Verzia z 11:18, 11. december 2013 (upraviť) Pe3kZA (diskusia \| príspevky) d (obrázok) ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 08:35, 19. október 2015 (upraviť) (vrátiť) HPPA (diskusia \| príspevky) d (pravopis) Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Pôvodní obyvatelia Bitýnie boli pravdepodobne tráckeho pôvodu a je možné, že ich sem z [[Grécko\|Grécka]] vytlačili grécke kmene. Približne od 6. storočia pred Kr. sa tu usádzajú [[Gréci]], medzi nimi hlavne [[Eubója\|Euboičania]]. Gréci tu založili mestá ako [[Kalchedón]], [[Herakleia Pontiké]] či [[Kios]]. Následne sa kraj dostal pod nadvládu [[Peržania\|Peržanov]], ktorých odtiaľto vyhnal až [[Alexander Veľký]] v 3. storočí pred Kr. V helénskom období sa tu usadili ďalší grécki kolonisti, boli tu založené mestá ako [[Nikomedia]] (dnešný [[Izmit]]), [[Nikaia]] (dnešný [[İznik]]) a [[Prusa]] (dnešná [[Bursa]]). Vzniklo tu samostatné grécke kráľovstvo, ktorého zakladateľ bol [[Zipoetes]]. Významný kráľ bol aj [[Nikomedes I.]], ktorý bojoval so [[Seleukovci\|Seleukovcami]] a pozval do Anatólie na pomoc proti nim [[Kelti\|Keltov]]. Kelti sa potom trvalo usadili v strednej ~~Anatólií~~Anatólii, od vtedy známej ako [[Galatia]]. [[Nikomedes IV.]] zanechal svoju ríšu v závete [[Staroveký Rím\|Rimanom]], ktorí už kontrolovali [[Pergamon]]. Bitýnia sa začlenila do rímskej provincie Bythinia et Pontus. Provinciu riadil senát. Najvýznamnejšie mestá boli [[Nikomedia]] a [[Herakleia Pontiké]]. Z Bitýnie pochádzal aj slávny grécky spisovateľ tohoto obdobia [[Cassius Dio\|Kassios Dion]]. V 3. storočí Bitýniu s Herakleiou vyplienili germánski [[Góti]], ktorí útočili na Rímske impérium z [[Krym]]u. Cisár [[Dioklecián]] začlenil v rámci modernizovania rímskeho provinčného rozdelenia územie Bitýnie do prefektúry Oriens a diecézy Pontus, ktorá zahŕňala veľkú časť Anatólie. Pomerne skoro sa tu šírilo [[kresťanstvo]] a väčšina Grékov z Bitýnie boli už v 3. storočí kresťania. V ~~Nikomédií~~Nikomédii sídlil cisár [[Dioklecián]] a odvtedy tu žilo veľa rímskych cisárov. Usadil sa tu aj [[Konštantín Veľký\|Konštantín]], keď porazil cisára [[Licinius\|Licinia]]. Konštantín uznal kresťanstvo a založil nové hlavné mesto, [[Konštantínopol]], ktorý sa postupne rozrástol aj na ázijské, bitýnske územie. <br />V meste [[Nikaia]] sa pod záštitou cisára Konštantína uskutočnil prvý cirkevný koncil. Na ňom sa vyhlásila pravoverná kresťanská cirkev a boli odmietnuté všetky ostatné kresťanské vyznania aj [[arianizmus]]. V roku [[395]] sa toto územie stalo súčasťou Východorímskej ríše ([[Byzantská ríša]]). V ~~Nikomédií~~Nikomédii a v Nikéi (Nikaia) boli postavené veľkolepé kostoly a po Konštantínopole a ~~Alexandrií~~Alexandrii to boli najväčšie mestá v ríši. Koniec rozmachu prišiel až v 6. storočí, kedy Nikomédiu postihlo zemetrasenie, po ktorom bolo mesto obnovené už v oveľa menšej podobe. V tomto období sem boli z Grécka presídlení [[Slovania]], ktorí zaplavili veľkú časť Grécka. Slovania však spôsobovali problémy aj tu, a tak tu v nasledujúcom období cisári usadili viac gréckych obyvateľov, predovšetkým zo západnej Anatólie a z Grécka. Bitýnia bola vtedy začlenená do témy Optimation. Najdôležitejšie mesto bola Nikea. Z Bytýnie pochádzal slávny grécky filozof a historik byzantského obdobia, [[Michalis Psellos]]. V [[11. storočie\|11. storočí]] celú západnú Anatóliu dobyli Turci. Na krátko boli vytlačení [[križiaci\|križiakmi]], no Turci v roku [[1204]] nakoniec dobyli [[Byzantská ríša\|Byzanciu]]. Bytýnski Gréci na území, ktoré nepadlo do rúk Turkom, založili veľkú maloázijskú ríšu, [[Nikajské cisárstvo]], s hlavným mestom v Nikei. Vládol tu rod Paleologovcov, ktorý neskôr vyhnal Európanov z Konštantínopolu a obnovil Byzantskú ríšu.

Bitýnia: Rozdiel medzi revíziami

Bitýnia (upraviť)

Verzia z 08:35, 19. október 2015

Navigačné menu

Hľadať