Augustín Malár: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
pl
obrázok a drobné úprávy
Riadok 1: Riadok 1:
{{Infobox Osobnosť|
'''Augustín Malár''', (* [[18. júl]] [[1894]], Reitern, [[Rakúsko]] – † [[1945]], Sachsenhausen), bol [[Slovensko|slovenský]] [[generál]], počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] veliteľ východoslovenskej armády.
Meno = Augustín Malár |
Portrét = General Malar.jpg |
Popis = [[Slovensko|slovenský]] [[generál]], počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], veliteľ východoslovenskej armády |
Dátum narodenia = [[18. júl]] [[1894]] |
Miesto narodenia = [[Reitern]], [[Rakúsko]] |
Dátum úmrtia = [[15. október]] [[1946]] |
Miesto úmrtia = [[Sachsenhausen]], [[Nemecko]]
}}
'''Augustín Malár''', (* [[18. júl]] [[1894]], Reitern, [[Rakúsko]] – † [[1945]], [[Sachsenhausen]], [[Nemecko]]), bol [[Slovensko|slovenský]] [[generál]], počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] veliteľ východoslovenskej armády.

== Život ==


Augustín Malár študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Skalica|Skalici]], neskôr v Šoprone. Nastúpil na vojenskú vysokú školu v [[Praha|Prahe]]. Jeho postup vo vojenských hodnostiach bol pomerne rýchly. V roku [[1931]]sa stal [[major]]om, v roku [[1936]] už bol povýšený na [[podplukovník]]a. Táto skutočnosť bola pozoruhodná tým, že v československej armáde bolo v tom čase 1004 podplukovníkov a z nich boli iba dvaja slovenskej národnosti - Augustín Malár a [[Ferdinand Čatloš]]. Plukovníkom sa stal o 3 roky neskôr a v roku [[1942]] bol povýšený na generála. Patril k najschopnejším slovenským generálom a mal veľkú popularitu v armáde.
Augustín Malár študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Skalica|Skalici]], neskôr v Šoprone. Nastúpil na vojenskú vysokú školu v [[Praha|Prahe]]. Jeho postup vo vojenských hodnostiach bol pomerne rýchly. V roku [[1931]]sa stal [[major]]om, v roku [[1936]] už bol povýšený na [[podplukovník]]a. Táto skutočnosť bola pozoruhodná tým, že v československej armáde bolo v tom čase 1004 podplukovníkov a z nich boli iba dvaja slovenskej národnosti - Augustín Malár a [[Ferdinand Čatloš]]. Plukovníkom sa stal o 3 roky neskôr a v roku [[1942]] bol povýšený na generála. Patril k najschopnejším slovenským generálom a mal veľkú popularitu v armáde.


V tých rokoch bol vojenským veliteľom v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]] a [[Trenčín]]e , súčasne aj veliteľom Vysokej vojnovej školy v [[Bratislava|Bratislave]]. V rokoch [[1941]]-1942 sa stal veliteľom Rýchlej divízie na východnom fronte. Od mája [[1944]] bol veliteľom armádneho zboru v [[Prešov]]e.
V tých rokoch bol vojenským veliteľom v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]] a [[Trenčín]]e , súčasne aj veliteľom Vysokej vojnovej školy v [[Bratislava|Bratislave]]. V rokoch [[1941]]-[[1942]] sa stal veliteľom [[Rýchla divízia|Rýchlej divízie]] na [[Východný front|východnom fronte]]. Za zásluhy ho Nemci vyznamenali ako jednoho z mála Slovákov [[Rytiersky kríž|Rytierskym krížom]]. Od [[máj]]a [[1944]] bol veliteľom armádneho zboru v [[Prešov]]e.


S ministrom národnej obrany generálom Čatlošom pripravoval vojenské povstanie na záchranu slovenskej štátnej samostatnosti. Už na východnom fronte nadviazal kontakty so [[ZSSR|sovietskymi]] veliteľmi a ilegálna SNR ho navrhla za veliteľa povstaleckej armády aj napriek odporu [[Edvard Beneš|Benešovej]] exilovej vlády.
S ministrom národnej obrany generálom Čatlošom pripravoval vojenské povstanie na záchranu slovenskej štátnej samostatnosti. Už na východnom fronte nadviazal kontakty so [[ZSSR|sovietskymi]] veliteľmi a ilegálna SNR ho navrhla za veliteľa povstaleckej armády aj napriek odporu [[Edvard Beneš|Benešovej]] exilovej vlády.


