Gramofónová platňa: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Ondrejsv (diskusia | príspevky)
→‎Súčasnosť: Dôvod, prečo sa platne stále vyrábajú, určite nie je, ža majú frekvenčný rozsah až 50 kHZ (ktorý človek počuje frekvencie vyššie ako 20 kHz?). Odstránil som preto preč všetky tieto formulácie.
aktualizácia
Riadok 20: Riadok 20:


Od druhej polovice 80. rokov do začiatku 90. rokov 20. storočia rozšírenie platní prudko kleslo v prospech [[kompaktný disk|kompaktných diskov]].
Od druhej polovice 80. rokov do začiatku 90. rokov 20. storočia rozšírenie platní prudko kleslo v prospech [[kompaktný disk|kompaktných diskov]].

Za prvý polrok roku 2021 sa celosvetovo predalo 19,2 milióna vinylových albumov, čo bolo viac ako [[Kompaktný disk|CDčiek]] (18,9 milióna). Na americkom trhu vinyl prekonal cédečká v roku 2020, prvý krát za 34 rokov.<ref name="dennikn-predaj-hudobnych-vinylovych-platni-vo">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Predaj hudobných vinylových platní vo svete | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2467339/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-07-14 | dátum prístupu = 2021-07-16 }}</ref>


== Súčasnosť ==
== Súčasnosť ==

Verzia z 07:20, 16. júl 2021

Gramofónová vinylová platňa - tzv. singel
Vinylové platne

Gramofónová platňa (iné názvy: platňa, gramoplatňa; ak je zo šelaku: šelaková (gramofónová) platňa/slangovo šelak; ak je z vinylu: vinylová (gramofónová) platňa/ slangovo vinyl) je kruhová platňa, na ktorej je formou stranových výchyliek do špirálovej drážky prebiehajúcich od okraja platne smerom k jej stredu nahraná zvuková informácia. Prehrávať sa dá pomocou gramofónu.

Typy

Najbežnejšie formáty v druhej polovici 20. storočia boli:

  • SP (single play, singel, malá platňa) – menší typ vinylových platní zvyčajne s rýchlosťou 45 otáčok za minútu, výnimočne s rýchlosťou 33 ot/m. Zvyčajne jedna strana platne obsahovala jednu skladbu, druhá druhú. Priemer platne 17 cm.
  • EP (extended play) – menší typ vinylových platní zvyčajne s rýchlosťou 45 ot/m. V podstate totožné s SP, ale na každej strane sú dve skladby. Predávali sa oveľa menej a mali špeciálne obaly.
  • LP (long play, dlhohrajúca platňa, "elpéčko") – dlhohrajúca platňa zvyčajne o rýchlosti 33 ot/m, výnimočne o rýchlosti 16. Väčšinou obsahovala celý jeden album jednej skupiny alebo inú nahrávku v celkovej dĺžke až 45 minút, výnimočne aj viac. Priemer 30 cm, na jednej strane 4 – 8 skladieb.

Dejiny

Vynašiel ju Emile Berliner koncom 19. storočia podľa vzoru zvukového valčeka vymysleného T. A. Edisonom (pozri fonograf). Ešte na prelome 19. a 20. storočia existovali na trhu paralelne zvukové valčeky a gramofónové platne, ale po vypršaní patentu na platne roku 1918 sa rýchlo presadili platne.

Pôvodne sa vyrábali zo šelaku, neskôr (spravidla od 50. rokov, v Česko-Slovensku od roku 1953) z vinylu. Platne zo šelaku mali hrubšie drážky, potrebovali hrubšiu ihlu a špecifickú rýchlosť 78 ot/m; jedna strana štandardnej 25 cm platne mohla obsahovať maximálne 3 minúty zvuku, väčší typ 30 cm platne aj 5 minút. Na prehrávanie šelakových platní existujú dva druhy gramofónov. Staršie, sú mechanické, s plechovou rúrou a natáčaním kľukou. Novšie sú elektrické, a zvuk je z nich snímateľný v podobe elektrického signálu nielen do elektrónkových rádií, ale aj do akéhokoľvek druhu elektroniky, po pripojení novšieho typu konektoru.

Najznámejšie značky gramofónových platní z medzivojnového Česko-Slovenska boli Ultraphon, Supraphon, His master's voice (etiketa so psíkom), Esta, Odeon, Polydor, Rekord, Artona, Selekton a veľa ďalších. Medzi týmito značkami existovali ustálené rozdiely v cene a kvalite nahrávok. Napríklad značky Artona a Selekton boli špeciálne zriadené firmou Ultraphon na vydávanie menej kvalitných nahrávok a táto prax bola obvyklá aj u iných firiem. Počas socializmu v Česko-Slovensku existovala iba značka Supraphon, od roku 1967 Panton a od roku 1971 na Slovensku aj Opus.

V roku 1972 sa začali predávať prvé kvadrofónne (4 samostatné kanály - LF, LB, RB, RF) LP platne s označením CD-4 (Compatible Discrete 4) s priemerom 12" (30,48 cm), vyvinuli ich spoločnosti JVC a RCA v roku 1971.[1]

Od druhej polovice 80. rokov do začiatku 90. rokov 20. storočia rozšírenie platní prudko kleslo v prospech kompaktných diskov.

Za prvý polrok roku 2021 sa celosvetovo predalo 19,2 milióna vinylových albumov, čo bolo viac ako CDčiek (18,9 milióna). Na americkom trhu vinyl prekonal cédečká v roku 2020, prvý krát za 34 rokov.[2]

Súčasnosť

V súčasnosti sa vydávajú platne iba ako doplnok popri iných spôsoboch distribúcie hudby (predovšetkým internetový streaming a CD); slúžia na zberateľské účely a na činnosť diskotékarov.

Iné projekty

Referencie

  1. http://vinylfanatics.com/analoglovers/page11.html
  2. Predaj hudobných vinylových platní vo svete. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2021-07-14. Dostupné online [cit. 2021-07-16]. ISSN 1339-844X.