Július Virsik: Rozdiel medzi revíziami
d rv "príspevku" |
kategórie, wikilinky, infobox |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Infobox Osobnosť |
|||
| Meno = Július Virsik |
|||
| Rodné meno = |
|||
| Portrét = |
|||
| Veľkosť portrétu = |
|||
| Popis = slovenský právnik,<br />katolícky intelektuál a básnik |
|||
|Dátum narodenia = [[27. september]] [[1908]] |
|||
|Miesto narodenia = [[Malacky]] |
|||
|Dátum úmrtia = {{dúv|1993|5|16|1908|9|27}} |
|||
|Miesto úmrtia = [[Bratislava]] |
|||
| Bydlisko = |
|||
| Iné mená = |
|||
| Národnosť = |
|||
| Zamestnanie = |
|||
| Známy vďaka = |
|||
| Známa vďaka = |
|||
| Alma mater = |
|||
| Profesia = |
|||
| Aktívne roky = |
|||
| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> |
|||
| Webstránka = |
|||
| Poznámky = |
|||
}} |
|||
JUDr. '''Július Virsik''', (* [[27. september]] [[1908]], [[Malacky]] – † [[16. máj]] [[1993]], [[Bratislava]]) bol slovenský právnik, katolícky intelektuál a básnik. |
JUDr. '''Július Virsik''', (* [[27. september]] [[1908]], [[Malacky]] – † [[16. máj]] [[1993]], [[Bratislava]]) bol slovenský právnik, katolícky intelektuál a básnik. |
||
== Životopis == |
|||
Vyštudoval právo v Bratislave. Počas štúdií sa zúčastňoval vysokoškolského života na katolíckom internáte [[Svoradov]], kde viedol viacero polemík s [[Gustáv Husák|Gustávom Husákom]]. Postgraduálne štúdium absolvoval v [[Mníchov]]e v roku [[1930]] so zameraním na cirkevné a rodinné právo. Aj po skončení štúdií pripravoval na internáte Svoradov študentov po vedeckej stránke so zameraním na právo. <ref>Miroslav Obšivan, ''Život a dielo Jána Hutyru - provinciála lazaristov na Slovensku.'' Diplomová práca. Univerzita Komenského, Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta, 2002 </ref>''. |
|||
Pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky ([[1939]]) pôsobil v spoločnej právnej kancelárii s [[Ferdinand Ďurčanský|Ferdinadom Ďurčanským]]. Po vzniku štátu však nesúhlasil s viacerými nedemokratickými prvkami, ktoré sa objavili v |
Pred vznikom samostatnej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] ([[1939]]) pôsobil v spoločnej právnej kancelárii s [[Ferdinand Ďurčanský|Ferdinadom Ďurčanským]]. Po vzniku štátu však nesúhlasil s viacerými nedemokratickými prvkami, ktoré sa objavili v ústave. Bol právnym poradcom slovenských katolíckych [[biskup]]ov. |
||
Ako advokát pôsobil v Bratislave až do roku [[1949]], kedy ho nastupujúci komunistický režim ako nepohodlného pozbavil právnickej profesie a násilne vysťahoval z Bratislavy do Stupavy. Pracoval ako robotník a neskôr právny úradník v rôznych slovenských cementárňach. |
Ako advokát pôsobil v Bratislave až do roku [[1949]], kedy ho nastupujúci komunistický režim ako nepohodlného pozbavil právnickej profesie a násilne vysťahoval z Bratislavy do [[Stupava|Stupavy]]. Pracoval ako robotník a neskôr právny úradník v rôznych slovenských cementárňach. |
||
Patril k tým, ktorí vedeli o stalinských zverstvách, ktoré pár rokov predchádzali zverstvám |
Patril k tým, ktorí vedeli o [[Stalinské represie|stalinských zverstvách]], ktoré pár rokov predchádzali zverstvám [[hitler]]ovským. Preto ani nevítal [[Sovietsky zväz|sovietsku]] prítomnosť či už v [[Slovenské národné povstanie|povstaní]], alebo s [[Edvard Beneš|Benešom]] v roku [[1945]], či s [[Klement Gottwald|Gottwaldom]] a Husákom v roku [[1948]]. V roku [[1968]] bol skeptický aj ohľadne [[Alexander Dubček|Dubčekovho]] komunistického tzv. “socializmu s ľudskou tvárou”. |
||
Bol Stredoeurópanom po kultúrnej aj po jazykovej stránke, ovládal maďarčinu, nemčinu, češtinu, latinčinu, taliančinu a francúzštinu. Celý život až do smrti amatérsky písal básne <ref> George Virsik, ''Kolínske listy č. 27'', [http://www.gvirsik.de/Kolinske%20listy%2027.pdf ]</ref>. |
|||
| ⚫ | |||
| ⚫ | |||
==Virsikov kresťanský svetonázor== |
==Virsikov kresťanský svetonázor== |
||
