Oto Herman

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Oto Herman
prírodovedec, politik, novinár
Oto Herman
Narodenie26. jún 1835
Brezno
Úmrtie27. december 1914 (79 rokov)
Budapešť
Odkazy
Projekt
Guttenberg
Oto Herman
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons Oto Herman

Oto Herman (známy aj ako Ottó Herman) (* 26. jún 1835, Brezno - † 27. december 1914, Budapešť) bol prírodovedec - ornitológ a entomológ, politik, novinár, archeológ a antropológ. Popri ostatných početných aktivitách bol činný predovšetkým ako prírodovedec - zoológ európskeho formátu. Bol priekopníkom ochrany prírody na Slovensku, v Uhorsku. Svetový deň vtáctva, ktorý si pripomíname 1. apríla sa v začiatkoch spájal práve s jeho menom.

Rodina[upraviť | upraviť kód]

Narodil sa na Slovensku v rodine Karpatských Nemcov:

  • otec MUDr. Karol Herman
  • matka Františka rod. Ganzstuck-Hammersbergová
  • manželka Kamila, rodená Borosniová.

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Jeho otec bol lekár a spolužiak ornitológa Jána Šalamúna Petiana (Salamon János Petényi). Rodina pôvodne pochádzala z Horného Saska. V roku 1847 sa jeho rodičia spolu s jeho mladšími súrodencami (mal 6 bratov) presťahovali do Miškovca (historická časť Diósgyőr). Ako trinásťročné dieťa tu prežil neúspešnú uhorskú revolúciu z rokov 1848/1849.[1]

Študoval na gymnáziu v Miškovci a v Košiciach. Po ukončení strednej školy v Miškolci pracoval vo Viedni ako dobrovoľník v K.u.k. Hof-Naturalienkabinett pri zbierke švajčiarskeho entomológa Karla Brunner-von Wattenwyla. V rokoch 1853 až 1856 študoval na polytechnickom inštitúte vo Viedni (predchodca súčasnej Technische Universität Wien). Štúdium nedokončil a ďalej sa vzdelával ako samouk.

Najprv pracoval ako zámočnícky učeň a robotník, potom mal fotografickú dielňu v Kőszegu. Jeho ďalšia mnohostranná činnosť v rokoch 1864 až 1872 je zviazaná s mestom v Kluži, v Sedmohradsku. V roku 1864 požiadal Herman o miesto konzervatóra v Sedmohradskom múzeu. Združenie zastrešujúce múzeum fungovalo v skromných podmienkach. Starnúci vedúci oddelenia prírodných vied Sámuel Brassai spravoval zbierku v Kluži s jediným zamestnancom. Tretinu svojho ročného platu 1000 forintov ponúkol ako plat pre konzervátora. Herman predložil vypchatého albínskeho škovránka a podporný list od Kálmána Černela. 6. apríla 1864 Brassai oznámil, že najal do múzea osobu z Kőszegu na svoje vlastné náklady.[2] V Kluži napísal Herman niekoľko vedecky - populárnych diel, napríklad „Druhy pavúkov“ vyšli v roku 1866 v miestnom almanachu. Brassai a Herman mali takmer identický vzhľad. Nosili dlhé vlasy na ramená a dlhé brady. Obaja vedci chceli spoznať život zvierat v prírodnom prostredí, avšak mali rozdielnu povahu: Brassai rád trávil čas detailami, zatiaľ čo Herman hľadal veľké zovšeobecnenia a podrobnosťami sa zaoberal iba keď ich potreboval ako argumenty na podporu svojich tvrdení.[3]

Herman publikoval vedecké práca ale aj písal články do novin, v ktorých politizoval. Podieľal sa na vytvorení a realizácii programu Asociácie transylvánskeho múzea. Ako ornitológ, systematizoval vtáky nie na základe vonkajších znakov, ale na základe spôsobu ich života (v duchu Linného). Skutočnú slávu získal v roku 1876 po publikovaní dvojsvazkového maďarsko-nemeckého diela o faune Maďarska. V roku 1875 sa presťahoval do Budapešti a stal sa asistentom v zoologickom oddelení Národného múzea.[1]

