Aponiovci: Rozdiel medzi revíziami

	Aponiovci (Apponyi)
	; erb rodu Aponiovcov
Krajina	Uhorské kráľovstvo, Rakúske cisárstvo
Materská dynastia	Péczovci
Tituly	kastelán, župan, veľvyslanec, minister, strážca kráľovskej koruny, krajinský sudca, diplomat barón; gróf; kancelár; minister kultu a výučby uhorskej vlády;
Zakladateľ	Tomáš (Rúfus) Aponi
Rok založenia; dynastie	14. storočie
Posledná hlava dynastie	Albert II. Aponi
Rok zániku dynastie	1970 rod vymrel po praslici
Štátna príslušnosť	uhorská

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 16:11, 5. október 2019

Aponiovci (staršie: Apponyiovci; základný tvar Aponi, staršie: Apponyi; maď. Apponyi) bol uhorský šľachtický rod pochádzajúci z bočnej vetvy rodu Péczovcov. Ich sídlom boli Oponice neďaleko Topoľčian.^[1]

Dejiny rodu

Zakladateľom rodu je Tomáš nazývaný Červený (Rúfus), ktorý bol 1323 kastelánom Čachtického hradu a hradu Branč. Od kráľa Žigmunda Luxemburského získal zámenou za hrad Čeklís (Bernolákovo) hradné panstvo Oponice, podľa ktorého potom začal rod používať predikát. Ďalšie panstvá mal rod v Eberharde (Yberhard, Malinovo), v Tolnianskej a Békešskej stolici. Diplomatické smerovanie rodu už položil Tomáš Aponi, ktorý bol vyslancom uhorského kráľa Ľudovíta I. Veľkého u pápeža Klementa VI. v Avignone roku 1343. Pavol Aponi bol zase vyslancom Štefana Bočkaja vo Viedni roku 1606 vyrokoval mier. V roku 1618 bol cisárom poverený rokovaním o hraniciach medzi Uhorskom a Moravským markgrófstvom. Aponiovci vďaka svojmu vzdelaniu a diplomatickým schopnostiam sa stali tak vyslancami v rôznych krajinách. Vedeli šikovne obhájiť záujem kráľa, uhorskej krajiny a stavov. V 16., 17. a 18. storočí získali Aponiovci barónsky a následne aj grófsky titul. Členovia rodu sa uplatňovali vo vojenských a v politických funkciách. Počas povstania Františka II. Rákóciho (1703 – 1711) boli niektoré majetky rodu v roku 1708 zničené.^[2]

Rod sa do povedomia kultúrnej a vzdelanej Európy zapísali hlavne tým, že založil slávnu Aponiovsku knižnicu. Presťahovali ju z Viedne, kde vznikla, do Bratislavy v roku 1825 a sprístupnili ju verejnosti v roku 1827. Navštevovali ju dokonca štúrovci a nechal si posielať do nej knihy z Ruska. Najznámejším novodobým členom rodu je Albert Aponi, ktorý zaviedol maďarizačné Aponiho zákony v roku 1907. Knižnicu z kaštieľa v Oponiciach v roku 1956 pre Maticu Slovensku zachránil františkán Jozef Vševlad Gajdoš.^[3]

Významnejší členovia rodu

Tomáš Aponi (Rúfus) (14. storočie), zakladateľ rodu, kastelán, vyslanec Ľudovíta I. Veľkého
Pavol Aponi (* 1564 – † 1624), barón, strážca kráľovskej koruny, vyslanec Štefana Bočkaja
Jozef Aponi (* – † 1787), gróf, filozof, jezuita, profesor na Trnavskej univerzite
Anton Juraj Aponi (* 1751 – † 1817), gróf, veľkostatkár, diplomat, župan
Anton Aponi (* 1782 – † 1852), gróf, diplomat, veľvyslanec v Nemecku, Toskánsku a v Ríme
Rudof Aponi (* 1812 – † 1876), gróf, diplomat, vyslanec v Petrohrade, Paríži a Londýne
Juraj Aponi (* 1808 – † 1899), gróf, kancelár, krajinský sudca, poslanec Uhorského snemu
Albert Aponi (* 1846 – † 1933), diplomat, minister kultu a výučby uhorskej vlády
Henrich Aponi (* 1885 – † 1935), gróf, diplomat, cestoval po Afrike, Indii a Himalájach
Albert II. Aponi (* 1899 – † 1970), politik, zástupca, novinár
Géraldine Aponi (* 1915 – † 2002), manželka albánskeho kráľa Zoga I.

