Oto Herman: Rozdiel medzi revíziami
kat + Záznam o narodení a krste v matrike |
doplnené so zdrojmi Značky: sekcia Referencie vizuálny editor |
||
| Riadok 9: | Riadok 9: | ||
}} |
}} |
||
'''Oto Herman''' (známy aj ako '''Ottó Herman''') (* [[26. jún]] [[1835]], [[Brezno]] - † [[27. december]] [[1914]], [[Budapešť]]) bol [[prírodovedec]] - [[ornitológ]] a [[entomológ]], [[politik]], [[novinár]], [[archeológ]] a [[antropológ]]. Popri ostatných početných aktivitách bol činný predovšetkým ako prírodovedec - [[Zoológia|zoológ]] európskeho formátu. Bol priekopníkom ochrany prírody na Slovensku, v Uhorsku. Svetový deň vtáctva, ktorý si pripomíname 1. apríla sa v začiatkoch |
'''Oto Herman''' (známy aj ako '''Ottó Herman''') (* [[26. jún]] [[1835]], [[Brezno]] - † [[27. december]] [[1914]], [[Budapešť]]) bol [[prírodovedec]] - [[ornitológ]] a [[entomológ]], [[politik]], [[novinár]], [[archeológ]] a [[antropológ]]. Popri ostatných početných aktivitách bol činný predovšetkým ako prírodovedec - [[Zoológia|zoológ]] európskeho formátu. Bol priekopníkom ochrany prírody na Slovensku, v [[Uhorsko|Uhorsku]]. Svetový deň vtáctva, ktorý si pripomíname 1. apríla sa v začiatkoch spájal práve s jeho menom. |
||
== Rodina == |
== Rodina == |
||
| Riadok 17: | Riadok 17: | ||
* manželka Kamila, rodená Borosniová. |
* manželka Kamila, rodená Borosniová. |
||
== Životopis == |
== Životopis == |
||
Jeho otec bol lekár a spolužiak ornitológa [[Ján Šalamún Petian|Jána Šalamúna Petiana]] (Salamon János Petényi). Rodina pôvodne pochádzala z Horného Saska. V roku 1847 sa jeho rodičia spolu s jeho mladšími súrodencami (mal 6 bratov) presťahovali do Miškovca (historická časť [[Diósgyőr]]). Ako trinásťročné dieťa tu prežil neúspešnú [[Uhorská revolúcia|uhorskú revolúciu z rokov 1848/1849]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Az első fotók Egyiptomról. Herman Ottó (1835-1914)|url=https://cimlap.blog.hu/#bloghu/miskolciszemelvenyek/2020/08/25/a_vadgalambpor_herman_otto_es_gyulai_pal_vitaja|vydavateľ=cimlap.blog.hu|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-08-26|miesto=|jazyk=hu}}</ref> |
|||
| ⚫ | |||
Študoval na gymnáziu v [[Miškovec|Miškovci]] a v [[Košice|Košiciach]]. Po ukončení strednej školy v Miškolci pracoval vo [[Viedeň|Viedni]] ako dobrovoľník v K.u.k. Hof-Naturalienkabinett pri zbierke švajčiarskeho entomológa [[Karl Brunner-von Wattenwyl|Karla Brunner-von Wattenwyla]]. V rokoch 1853 až 1856 študoval na polytechnickom inštitúte vo Viedni (predchodca súčasnej Technische Universität Wien). Štúdium nedokončil a ďalej sa vzdelával ako samouk. |
|||
Najprv pracoval ako zámočnícky učeň a robotník, potom mal fotografickú dielňu v [[Kőszeg]]u. Jeho ďalšia mnohostranná činnosť v rokoch 1864 až 1872 je zviazaná s mestom v [[Kluž|Kluži]], v [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]]. V roku 1864 požiadal Herman o miesto konzervatóra v ''Sedmohradskom múzeu''. Združenie zastrešujúce múzeum fungovalo v skromných podmienkach. Starnúci vedúci oddelenia prírodných vied [[Sámuel Brassai]] spravoval zbierku v [[Kluž|Kluži]] s jediným zamestnancom. Tretinu svojho ročného platu 1000 forintov ponúkol ako plat pre konzervátora. Herman predložil vypchatého albínskeho škovránka a podporný list od Kálmána Černela. 6. apríla 1864 Brassai oznámil, že najal do múzea osobu z Kőszegu na svoje vlastné náklady.