Oto Herman

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Oto Herman
prírodovedec, politik, novinár
Oto Herman
Narodenie 26. jún 1835
Brezno
Úmrtie 27. december 1914 (79 rokov)
Budapešť
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Oto Herman

Oto Herman (známy aj ako Ottó Herman) (* 26. jún 1835, Brezno - † 27. december 1914, Budapešť) bol prírodovedec - ornitológ a entomológ, politik, novinár, archeológ a antropológ. Popri ostatných početných aktivitách bol činný predovšetkým ako prírodovedec - zoológ európskeho formátu. Bol priekopníkom ochrany prírody na Slovensku, v Uhorsku. Svetový deň vtáctva, ktorý si pripomíname 1. apríla sa v začiatkoch spája práve s jeho menom.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa na Slovensku v rodine Karpatských Nemcov:

  • otec MUDr. Karol Herman
  • matka Františka rod. Ganzstuck-Hammersbergová
  • manželka Kamila, rodená Borosniová.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Študoval na gymnáziu v Miškovci a v Košiciach, absolvoval polytechnický prípravný kurz pre štúdium na vysokej škole technickej vo Viedni. Štúdium nedokončil a ďalej sa vzdelával ako samouk. Zámočnícky učeň a robotník, majiteľ fotografickej dielne v Kőszegu, konzervátor v múzeu a novinár v Kluži (Rumunsko), 1872-1875 pracovník Národného múzea, potom politik, redaktor a vedecký pracovník v Budapešti. Predstaviteľ radikálnej inteligencie bojujúcej za uplatňovanie demokratických slobôd. Funkcionár Strany nezávislosti, dlhoročný poslanec uhorského snemu, autor vyše 300 politických a ideových článkov v novinách a časopisoch. Ako samouk sa venoval prírodným vedám, najmä ornitológii, svoju zbierku vtákov venoval Národnému múzeu v Budapešti. Pokladaný za posledného uhorského polyhistora: venoval sa entomológii, ichtyológii a rybárstvu, antropológii (študoval osídlenie uhorského územia pračlovekom), archeológii i jazykovede-študoval jazyk uhorských pastierov. Všetky jeho práce sa zakladajú na bohatom materiáli a dodnes sú významným prameňom poznatkov. Roku 1893 založil a viedol Uhorské ornitologické stredisko. Zaoberal sa bojom proti fyloxére, entomologicky preskúmal Sedmohradsko, z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti spracoval pavúky Uhorska. Okrem početných monografických prác uverejnil v odborných časopisoch okolo 300 štúdií a článkov z prírodných vied. Roku 1877 založil a do roku 1887 redigoval časopis Térmészetrajzi Füzetek, 1894 Aquila, prispieval autorsky do viacerých uhorských novín a časopisov. Oto Herman sa podieľal aj na vypracovaní viacerých vtedajších ochranárskych aktivít a dohovorov. Rýchlo pochopil význam prírodných vied a ochrany prírody aj v osvetovej práci. O jeho prednášky v rámci osvetových večierkov Prírodovedeckej spoločnosti bol veľký záujem, pretože patril k výborným rečníkom.

Jeho zbierka hmyzu zo Sedmohradska je uložená v Sedmohradskom národnom múzeu v Kolozsvári.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Herman bol autorom obrovského množstva hodnotných vedeckých prác, celkom 5940 strán. Vydal 14 kníh a 1140 článkov a prednášok. Identifikoval 36 nových druhov pavúkov.

  • Magyarország pókfaunája 1-3, Budapešť roku 1876-1879
  • A fillokszéra, Budapešť roku 1879
  • Reliquia Petényiana, Budapešť roku 1879
  • Ősi nyomok a magyar népies halászatban, Budapešť roku 1885
  • A magyar halászat könyve 1-2, Budapešť roku 1887
  • A magyarok nagy 2sfoglalkozása, Budapešť roku 1909
  • Természeti képek, Budapešť roku 1959

Legacy[upraviť | upraviť zdroj]

  • The Herman Ottó Múzeum v Miskolci nesie jeho meno
  • Od decembra 2014 maďarská Duna Television vysielala štvordielny dokumentárny film o jeho živote nazvaný Ottó Herman, posledný maďarský polyhistor.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • OSUD VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.