Galéria

kaštieľ v Hőgyész
kaštieľ v Lengyel
Aponiho poľovnícke múzeum
ruiny Oponického hradu z 13. storočia
renesančný kaštieľ Aponiovcov v Oponiciach

Referencie

↑ Aponiovci [online]. Encyclopaedia Beliana, [cit. 2019-08-30]. Dostupné online.
↑ MACHALA, Drahoslav. Šľachtické rody. Bratislava : Perfekt a.s., 2007. ISBN 978-80-8046-375-5. S. 10 - 11.
↑ Aponiovská knižnica - Bibliotheca Apponiana, Oponice [online]. www.snk.sk, [cit. 2019-08-30]. Dostupné online.

Literatúra

Aponiovci. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 30.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Aponiovci

Externé odkazy

Aponiovská knižnica

[1] Aponiovci [online]. Encyclopaedia Beliana, [cit. 2019-08-30]. Dostupné online.

[2] MACHALA, Drahoslav. Šľachtické rody. Bratislava : Perfekt a.s., 2007. ISBN 978-80-8046-375-5. S. 10 - 11.

[3] Aponiovská knižnica - Bibliotheca Apponiana, Oponice [online]. www.snk.sk, [cit. 2019-08-30]. Dostupné online.

[1]

[2]

[3]

