Pavel Vilikovský: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Bez shrnutí editace
doplnenie
Riadok 7: Riadok 7:
|Dátum úmrtia = {{duv|2020|2|10|1941|6|27}}
|Dátum úmrtia = {{duv|2020|2|10|1941|6|27}}
|Miesto úmrtia =
|Miesto úmrtia =
|Alma mater = [[Akademie múzických umění v Praze]] <br> [[Univerzita Komenského v Bratislave]]
}}
}}
'''Pavel Vilikovský''' (* [[27. jún]] [[1941]], [[Palúdzka]], teraz súčasť [[Liptovský Mikuláš|Liptovského Mikuláša]]{{--}}† [[10. február]] [[2020]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[spisovateľ|prozaik]], [[prekladateľ]] a [[publicista]].
'''Pavel Vilikovský''' (* [[27. jún]] [[1941]], [[Palúdzka]], teraz súčasť [[Liptovský Mikuláš|Liptovského Mikuláša]]{{--}}† [[10. február]] [[2020]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[spisovateľ|prozaik]], [[prekladateľ]] a [[publicista]].<ref name="hnonline"/>


== Životopis ==
== Životopis ==
Narodil sa v rodine literárneho historika a vzdelanie získal na dnešnom [[Gymnázium (Bratislava, Grösslingová 18)|Gymnáziu na Grösslingovej ulici]]. V roku [[1958]] nastúpil na [[FAMU]] v [[Praha|Prahe]], no v rokoch [[1960]] – [[1965]] študoval v [[Bratislava|Bratislave]] na filozofickej fakulte [[Univerzita Komenského|Univerzity Komenského]], odbor slovenčina – angličtina. V rokoch [[1964]] – [[1970]] pracoval ako redaktor v časopise [[Slovenské pohľady]], v rokoch [[1970]] – [[1976]] bol redaktorom vydavateľstva [[Tatran (vydavateľstvo)|Tatran]], v rokoch [[1976]] – [[1996]] pracoval ako redaktor a šéfredaktor časopisu [[Romboid (časopis)|Romboid]], bol redaktorom slovenskej redakcie časopisu [[Reader‘s Digest]]. Venoval sa prekladateľskej činnosti. Žil v [[Bratislava|Bratislave]]. Je bratom významného anglistu, prekladateľa, teoretika prekladu, pedagóga a diplomata Doc. PhDr. [[Ján Vilikovský|Jána Vilikovského]].
Narodil sa v rodine literárneho historika a vzdelanie získal na dnešnom [[Gymnázium (Bratislava, Grösslingová 18)|Gymnáziu na Grösslingovej ulici]]. V roku [[1958]] nastúpil na [[FAMU]] v [[Praha|Prahe]], no v rokoch [[1960]] – [[1965]] študoval v [[Bratislava|Bratislave]] na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte]] [[Univerzita Komenského|Univerzity Komenského]], odbor slovenčina – angličtina. V rokoch [[1964]] – [[1970]] pracoval ako redaktor v časopise [[Slovenské pohľady]], v rokoch [[1970]] – [[1976]] bol redaktorom vydavateľstva [[Tatran (vydavateľstvo)|Tatran]], v rokoch [[1976]] – [[1996]] pracoval ako redaktor a šéfredaktor časopisu [[Romboid (časopis)|Romboid]], bol redaktorom slovenskej redakcie časopisu [[Reader‘s Digest]]. Venoval sa prekladateľskej činnosti. Žil v [[Bratislava|Bratislave]]. Je bratom významného anglistu, prekladateľa, teoretika prekladu, pedagóga a diplomata Doc. PhDr. [[Ján Vilikovský|Jána Vilikovského]].


== Tvorba ==
== Tvorba ==
Riadok 29: Riadok 30:
* Cena Dominika Tatarku za rok [[1996]] za knihu ''Krutý strojvodca''
* Cena Dominika Tatarku za rok [[1996]] za knihu ''Krutý strojvodca''
* Stredoeurópska cena (Vilenica [[1999]])
* Stredoeurópska cena (Vilenica [[1999]])
* 2x cena [[Anasoft litera]] – [[2006]] za knihu ''Čarovný papagáj a iné gýče'', [[2014]] za knihu ''Prvá a posledná láska''<ref name="hnonline">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zomrel spisovateľ Pavel Vilikovský | periodikum = hnonline.sk | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://style.hnonline.sk/osobnosti/2087636-zomrel-spisovatel-pavel-vilikovsky | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2020-02-10 | dátum prístupu = 2020-02-11 }}</ref>
* Cena Anasoft litera [[2005]] za knihu ''Čarovný papagáj a iné gýče''


== Dielo ==
== Dielo ==
Riadok 49: Riadok 50:
*[[2013]] – ''Prvá a posledná láska''
*[[2013]] – ''Prvá a posledná láska''
*[[2014]] – ''Letmý sneh''
*[[2014]] – ''Letmý sneh''
*[[2017]] – ''Krásna strojvodkyňa, krutá vojvodkyňa''
*[[2018]] – ''RAJc je preč''
*[[2018]] – ''RAJc je preč''