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Urák|meno=István|titul=Herman Ottó kolozsvári tevékenysége|url=http://adatbank.transindex.ro/vendeg/htmlk/pdf7027.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=2020/08/26|vydavateľ=|jazyk=hu}}</ref> V Kluži napísal Herman niekoľko vedecky - populárnych diel, napríklad „''Druhy pavúkov''“ vyšli v roku 1866 v miestnom almanachu. Brassai a Herman mali takmer identický vzhľad. Nosili dlhé vlasy na ramená a dlhé brady. Obaja vedci chceli spoznať život zvierat v prírodnom prostredí, avšak mali rozdielnu povahu: Brassai rád trávil čas detailami, zatiaľ čo Herman hľadal veľké zovšeobecnenia a podrobnosťami sa zaoberal iba keď ich potreboval ako argumenty na podporu svojich tvrdení.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Lambrecht|meno=Kálmán|titul=Herman Ottó, Az utolsó magyar polihisztor élete és kora|vydanie=|vydavateľ=|miesto=Budapest: Bíró Miklós.|rok=1920|isbn=|strany=}}</ref> |
|||
Herman publikoval vedecké práca ale aj písal články do novin, v ktorých politizoval. Podieľal sa na vytvorení a realizácii programu Asociácie transylvánskeho múzea. Ako ornitológ, systematizoval vtáky nie na základe vonkajších znakov, ale na základe spôsobu ich života (v duchu [[Carl Linné|Linného]]). Skutočnú slávu získal v roku 1876 po publikovaní dvojsvazkového maďarsko-nemeckého diela o faune Maďarska. V roku 1875 sa presťahoval do Budapešti a stal sa asistentom v zoologickom oddelení Národného múzea.<ref name=":0" /> |
|||
| ⚫ | [[1872]]-[[1875]] pracovník Národného múzea, potom politik, redaktor a vedecký pracovník v [[Budapešť|Budapešti]]. Predstaviteľ radikálnej inteligencie bojujúcej za uplatňovanie demokratických slobôd. Funkcionár [[Strana nezávislosti|Strany nezávislosti]], dlhoročný poslanec [[Uhorský snem|uhorského snemu]], autor vyše 300 politických a ideových článkov v novinách a časopisoch. Ako samouk sa venoval prírodným vedám, najmä [[ornitológia|ornitológii]], svoju zbierku vtákov venoval Národnému múzeu v Budapešti. Bol pokladaný za posledného uhorského polyhistora: venoval sa [[entomológia|entomológii]], ichtyológii a rybárstvu, [[antropológia|antropológii]] (študoval osídlenie uhorského územia pračlovekom), archeológii i jazykovede-študoval jazyk uhorských pastierov. Všetky jeho práce sa zakladajú na bohatom materiáli a dodnes sú významným prameňom poznatkov. Roku [[1893]] založil a viedol Uhorské ornitologické stredisko. Zaoberal sa bojom proti [[Fyloxéra|fyloxére]], entomologicky preskúmal [[Sedmohradsko]]. Z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti spracoval pavúky [[Uhorsko|Uhorska]]. Okrem početných monografických prác uverejnil v odborných časopisoch okolo 300 štúdií a článkov z oblasti prírodných vied. Roku [[1877]] založil a do roku [[1887]] redigoval časopis [[Térmészetrajzi Füzetek]], [[1894]] [[Aquila (časopis)|Aquila]], prispieval autorsky do viacerých uhorských novín a časopisov. |
||
Oto Herman sa podieľal aj na vypracovaní viacerých vtedajších ochranárskych aktivít a dohovorov. Rýchlo pochopil význam prírodných vied a ochrany prírody aj v osvetovej práci. O jeho prednášky v rámci osvetových večierkov Prírodovedeckej spoločnosti bol veľký záujem, pretože patril k výborným rečníkom. |
Oto Herman sa podieľal aj na vypracovaní viacerých vtedajších ochranárskych aktivít a dohovorov. Rýchlo pochopil význam prírodných vied a ochrany prírody aj v osvetovej práci. O jeho prednášky v rámci osvetových večierkov Prírodovedeckej spoločnosti bol veľký záujem, pretože patril k výborným rečníkom. |