@@ Riadok 9: / Riadok 9: @@
 == Dejiny rodu ==
-Zakladateľom rodu je [[Tomáš Aponi|Tomáš]] nazývaný ''Červený'' (Rúfus), ktorý bol [[1323]] kastelánom [[Čachtický hrad|Čachtického hradu]] a [[Branč (hrad)|hradu Branč]]. Od kráľa [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmunda Luxemburského]] získal zámenou za hrad [[Čeklís (hrad)|Čeklís]] ([[Bernolákovo]]) hradné panstvo [[Oponický hrad|Oponice]], podľa ktorého potom začal rod používať predikát. Ďalšie panstvá mal rod v Eberharde (Yberhard, [[Malinovo]]), v [[Tolnianska župa|Tolnianskej]] a [[Békešská župa (Uhorsko)|Békešskej]] stolici. Diplomatické smerovanie rodu už položil Tomáš Aponi, ktorý bol vyslancom uhorského kráľa [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovíta I. Veľkého]] u pápeža [[Klement VI.|Klementa VI]].v [[Avignon|Avigone]] roku [[1343]]. [[Pavol Aponi]] bol zase vyslancom [[Štefan Bočkaj|Štefana Bočkaja]] vo Viedni roku [[1606]] vyrokoval mier. V roku [[1618]] bol cisárom poverený rokovaním o hraniciach medzi [[Uhorsko|Uhorskom]] a [[Moravské markgrófstvo|Moravským markgrófstvom]]. Aponiovci vďaka svojmu vzdelaniu a diplomatickým schopnostiam sa stali tak vyslancami v rôznych krajinách. Vedeli šikovne obhájiť záujem kráľa, uhorskej krajiny a stavov. V 16., 17. a [[18. storočie|18. storočí]] získali  Aponiovci barónsky a následne aj grófsky titul. Členovia rodu sa uplatňovali vo vojenských a v politických funkciách. Počas povstania [[František II. Rákoci|Františka II. Rákóciho]] ([[1703]]{{--}}[[1711]]) boli niektoré majetky rodu v roku [[1708]] zničené.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Machala|meno=Drahoslav|titul=Šľachtické rody|vydanie=|vydavateľ=Perfekt a.s.|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-8046-375-5|strany=10 - 11}}</ref>
+Zakladateľom rodu je [[Tomáš Aponi|Tomáš]] nazývaný ''Červený'' (Rúfus), ktorý bol [[1323]] kastelánom [[Čachtický hrad|Čachtického hradu]] a [[Branč (hrad)|hradu Branč]]. Od kráľa [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmunda Luxemburského]] získal zámenou za hrad [[Čeklís (hrad)|Čeklís]] ([[Bernolákovo]]) hradné panstvo [[Oponický hrad|Oponice]], podľa ktorého potom začal rod používať predikát. Ďalšie panstvá mal rod v Eberharde (Yberhard, [[Malinovo]]), v [[Tolnianska župa|Tolnianskej]] a [[Békešská župa (Uhorsko)|Békešskej]] stolici. Diplomatické smerovanie rodu už položil Tomáš Aponi, ktorý bol vyslancom uhorského kráľa [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovíta I. Veľkého]] u pápeža [[Klement VI.|Klementa VI.]] v [[Avignon]]e roku [[1343]]. [[Pavol Aponi]] bol zase vyslancom [[Štefan Bočkaj|Štefana Bočkaja]] vo Viedni roku [[1606]] vyrokoval mier. V roku [[1618]] bol cisárom poverený rokovaním o hraniciach medzi [[Uhorsko]]m a [[Moravské markgrófstvo|Moravským markgrófstvom]]. Aponiovci vďaka svojmu vzdelaniu a diplomatickým schopnostiam sa stali tak vyslancami v rôznych krajinách. Vedeli šikovne obhájiť záujem kráľa, uhorskej krajiny a stavov. V 16., 17. a [[18. storočie|18. storočí]] získali Aponiovci barónsky a následne aj grófsky titul. Členovia rodu sa uplatňovali vo vojenských a v politických funkciách. Počas povstania [[František II. Rákoci|Františka II. Rákóciho]] ([[1703]]{{--}}[[1711]]) boli niektoré majetky rodu v roku [[1708]] zničené.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Machala|meno=Drahoslav|titul=Šľachtické rody|vydanie=|vydavateľ=Perfekt a.s.|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-8046-375-5|strany=10 - 11}}</ref>
