Augustín Malár: Rozdiel medzi revíziami
fix |
|||
| Riadok 43: | Riadok 43: | ||
| strany = 296 |
| strany = 296 |
||
}}</ref> |
}}</ref> |
||
Pôsobil v oblasti Starej Turej.Jeden z trojice hlavných slovenských generálov,ktorí sa zúčastnili na SNP.Po zajatí fašistami bol zavlečený do koncentračného tábora Flossenburg,kde ho po vypočúvaní a mučení zavraždili.Ako jediný z generálov nemá zatiaľ na Slovensku žiadnu pamätnú tabulu ani pomník,nie je po ňom pomenovaná ani žiadna ulica (december 2015). |
|||
== Referencie == |
== Referencie == |
||
Verzia z 18:45, 21. december 2015
| Augustín Malár | |
 slovenský generál, veliteľ východoslovenského armádneho zboru | |
| Narodenie | 18. júl 1894 Reitern, Rakúsko |
|---|---|
| Úmrtie | 28. február 1945 (50 rokov) ? Nemecko |
Augustín Malár, (* 18. júl 1894, Reitern, Rakúsko – † 28. február 1945, ?, Nemecko), bol slovenský generál, počas druhej svetovej vojny veliteľ východoslovenského armádneho zboru.
Životopis
Augustín Malár študoval na gymnáziu v Skalici, neskôr v Šoproni. Nastúpil na vojenskú vysokú školu v Prahe. Jeho postup vo vojenských hodnostiach bol pomerne rýchly. V roku 1931 sa stal majorom, v roku 1936 už bol povýšený na podplukovníka. Táto skutočnosť bola pozoruhodná tým, že v československej armáde bolo v tom čase 1004 podplukovníkov a z nich boli iba dvaja slovenskej národnosti – Augustín Malár a Ferdinand Čatloš. Plukovníkom sa stal o 3 roky neskôr a v roku 1942 bol povýšený na generála. Patril k najschopnejším slovenským generálom a mal veľkú popularitu v armáde.
V tých rokoch bol vojenským veliteľom v Spišskej Novej Vsi a Trenčíne, súčasne aj veliteľom „Vysokej vojnovej školy“ v Bratislave. V rokoch 1941 – 1942 sa stal veliteľom Rýchlej divízie na východnom fronte. Za zásluhy ho Nemci vyznamenali ako jedného z mála Slovákov Rytierskym krížom. Od mája 1944 bol veliteľom armádneho zboru v Prešove.
S ministrom národnej obrany generálom Čatlošom pripravoval vojenské povstanie, ktorým by vo vhodnom momente slovenská armáda prešla na stranu Spojencov. Vzhľadom na jeho veliteľské schopnosti, bojové skúsenosti a slovanofilstvo s jeho účasťou v povstaní počítalo aj Golianove Vojenské ústredie.[1]
V auguste roku 1944 rokoval v Piešťanoch s umiernenými ľudákmi o príprave obrany Slovenska. Po predčasnom vypuknutí povstania, sa napriek očakávaniam nepridal k povstalcom. V rozhlasovom prejave sa gen. Malár postavil proti a povstalcov vyzval, aby sa vrátili do kasární, pretože „ešte neprišiel náš čas“. Ako vojenský stratég chcel, aby sa akcia skončila úspešne.Svoju činnosť však nepremyslel a v dôsledku jeho vyjadrení, v ktorých sľuboval boj proti Nemcom v budúcnosti, ho nemecké bezpečnostné orgány zatkli, keď sa vrátil do Prešova.
Bol odvlečený do Nemecka, kde bol internovaný na hrade Königstein. Pôvodne mu povolili ponechať si dôstojnícku uniformu i nosiť nemecký Rytiersky kríž. Po tom, čo nacistické úrady získali viac informácii o príprave povstania a zapojení jednotlivých osôb sa jeho postavenie zhoršilo a bol prevezený do Berlína. Zahynul v nacistickom väzení. Po povojnovom vyšetrovaní bolo stanovené, že zahynul pred 28. februárom 1945.[2]
Referencie
- ↑ JABLONICKÝ, Jozef. Povstanie bez legiend: dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1990. S. 136-147.
- ↑ JABLONICKÝ, Jozef. Povstanie bez legiend: dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1990. S. 296.