||
Jeho zbierka [[hmyz|hmyzu]] zo [[Sedmohradsko|Sedmohradska]] je uložená v Sedmohradskom |
Jeho zbierka [[hmyz|hmyzu]] zo [[Sedmohradsko|Sedmohradska]] je uložená v Sedmohradskom múzeu v Kluži. |
||
== Dielo == |
== Dielo == |
||
Herman bol autorom obrovského množstva hodnotných vedeckých prác, celkom 5940 strán. Vydal 14 kníh a 1140 článkov a prednášok. Identifikoval 36 nových druhov pavúkov. |
Herman bol autorom obrovského množstva hodnotných vedeckých prác, celkom 5940 strán. Vydal 14 kníh a 1140 článkov a prednášok. Identifikoval 36 nových druhov pavúkov. |
||
* Magyarország pókfaunája 1-3, Budapešť roku [[1876]]-[[1879]] |
* Magyarország pókfaunája 1-3, Budapešť roku [[1876]]-[[1879]] (1879: ''Ungarns Spinnen-Fauna I-III'', K. U. Naturwissenschaftlichen Gesellschaft, Budapest) |
||
* A fillokszéra, Budapešť roku [[1879]] |
* A fillokszéra, Budapešť roku [[1879]] |
||
* Reliquia Petényiana, Budapešť roku [[1879]] |
* Reliquia Petényiana, Budapešť roku [[1879]] |
||
| Riadok 34: | Riadok 43: | ||
== Legacy == |
== Legacy == |
||
* |
*''Herman Ottó Múzeum'' v [[Miskolc|Miskovci]] nesie jeho meno |
||
* ''Herman Ottó Gimnázium'', Miskolc - Tizeshonvéd utca 21 |
|||
* ''Herman Ottó Institut,'' Budapest, park utca 2 |
|||
* viacero základných škôl |
|||
* Od decembra 2014 maďarská Duna Television vysielala štvordielny dokumentárny film o jeho živote nazvaný ''Ottó Herman, posledný maďarský [[Polyhistória|polyhistor]]''. |
* Od decembra 2014 maďarská Duna Television vysielala štvordielny dokumentárny film o jeho živote nazvaný ''Ottó Herman, posledný maďarský [[Polyhistória|polyhistor]]''. |
||
Verzia z 13:24, 26. august 2020
| Oto Herman | |
| prírodovedec, politik, novinár | |
 | |
| Narodenie | 26. jún 1835 Brezno |
|---|---|
| Úmrtie | 27. december 1914 (79 rokov) Budapešť |
| Odkazy | |
| Projekt Guttenberg | Oto Herman (plné texty diel autora) |
| Commons |  Oto Herman |
Oto Herman (známy aj ako Ottó Herman) (* 26. jún 1835, Brezno - † 27. december 1914, Budapešť) bol prírodovedec - ornitológ a entomológ, politik, novinár, archeológ a antropológ. Popri ostatných početných aktivitách bol činný predovšetkým ako prírodovedec - zoológ európskeho formátu. Bol priekopníkom ochrany prírody na Slovensku, v Uhorsku. Svetový deň vtáctva, ktorý si pripomíname 1. apríla sa v začiatkoch spájal práve s jeho menom.
Rodina
Narodil sa na Slovensku v rodine Karpatských Nemcov:
- otec MUDr. Karol Herman
- matka Františka rod. Ganzstuck-Hammersbergová
- manželka Kamila, rodená Borosniová.
Životopis
Jeho otec bol lekár a spolužiak ornitológa Jána Šalamúna Petiana (Salamon János Petényi). Rodina pôvodne pochádzala z Horného Saska. V roku 1847 sa jeho rodičia spolu s jeho mladšími súrodencami (mal 6 bratov) presťahovali do Miškovca (historická časť Diósgyőr). Ako trinásťročné dieťa tu prežil neúspešnú uhorskú revolúciu z rokov 1848/1849.[1]
Študoval na gymnáziu v Miškovci a v Košiciach. Po ukončení strednej školy v Miškolci pracoval vo Viedni ako dobrovoľník v K.u.k. Hof-Naturalienkabinett pri zbierke švajčiarskeho entomológa Karla Brunner-von Wattenwyla. V rokoch 1853 až 1856 študoval na polytechnickom inštitúte vo Viedni (predchodca súčasnej Technische Universität Wien). Štúdium nedokončil a ďalej sa vzdelával ako samouk.