1872-1875 pracovník Národného múzea, potom politik, redaktor a vedecký pracovník v Budapešti. Predstaviteľ radikálnej inteligencie bojujúcej za uplatňovanie demokratických slobôd. Funkcionár Strany nezávislosti, dlhoročný poslanec uhorského snemu, autor vyše 300 politických a ideových článkov v novinách a časopisoch. Ako samouk sa venoval prírodným vedám, najmä ornitológii, svoju zbierku vtákov venoval Národnému múzeu v Budapešti. Bol pokladaný za posledného uhorského polyhistora: venoval sa entomológii, ichtyológii a rybárstvu, antropológii (študoval osídlenie uhorského územia pračlovekom), archeológii i jazykovede-študoval jazyk uhorských pastierov. Všetky jeho práce sa zakladajú na bohatom materiáli a dodnes sú významným prameňom poznatkov. Roku 1893 založil a viedol Uhorské ornitologické stredisko. Zaoberal sa bojom proti fyloxére, entomologicky preskúmal Sedmohradsko. Z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti spracoval pavúky Uhorska. Okrem početných monografických prác uverejnil v odborných časopisoch okolo 300 štúdií a článkov z oblasti prírodných vied. Roku 1877 založil a do roku 1887 redigoval časopis Térmészetrajzi Füzetek, 1894 Aquila, prispieval autorsky do viacerých uhorských novín a časopisov.

Oto Herman sa podieľal aj na vypracovaní viacerých vtedajších ochranárskych aktivít a dohovorov. Rýchlo pochopil význam prírodných vied a ochrany prírody aj v osvetovej práci. O jeho prednášky v rámci osvetových večierkov Prírodovedeckej spoločnosti bol veľký záujem, pretože patril k výborným rečníkom.

Jeho zbierka hmyzu zo Sedmohradska je uložená v Sedmohradskom múzeu v Kluži.

Dielo[upraviť | upraviť kód]

Herman bol autorom obrovského množstva hodnotných vedeckých prác, celkom 5940 strán. Vydal 14 kníh a 1140 článkov a prednášok. Identifikoval 36 nových druhov pavúkov.

  • Magyarország pókfaunája 1-3, Budapešť roku 1876-1879 (1879: Ungarns Spinnen-Fauna I-III, K. U. Naturwissenschaftlichen Gesellschaft, Budapest)
  • A fillokszéra, Budapešť roku 1879
  • Reliquia Petényiana, Budapešť roku 1879
  • Ősi nyomok a magyar népies halászatban, Budapešť roku 1885
  • A magyar halászat könyve 1-2, Budapešť roku 1887
  • A magyarok nagy 2sfoglalkozása, Budapešť roku 1909
  • Természeti képek, Budapešť roku 1959

Legacy[upraviť | upraviť kód]

  • Herman Ottó Múzeum v Miskovci nesie jeho meno
  • Herman Ottó Gimnázium, Miskolc - Tizeshonvéd utca 21
  • Herman Ottó Institut, Budapest, park utca 2
  • viacero základných škôl
  • Od decembra 2014 maďarská Duna Television vysielala štvordielny dokumentárny film o jeho živote nazvaný Ottó Herman, posledný maďarský polyhistor.

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

  1. a b Az első fotók Egyiptomról. Herman Ottó (1835-1914) [online]. cimlap.blog.hu, [cit. 2020-08-26]. Dostupné online. (po maďarsky)
  2. URÁK, István. Herman Ottó kolozsvári tevékenysége [online]. [Cit. 2020-08-26]. Dostupné online. (po maďarsky)
  3. LAMBRECHT, Kálmán. Herman Ottó, Az utolsó magyar polihisztor élete és kora. Budapest: Bíró Miklós. : [s.n.], 1920.