

Bol Stredoeurópanom po kultúrnej aj po jazykovej stránke, ovládal maďarčinu, nemčinu, češtinu, latinčinu, taliančinu a francúzštinu. Celý život až do smrti amatérsky písal básne [2].

Jeho synom je slovenský matematik a exilový publicista George Virsik.

Virsikov kresťanský svetonázor

Tido J. Gašpar si na ideologickú debatu medzi Gustávom Husákom ako zástupcom mladých vysokoškolákov - komunistov a Júliusom Virsikom ako reprezentantom vysokoškolákov - katolíkov na tému, či je možná spolupráca medzi katolíkmi a komunistami, na ktorú ho pozval Vladimír Clementis, vo svojich "Pamätiach II." spomína takto:

Pokiaľ ide o zmenu politických, hospodárskych alebo sociálnych poriadkov a ich nahradenie lepšími, tam môžeme ísť a pracovať spolu. V každom zlepšovaní na tomto poli sme s vami zajedno. No pokiaľ ide o mravné zákony, tam nepoznáme kompromis. Vo veci viery nepripúšťame nijaké zmeny alebo úchylky.[3].

Referencie

  1. Miroslav Obšivan, Život a dielo Jána Hutyru - provinciála lazaristov na Slovensku. Diplomová práca. Univerzita Komenského, Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta, 2002
  2. George Virsik, Kolínske listy č. 27, [1]
  3. Tido J. Gašpar, Pamäti II., str. 150 a nasl. Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2004