-Rod sa do povedomia kultúrnej a vzdelanej [[Európa|Európy]] zapísali hlavne tým, že založil slávnu  [[Aponiovska knižnica|Aponiovsku knižnicu]]. Presťahovali ju z Viedne, kde vznikla, do [[Bratislava|Bratislavy]] v roku [[1825]] a sprístupnili ju verejnosti v roku [[1827]]. Navštevovali ju dokonca [[štúrovci]] a nechal si posielať do nej knihy z [[Rusko|Ruska]]. Najznámejším novodobým členom rodu je [[Albert Aponi]], ktorý zaviedol maďarizačné [[Aponiho zákony]] v roku [[1907]]. Knižnicu z kaštieľa v Oponiciach v roku [[1956]] pre [[Matica slovenská|Maticu Slovensku]] zachránil františkán Jozef Vševlad Gajdoš.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Aponiovská knižnica - Bibliotheca Apponiana, Oponice|url=http://www.snk.sk/sk/navstivte-nas/aponiovska-kniznica-bibliotheca-apponiana/aponiovska-kniznica-bibliotheca-apponiana-oponice.html|vydavateľ=www.snk.sk|dátum prístupu=2019-08-30}}</ref>
+Rod sa do povedomia kultúrnej a vzdelanej [[Európa|Európy]] zapísali hlavne tým, že založil slávnu [[Aponiovska knižnica|Aponiovsku knižnicu]]. Presťahovali ju z Viedne, kde vznikla, do [[Bratislava|Bratislavy]] v roku [[1825]] a sprístupnili ju verejnosti v roku [[1827]]. Navštevovali ju dokonca [[štúrovci]] a nechal si posielať do nej knihy z [[Rusko|Ruska]]. Najznámejším novodobým členom rodu je [[Albert Aponi]], ktorý zaviedol maďarizačné [[Aponiho zákony]] v roku [[1907]]. Knižnicu z kaštieľa v Oponiciach v roku [[1956]] pre [[Matica slovenská|Maticu Slovensku]] zachránil františkán Jozef Vševlad Gajdoš.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Aponiovská knižnica - Bibliotheca Apponiana, Oponice|url=http://www.snk.sk/sk/navstivte-nas/aponiovska-kniznica-bibliotheca-apponiana/aponiovska-kniznica-bibliotheca-apponiana-oponice.html|vydavateľ=www.snk.sk|dátum prístupu=2019-08-30}}</ref>
 == Významnejší členovia rodu ==
 * [[Tomáš Aponi]] (''Rúfus'') ([[14. storočie]]), zakladateľ rodu, kastelán, vyslanec [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovíta I. Veľkého]]
-* [[Pavol Aponi]] (*1564{{--}}†1624), [[barón]], strážca kráľovskej koruny, vyslanec [[Štefan Bočkaj|Štefana Bočkaja]]
+* [[Pavol Aponi]] (* 1564{{--}}† 1624), [[barón]], strážca kráľovskej koruny, vyslanec [[Štefan Bočkaj|Štefana Bočkaja]]
-* [[Jozef Aponi]] (*{{--}}†1787), gróf, filozof, [[jezuita]], profesor na [[Trnavská univerzita (historická)|Trnavskej univerzite]]
+* [[Jozef Aponi]] (* {{--}}† 1787), gróf, filozof, [[jezuita]], profesor na [[Trnavská univerzita (historická)|Trnavskej univerzite]]
-* [[Anton Juraj Aponi]] (*1751{{--}}†1817), gróf, veľkostatkár, diplomat, župan
+* [[Anton Juraj Aponi]] (* 1751{{--}}† 1817), gróf, veľkostatkár, diplomat, župan
-* [[Anton Aponi]] (*1782{{--}}†1852), [[gróf]], diplomat, veľvyslanec v [[Nemecko|Nemecku]], [[Toskánsko|Toskánsku]] a v [[Rím|Ríme]]
+* [[Anton Aponi]] (* 1782{{--}}† 1852), [[gróf]], diplomat, veľvyslanec v [[Nemecko|Nemecku]], [[Toskánsko|Toskánsku]] a v [[Rím]]e
-* [[Rudof Aponi]] (*1812{{--}}†1876), gróf, diplomat, vyslanec v [[Petrohrad|Petrohrade]], [[Paríž|Paríži]] a [[Londýn|Londýne]]
+* [[Rudof Aponi]] (* 1812{{--}}† 1876), gróf, diplomat, vyslanec v [[Petrohrad]]e, [[Paríž]]i a [[Londýn]]e
-* [[Juraj Aponi]] (*1808{{--}}†1899), gróf, kancelár, krajinský sudca, poslanec [[Uhorský snem|Uhorského snemu]]
+* [[Juraj Aponi]] (* 1808{{--}}† 1899), gróf, kancelár, krajinský sudca, poslanec [[Uhorský snem|Uhorského snemu]]
-* [[Albert Aponi]] (*1846{{--}}†1933), diplomat, minister kultu a výučby uhorskej vlády
+* [[Albert Aponi]] (* 1846{{--}}† 1933), diplomat, minister kultu a výučby uhorskej vlády
-* [[Henrich Aponi]] (*1885{{--}}†1935), gróf, diplomat, cestoval po [[Afrika|Afrike]], [[India|Indii]] a [[Himaláje|Himalájach]]
+* [[Henrich Aponi]] (* 1885{{--}}† 1935), gróf, diplomat, cestoval po [[Afrika|Afrike]], [[India|Indii]] a [[Himaláje|Himalájach]]
-* [[Albert II. Aponi]] (*1899{{--}}†1970), politik, zástupca, novinár
+* [[Albert II. Aponi]] (* 1899{{--}}† 1970), politik, zástupca, novinár
-* [[Géraldine Aponi]] (*1915{{--}}†2002), manželka albánskeho kráľa [[Zog I.|Zoga I.]]
+* [[Géraldine Aponi]] (* 1915{{--}}† 2002), manželka albánskeho kráľa [[Zog I.|Zoga I.]]
 == Galéria ==