Oto Herman

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Oto Herman
prírodovedec, politik, novinár
Oto Herman
Narodenie 26. jún 1835
Brezno
Úmrtie 27. december 1914 (79 rokov)
Budapešť
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Oto Herman

Oto Herman (známy aj ako Ottó Herman) (* 26. jún 1835, Brezno - † 27. december 1914, Budapešť) bol prírodovedec - ornitológ a entomológ, politik, novinár, archeológ a antropológ.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

  • otec MUDr. Karol Herman
  • matka Františka rod. Ganzstuck-Hammersbergová
  • manželka Kamila, rodená Borosniová.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Oto Herman je pre dnešnú generáciu našich mladých prírodovedcov dosť neznámy napriek skutočnosti, že bol počas svojho života popri ostatných početných aktivitách mimoriadne činný predovšetkým ako prírodovedec - zoológ európskeho formátu. Takýchto všestranne vzdelaných a talentovaných ľudí v našich končinách, ale ani v rámci bývalého Uhorska, nebolo mnoho. V súvislosti so Svetovým dňom vtáctva, ktorý si pripomíname 1. apríla a ktorého tradícia sa v začiatkoch spája práve s menom Ota Hermana, ho vnímame tiež ako jedného z priekopníkov ochrany prírody na Slovensku.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Študoval na gymnáziu v Miškovci a v Košiciach, absolvoval polytechnický prípravný kurz pre štúdium na vysokej škole technickej vo Viedni. Zámočnícky učeň a robotník, majiteľ fotografickej dielne v Kőszegu, konzervátor v múzeu a novinár v Kluži (Rumunsko), 1872-1875 pracovník Národného múzea, potom politik, redaktor a vedecký pracovník v Budapešti. Predstaviteľ radikálnej inteligencie bojujúcej za uplatňovanie demokratických slobôd. Funkcionár Strany nezávislosti, dlhoročný poslanec uhorského snemu, autor vyše 300 politických a ideových článkov v novinách a časopisoch. Ako samouk sa venoval prírodným vedám, najmä ornitológii, svoju zbierku vtákov venoval Národnému múzeu v Budapešti. Pokladaný za posledného uhorského polyhistora: venoval sa entomológii, ichtyológii a rybárstvu, antropológii (študoval osídlenie uhorského územia pračlovekom), archeológii i jazykovede-študoval jazyk uhorských pastierov. Všetky jeho práce sa zakladajú na bohatom materiáli a dodnes sú významným prameňom poznatkov. Roku 1893 založil a viedol Uhorské ornitologické stredisko. Zaoberal sa bojom proti fyloxére, entomologicky preskúmal Sedmohradsko, z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti spracoval pavúky Uhorska. Okrem početných monografických prác uverejnil v odborných časopisoch okolo 300 štúdií a článkov z prírodných vied. Roku 1877 založil a do roku 1887 redigoval časopis Térmészetrajzi Füzetek, 1894 Aquila, prispieval autorsky do viacerých uhorských novín a časopisov. Oto Herman sa podieľal aj na vypracovaní viacerých vtedajších ochranárskych aktivít a dohovorov. Rýchlo pochopil význam prírodných vied a ochrany prírody aj v osvetovej práci. O jeho prednášky v rámci osvetových večierkov Prírodovedeckej spoločnosti bol veľký záujem, pretože patril k výborným rečníkom.

Jeho zbierka hmyzu zo Sedmohradska je uložená v Sedmohradskom národnom múzeu v Kolozsvári.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Magyarország pókfaunája 1-3, Budapešť roku 1876-1879
  • A fillokszéra, Budapešť roku 1879
  • Reliquia Petényiana, Budapešť roku 1879
  • •si nyomok a magyar népies halászatban, Budapešť roku 1885
  • A magyar halászat könyve 1-2, Budapešť roku 1887
  • A magyarok nagy 2sfoglalkozása, Budapešť roku 1909
  • Természeti képek, Budapešť roku 1959

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • OSUD VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.