Najprv pracoval ako zámočnícky učeň a robotník, potom mal fotografickú dielňu v Kőszegu. Jeho ďalšia mnohostranná činnosť v rokoch 1864 až 1872 je zviazaná s mestom v Kluži, v Sedmohradsku. V roku 1864 požiadal Herman o miesto konzervatóra v Sedmohradskom múzeu. Združenie zastrešujúce múzeum fungovalo v skromných podmienkach. Starnúci vedúci oddelenia prírodných vied Sámuel Brassai spravoval zbierku v Kluži s jediným zamestnancom. Tretinu svojho ročného platu 1000 forintov ponúkol ako plat pre konzervátora. Herman predložil vypchatého albínskeho škovránka a podporný list od Kálmána Černela. 6. apríla 1864 Brassai oznámil, že najal do múzea osobu z Kőszegu na svoje vlastné náklady.[2] V Kluži napísal Herman niekoľko vedecky - populárnych diel, napríklad „Druhy pavúkov“ vyšli v roku 1866 v miestnom almanachu. Brassai a Herman mali takmer identický vzhľad. Nosili dlhé vlasy na ramená a dlhé brady. Obaja vedci chceli spoznať život zvierat v prírodnom prostredí, avšak mali rozdielnu povahu: Brassai rád trávil čas detailami, zatiaľ čo Herman hľadal veľké zovšeobecnenia a podrobnosťami sa zaoberal iba keď ich potreboval ako argumenty na podporu svojich tvrdení.[3]
Herman publikoval vedecké práca ale aj písal články do novin, v ktorých politizoval. Podieľal sa na vytvorení a realizácii programu Asociácie transylvánskeho múzea. Ako ornitológ, systematizoval vtáky nie na základe vonkajších znakov, ale na základe spôsobu ich života (v duchu Linného). Skutočnú slávu získal v roku 1876 po publikovaní dvojsvazkového maďarsko-nemeckého diela o faune Maďarska. V roku 1875 sa presťahoval do Budapešti a stal sa asistentom v zoologickom oddelení Národného múzea.[1]
1872-1875 pracovník Národného múzea, potom politik, redaktor a vedecký pracovník v Budapešti. Predstaviteľ radikálnej inteligencie bojujúcej za uplatňovanie demokratických slobôd. Funkcionár Strany nezávislosti, dlhoročný poslanec uhorského snemu, autor vyše 300 politických a ideových článkov v novinách a časopisoch. Ako samouk sa venoval prírodným vedám, najmä ornitológii, svoju zbierku vtákov venoval Národnému múzeu v Budapešti. Bol pokladaný za posledného uhorského polyhistora: venoval sa entomológii, ichtyológii a rybárstvu, antropológii (študoval osídlenie uhorského územia pračlovekom), archeológii i jazykovede-študoval jazyk uhorských pastierov. Všetky jeho práce sa zakladajú na bohatom materiáli a dodnes sú významným prameňom poznatkov. Roku 1893 založil a viedol Uhorské ornitologické stredisko. Zaoberal sa bojom proti fyloxére, entomologicky preskúmal Sedmohradsko. Z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti spracoval pavúky Uhorska. Okrem početných monografických prác uverejnil v odborných časopisoch okolo 300 štúdií a článkov z oblasti prírodných vied. Roku 1877 založil a do roku 1887 redigoval časopis Térmészetrajzi Füzetek, 1894 Aquila, prispieval autorsky do viacerých uhorských novín a časopisov.
Oto Herman sa podieľal aj na vypracovaní viacerých vtedajších ochranárskych aktivít a dohovorov. Rýchlo pochopil význam prírodných vied a ochrany prírody aj v osvetovej práci. O jeho prednášky v rámci osvetových večierkov Prírodovedeckej spoločnosti bol veľký záujem, pretože patril k výborným rečníkom.
Jeho zbierka hmyzu zo Sedmohradska je uložená v Sedmohradskom múzeu v Kluži.
Dielo
Herman bol autorom obrovského množstva hodnotných vedeckých prác, celkom 5940 strán. Vydal 14 kníh a 1140 článkov a prednášok. Identifikoval 36 nových druhov pavúkov.
- Magyarország pókfaunája 1-3, Budapešť roku 1876-1879 (1879: Ungarns Spinnen-Fauna I-III, K. U. Naturwissenschaftlichen Gesellschaft, Budapest)
- A fillokszéra, Budapešť roku 1879
- Reliquia Petényiana, Budapešť roku 1879
- Ősi nyomok a magyar népies halászatban, Budapešť roku 1885
- A magyar halászat könyve 1-2, Budapešť roku 1887
- A magyarok nagy 2sfoglalkozása, Budapešť roku 1909
- Természeti képek, Budapešť roku 1959
Legacy
- Herman Ottó Múzeum v Miskovci nesie jeho meno
- Herman Ottó Gimnázium, Miskolc - Tizeshonvéd utca 21
- Herman Ottó Institut, Budapest, park utca 2
- viacero základných škôl
- Od decembra 2014 maďarská Duna Television vysielala štvordielny dokumentárny film o jeho živote nazvaný Ottó Herman, posledný maďarský polyhistor.
Literatúra
- Slovenský biografický slovník
- Herman, Otto. In: Österreichisches Biographisches Lexikon 1815–1950 (ÖBL). Wien : Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, 1958. Dostupné online. Zväzok 2, s. 284. (nem.)
Externé odkazy
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Záznam o narodení a krste v matrike záznam číslo 61; pokrstený ako Carolu Otto Herrman
- ↑ a b Az első fotók Egyiptomról. Herman Ottó (1835-1914) [online]. cimlap.blog.hu, [cit. 2020-08-26]. Dostupné online. (po maďarsky)
- ↑ URÁK, István. Herman Ottó kolozsvári tevékenysége [online]. [Cit. 2020-08-26]. Dostupné online. (po maďarsky)
- ↑ LAMBRECHT, Kálmán. Herman Ottó, Az utolsó magyar polihisztor élete és kora. Budapest: Bíró Miklós. : [s.n.], 1920.