V auguste roku 1944 rokoval v [[Piešťany|Piešťanoch]] s umiernenými ľudákmi o príprave obrany Slovenska. Keď v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] z iniciatívy [[Vavro Šrobár|Vavra Šrobára]] po likvidácii nemeckej vojenskej misie v [[Martin]]e vyhlásili predčasne povstanie, v rozhlasovom prejave sa gen. Malár postavil proti a vojakov vyzval, aby sa vrátili do kasární, že „ešte neprišiel náš čas“. Ako vojenský stratég chcel, aby sa slovenská akcia skončila úspešne.
V auguste roku 1944 rokoval v [[Piešťany|Piešťanoch]] s umiernenými ľudákmi o príprave obrany Slovenska. Keď v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] z iniciatívy [[Vavro Šrobár|Vavra Šrobára]] po likvidácii [[Vojenská misia plukovníka Otta|nemeckej vojenskej misie]] v [[Martin]]e vyhlásili predčasne povstanie, v rozhlasovom prejave sa gen. Malár postavil proti a vojakov vyzval, aby sa vrátili do kasární, že „ešte neprišiel náš čas“. Ako vojenský stratég chcel, aby sa slovenská akcia skončila úspešne.


Vtedy však už [[Hitler]]ova armáda obsadzovala Slovensko. Keď sa generál Malár vrátil do Prešova, nemecké bezpečnostné orgány ho zatkli a odvliekli do [[Nemecko|Nemecka]], kde po vypočúvaní zomrel v koncentračnom tábore.
Vtedy však už [[Hitler]]ova armáda obsadzovala Slovensko. Keď sa generál Malár vrátil do Prešova, nemecké bezpečnostné orgány ho zatkli a odvliekli do [[Nemecko|Nemecka]], kde po vypočúvaní zomrel v koncentračnom tábore.



{{Biografický výhonok}}
{{Biografický výhonok}}

[[Kategória:Narodenia v 1894|Malár,Augustín]]
[[Kategória:Narodenia v 1894|Malár,Augustín]]
[[Kategória:Úmrtia v 1945|Malár,Augustín]]
[[Kategória:Úmrtia v 1945|Malár,Augustín]]
[[Kategória:Slovenské vojenské osobnosti|Malár,Augustín]]
[[Kategória:Slovenské vojenské osobnosti|Malár,Augustín]]

[[pl:Augustin Malár]]
[[pl:Augustin Malár]]

Verzia z 20:32, 13. apríl 2007

Augustín Malár
General Malar.jpg
slovenský generál, počas druhej svetovej vojny, veliteľ východoslovenskej armády
Narodenie18. júl 1894
Reitern, Rakúsko
Úmrtie15. október 1946
Sachsenhausen, Nemecko

Augustín Malár, (* 18. júl 1894, Reitern, Rakúsko – † 1945, Sachsenhausen, Nemecko), bol slovenský generál, počas druhej svetovej vojny veliteľ východoslovenskej armády.

Život

Augustín Malár študoval na gymnáziu v Skalici, neskôr v Šoprone. Nastúpil na vojenskú vysokú školu v Prahe. Jeho postup vo vojenských hodnostiach bol pomerne rýchly. V roku 1931sa stal majorom, v roku 1936 už bol povýšený na podplukovníka. Táto skutočnosť bola pozoruhodná tým, že v československej armáde bolo v tom čase 1004 podplukovníkov a z nich boli iba dvaja slovenskej národnosti - Augustín Malár a Ferdinand Čatloš. Plukovníkom sa stal o 3 roky neskôr a v roku 1942 bol povýšený na generála. Patril k najschopnejším slovenským generálom a mal veľkú popularitu v armáde.

V tých rokoch bol vojenským veliteľom v Spišskej Novej Vsi a Trenčíne , súčasne aj veliteľom Vysokej vojnovej školy v Bratislave. V rokoch 1941-1942 sa stal veliteľom Rýchlej divízie na východnom fronte. Za zásluhy ho Nemci vyznamenali ako jednoho z mála Slovákov Rytierskym krížom. Od mája 1944 bol veliteľom armádneho zboru v Prešove.

S ministrom národnej obrany generálom Čatlošom pripravoval vojenské povstanie na záchranu slovenskej štátnej samostatnosti. Už na východnom fronte nadviazal kontakty so sovietskymi veliteľmi a ilegálna SNR ho navrhla za veliteľa povstaleckej armády aj napriek odporu Benešovej exilovej vlády.

V auguste roku 1944 rokoval v Piešťanoch s umiernenými ľudákmi o príprave obrany Slovenska. Keď v Banskej Bystrici z iniciatívy Vavra Šrobára po likvidácii nemeckej vojenskej misie v Martine vyhlásili predčasne povstanie, v rozhlasovom prejave sa gen. Malár postavil proti a vojakov vyzval, aby sa vrátili do kasární, že „ešte neprišiel náš čas“. Ako vojenský stratég chcel, aby sa slovenská akcia skončila úspešne.

Vtedy však už Hitlerova armáda obsadzovala Slovensko. Keď sa generál Malár vrátil do Prešova, nemecké bezpečnostné orgány ho zatkli a odvliekli do Nemecka, kde po vypočúvaní zomrel v koncentračnom tábore.