== Referencie ==
<references />


{{DEFAULTSORT:Vilikovský Pavel}}
{{DEFAULTSORT:Vilikovský Pavel}}
Riadok 61: Riadok 66:
[[Kategória:Laureáti Pribinovho kríža II. triedy]]
[[Kategória:Laureáti Pribinovho kríža II. triedy]]
[[Kategória:Súrodenci v literatúre]]
[[Kategória:Súrodenci v literatúre]]
[[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]]

Verzia z 06:52, 11. február 2020

Pavel Vilikovský
slovenský spisovateľ, prekladateľ a publicista
Pavel Vilikovský
Narodenie27. jún 1941
Palúdzka, Slovensko
Úmrtie10. február 2020 (78 rokov)
Alma materAkademie múzických umění v Praze
Univerzita Komenského v Bratislave

Pavel Vilikovský (* 27. jún 1941, Palúdzka, teraz súčasť Liptovského Mikuláša – † 10. február 2020) bol slovenský prozaik, prekladateľ a publicista.[1]

Životopis

Narodil sa v rodine literárneho historika a vzdelanie získal na dnešnom Gymnáziu na Grösslingovej ulici. V roku 1958 nastúpil na FAMU v Prahe, no v rokoch 1960 – 1965 študoval v Bratislave na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, odbor slovenčina – angličtina. V rokoch 1964 – 1970 pracoval ako redaktor v časopise Slovenské pohľady, v rokoch 1970 – 1976 bol redaktorom vydavateľstva Tatran, v rokoch 1976 – 1996 pracoval ako redaktor a šéfredaktor časopisu Romboid, bol redaktorom slovenskej redakcie časopisu Reader‘s Digest. Venoval sa prekladateľskej činnosti. Žil v Bratislave. Je bratom významného anglistu, prekladateľa, teoretika prekladu, pedagóga a diplomata Doc. PhDr. Jána Vilikovského.

Tvorba

Vo svete literatúry začínal ako prozaik, neskôr sa venoval tiež prekladom.

Prvé prozaické diela uverejňoval v časopise Mladá tvorba. Vo svojich dielach zobrazoval životné pocity, túžby a postoje mladých ľudí povojnovej generácie, ich snahu nájsť zdroj ľudského šťastia v opravdivosti citu, ktorý získavajú vďaka konfrontácii s najvšednejšími vecami sveta. Snaží sa tiež pochopiť význam ľudského konania, poľudšťuje osobnosti literárnej a národnej tradície, ktoré zbavuje mýtických nánosov.

Viac než príbeh ho zaujíma samotné rozprávanie príbehu. Používa presné výrazy na vyjadrenie myšlienok, pocitov a dejov, pričom táto presnosť má byť nositeľom významu. No zároveň pochybuje o tom, či je slovo schopné byť nositeľom významu, dokonca pochybuje i o samotnej existencii významu ľudského konania.

Kompozičná aj námetová originálnosť, nevšednosť epických situácií a prelínanie sa úvahových i dejových prvkov s využívaním iných textov zaraďujú tohto autora k predstaviteľom slovenskej postmodernej literatúry.

V prekladateľskej časti svojej tvorby sa venoval najmä prekladom z anglickej a americkej prózy (James Aldridge, William Faulkner, Joseph Conrad, Virginia Woolfová,Kurt Vonnegut a i.); príležitostne však prekladal i eseje (Thomas Stearns Eliot) a básne. V priebehu 70. rokov sa tak vypracoval na jedného z najkvalitnejších prekladateľov z angličtiny.

Ocenenia

  • Cena vydavateľstva Slovenský spisovateľ 1996 za knihu Krutý strojvodca
  • Cena Všeobecnej úverovej banky za najlepšiu prózu za rok 1996 (Krutý strojvodca)
  • Cena Dominika Tatarku za rok 1996 za knihu Krutý strojvodca
  • Stredoeurópska cena (Vilenica 1999)
  • 2x cena Anasoft litera – 2006 za knihu Čarovný papagáj a iné gýče, 2014 za knihu Prvá a posledná láska[1]

Dielo

  • 1965 – Citová výchova v marci, zbierka poviedok
  • 1983 – Prvá veta spánku, novela s detektívnou zápletkou
  • 1989 – Eskalácia citu, kniha poviedok
  • 1989 – Kôň na poschodí, slepec vo Vrábľoch, novela
  • 1989 – Večne je zelený… , burleskná novela
  • 1991 – Slovenský Casanova (spoluautor Lajos Grendel)
  • 1992 – Peší príbeh, novela
  • 1996 – Krutý strojvodca, zbierka poviedok
  • 1998 – Okrídlená klietka alebo zo života mladého Slovenska a starých Slovákov, spoločenská publicistika (spoluautor Tomáš Janovic)
  • 2001 – Posledný kôň Pompejí
  • 2004 – Vyznania naivného milovníka
  • 2005 – Čarovný papagáj a iné gýče
  • 2006 – Silberputzen. Leštenie starého striebra
  • 2009 – Vlastný životopis zla
  • 2010 – Pes na ceste
  • 2013 – Prvá a posledná láska
  • 2014 – Letmý sneh
  • 2017 – Krásna strojvodkyňa, krutá vojvodkyňa
  • 2018 – RAJc je preč

Referencie

  1. ↑ a b TASR. Zomrel spisovateľ Pavel Vilikovský. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2020-02-10. Dostupné online [cit. 2020-02-11]. ISSN 1336-1996.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavel_Vilikovský&oldid=6980542“