Chust: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Andrej-airliner (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
→‎Rodáci: Architektúra
Riadok 98: Riadok 98:
* [[Antonín Moskalyk]] ([[1930]] – [[2006]]) - český-slovensky režisér
* [[Antonín Moskalyk]] ([[1930]] – [[2006]]) - český-slovensky režisér


== Architektura ==
Výstavba záhradného mesta po roke 1920 (vzorka Masarykova kolónie). <ref>PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie (Masaryk and legions), váz. kniha, 219 str., first issue vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím (in asociation with Masaryk democratic movement, Prague), 2019, ISBN 978-80-87173-47-3, s. 28 - 30, 48 - 51, 73 - 100, 108 - 121, 123 - 134, 136 - 144, 164 - 177</ref>
{{Ukrajinský výhonok}}
{{Ukrajinský výhonok}}
{{Zakarpatská oblasť}}
{{Zakarpatská oblasť}}

Verzia z 13:31, 7. máj 2020

Chust
(Хуст)
Huszt
mesto
Pohľad na mesto
Vlajka
Erb
Oficiálny názov: Xуст – Chust
Štát Ukrajina Ukrajina
Región Zakarpatská oblasť
Okres Chustský rajón
Rieka Tisa
Súradnice 48°10′00″S 23°18′00″V / 48,16667°S 23,30000°V / 48.16667; 23.30000
Rozloha 22 km² (2 200 ha)
Obyvateľstvo 28,559 (2001)
Hustota 1,3 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1090
Časové pásmo VEČ (UTC+2)
 - letný čas VELČ (UTC+3)
PSČ 90400
Predvoľba tel. čísel (+380) 3142
Poloha mesta v rámci Zakarpatskej oblasti
Poloha mesta v rámci Zakarpatskej oblasti
Poloha mesta v rámci Ukrajiny
Poloha mesta v rámci Ukrajiny
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Chust (ukr. Xуст; rus. Xуст; maď. Huszt; jidiš חוסט) je mesto na Ukrajine, ležiace v oblasti Podkarpatskej Rusi (dnešná Zakarpatská oblasť) na sútoku riek Riky a Tisy, asi 10 km severne od hraníc s Rumunskom. Mesto má dnes asi 32 tisíc obyvateľov.

História

Prvá písomná zmienka o osídlení je z roku 1090. Do roku 1919 patrilo mesto k Rakúsko-Uhorsku, Trianonská zmluva ho prisúdila novovzniknutému Česko-Slovensku. Po prvej viedenskej arbitráži v roku 1938 sa stalo hlavným mestom Karpatskej Ukrajiny, v marci 1939 bolo spoločne so zvyškom Karpatskej Ukrajiny bez vyhlásenia vojny napadnuté Maďarskom. Po skončení 2. svetovej vojny bolo mesto pričlenené k Ukrajinskej sovietskej socialistickej republike.

Rodáci

Architektura

Výstavba záhradného mesta po roke 1920 (vzorka Masarykova kolónie). [1]

  1. PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie (Masaryk and legions), váz. kniha, 219 str., first issue vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím (in asociation with Masaryk democratic movement, Prague), 2019, ISBN 978-80-87173-47-3, s. 28 - 30, 48 - 51, 73 - 100, 108 - 121, 123 - 134, 136 - 144, 164 - 177