| ⚫ | [[Tido J. Gašpar]] si na ideologickú debatu medzi Gustávom Husákom ako zástupcom mladých vysokoškolákov - komunistov a Júliusom Virsikom ako reprezentantom vysokoškolákov - katolíkov na tému, či je možná spolupráca medzi katolíkmi a komunistami, na ktorú ho pozval [[Vladimír Clementis]], vo svojich "''Pamätiach II.''" spomína takto: |
||
| ⚫ | {{Citát|Pokiaľ ide o zmenu politických, hospodárskych alebo sociálnych poriadkov a ich nahradenie lepšími, tam môžeme ísť a pracovať spolu. V každom zlepšovaní na tomto poli sme s vami zajedno. No pokiaľ ide o mravné zákony, tam nepoznáme kompromis. Vo veci viery nepripúšťame nijaké zmeny alebo úchylky.<ref> Tido J. Gašpar, ''Pamäti II.'', str. 150 a nasl. Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2004 </ref>.}} |
||
| ⚫ | [[Tido J. Gašpar]] si na ideologickú debatu medzi |
||
| ⚫ | |||
== Referencie == |
== Referencie == |
||
| Riadok 27: | Riadok 47: | ||
{{DEFAULTSORT:Virsik, Július}} |
{{DEFAULTSORT:Virsik, Július}} |
||
[[Kategória:Slovenskí právnici]] |
[[Kategória:Slovenskí právnici]] |
||
[[Kategória: |
[[Kategória:Osobnosti z Malaciek]] |
||
[[Kategória:Úmrtia v 1993]] |
|||
Verzia z 15:49, 30. júl 2015
| Július Virsik | |
| slovenský právnik, katolícky intelektuál a básnik | |
| Narodenie | 27. september 1908 Malacky |
|---|---|
| Úmrtie | 16. máj 1993 (84 rokov) Bratislava |
JUDr. Július Virsik, (* 27. september 1908, Malacky – † 16. máj 1993, Bratislava) bol slovenský právnik, katolícky intelektuál a básnik.
Životopis
Vyštudoval právo v Bratislave. Počas štúdií sa zúčastňoval vysokoškolského života na katolíckom internáte Svoradov, kde viedol viacero polemík s Gustávom Husákom. Postgraduálne štúdium absolvoval v Mníchove v roku 1930 so zameraním na cirkevné a rodinné právo. Aj po skončení štúdií pripravoval na internáte Svoradov študentov po vedeckej stránke so zameraním na právo. [1].
Pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky (1939) pôsobil v spoločnej právnej kancelárii s Ferdinadom Ďurčanským. Po vzniku štátu však nesúhlasil s viacerými nedemokratickými prvkami, ktoré sa objavili v ústave. Bol právnym poradcom slovenských katolíckych biskupov.
Ako advokát pôsobil v Bratislave až do roku 1949, kedy ho nastupujúci komunistický režim ako nepohodlného pozbavil právnickej profesie a násilne vysťahoval z Bratislavy do Stupavy. Pracoval ako robotník a neskôr právny úradník v rôznych slovenských cementárňach.
Patril k tým, ktorí vedeli o stalinských zverstvách, ktoré pár rokov predchádzali zverstvám hitlerovským. Preto ani nevítal sovietsku prítomnosť či už v povstaní, alebo s Benešom v roku 1945, či s Gottwaldom a Husákom v roku 1948. V roku 1968 bol skeptický aj ohľadne Dubčekovho komunistického tzv. “socializmu s ľudskou tvárou”.
Bol Stredoeurópanom po kultúrnej aj po jazykovej stránke, ovládal maďarčinu, nemčinu, češtinu, latinčinu, taliančinu a francúzštinu. Celý život až do smrti amatérsky písal básne [2].
Jeho synom je slovenský matematik a exilový publicista George Virsik.
Virsikov kresťanský svetonázor
Tido J. Gašpar si na ideologickú debatu medzi Gustávom Husákom ako zástupcom mladých vysokoškolákov - komunistov a Júliusom Virsikom ako reprezentantom vysokoškolákov - katolíkov na tému, či je možná spolupráca medzi katolíkmi a komunistami, na ktorú ho pozval Vladimír Clementis, vo svojich "Pamätiach II." spomína takto:
| „ | Pokiaľ ide o zmenu politických, hospodárskych alebo sociálnych poriadkov a ich nahradenie lepšími, tam môžeme ísť a pracovať spolu. V každom zlepšovaní na tomto poli sme s vami zajedno. No pokiaľ ide o mravné zákony, tam nepoznáme kompromis. Vo veci viery nepripúšťame nijaké zmeny alebo úchylky.[3]. | “ |
Referencie
- ↑ Miroslav Obšivan, Život a dielo Jána Hutyru - provinciála lazaristov na Slovensku. Diplomová práca. Univerzita Komenského, Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta, 2002
- ↑ George Virsik, Kolínske listy č. 27, [1]
- ↑ Tido J. Gašpar, Pamäti II., str. 150 a nasl. Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2004