Adventisti siedmeho dňa: Rozdiel medzi revíziami
WL, male upravy, poradie sekcii |
Boli tam nepravdivé a lživé informácie. Značky: vrátené prvá úprava redaktora odstránenie referencie vizuálny editor |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Súbor:Adventist Symbol.svg|náhľad|Logo Cirkvi adventistov siedmeho dňa|vpravo]] |
[[Súbor:Adventist Symbol.svg|náhľad|Logo Cirkvi adventistov siedmeho dňa|vpravo]] |
||
[[Súbor:Modlitebna_CASD_-_Urbanova.jpg|thumb|Modlitebňa Adventistov siedmeho dňa v [[Praha|Prahe]] - [[Košíře|Košířoch]]]] |
[[Súbor:Modlitebna_CASD_-_Urbanova.jpg|thumb|Modlitebňa Adventistov siedmeho dňa v [[Praha|Prahe]] - [[Košíře|Košířoch]]]] |
||
'''Adventisti siedmeho dňa''' Na začiatku všetkého stála Biblia. Baptistický kazateľ William Miller sa venoval podrobnému a dôkladnému štúdiu Svätého Písma. Na základe proroctiev knihy Daniel a niektorých novozákonných textov dospel k presvedčeniu, že druhý príchod Ježiša Krista na túto zem sa blíži. Spolu so svojim stúpencami sa výpočtami dopracoval k presnému dátumu – 22. októbru 1844. Mnohí z nich sa vzdali svojho pozemského majetku a s nádejou očakávali veľkú udalosť. Nič, čo by bolo ich očiam badateľné sa však neudialo. Nastalo sklamanie. Niektorí sa vrátili do svojich pôvodných cirkví, iní na vieru v Boha zanevreli. Bola však medzi nimi i skupina veriacich, ktorí sa rozhodli naďalej študovať Bibliu, aby zistili, kde urobili chybu. |
|||
'''Adventisti siedmeho dňa''' je kresťanská cirkev, jedna zo skupín pôvodných [[adventizmus|adventistov]], ktorá bola založená v roku [[1863]] J. Batesom, J. Whiteom a Ellen Whiteovou<ref name=EB>{{beliana|1|Adventisti|58}}</ref> v [[Battle Creek]]u v [[Michigan]]e. Z malej fanatickej náboženskej skupiny v 19. storočí vyrástla v priebehu 150 rokov svojej histórie na celosvetovú cirkev, ktorá má v súčasnosti viac ako 17 miliónov členov. V začiatkoch, kým boli „hnutím,“ opakovane určili deň príchodu [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] na roky 1843 a 1844. Keď sa tak nestalo, na základe falošných videní Ellen Whiteovej ho určili znovu, kedy do roku 1851 verili, že Boh zavrhol tento svet a oni sú jediní, ktorí môžu byť spasení, zvyšok sveta vrátane odpadnutých cirkví je „Babylon.“ Pozostatok z týchto falošných videní Ellen Whiteovej ohľadne odpadnutých cirkví, učení o vyšetrujúcom súde a svätyni učia dodnes. |
|||
Ďalším štúdiom veriaci zistili, že Miller spojil správnu dobu s nesprávnou udalosťou. Proroctvo totiž nehovorí o Ježišovom príchode na túto zem, ale o jeho vstupe do Nebeskej Svätyne. Na základe ďalších biblických textov sa iným výpočtom už nevenovali. Pri vzniku adventizmu stálo niekoľko vedúcich osobností. Joseph Bates, James White a Ellen G. Whiteová, ktorá zohrala významnú úlohu v oblasti duchovného vodcovstva. Vďaka vedeniu Svätým Duchom reagovala na mnoho oblastí, v ktorých bolo treba nájsť odpovede. Postupne sa formovali i základné vieroučné body adventistov, ako svätenie soboty, ako siedmeho dňa oddeleného Pánom Bohom, trojjedinosť Boha a samozrejme i hlásanie a očakávanie druhého príchodu Ježiša Krista. Ďalšie významné prvky vierouky, ako správny vzťah k vlastnému telu ako chrámu Ducha Svätého, krst ponorením, alebo neoddeliteľnosť tela a duše sa postupne vyformovali do základných 28 vieroučných bodov. Samotná Cirkev adventistov siedmeho dňa bola založená 21. mája 1863 so sídlom v Battle Creek, v americkom štáte Michigan. Neskôr sa sídlo premiestnilo do Takoma Parku (Maryland). Od roku 1989 až do súčasnosti je sídlom Cirkvi adventistov siedmeho dňa Silver Spring v Marylande. |
|||
⚫ | |||
Keď cirkev v roku 1863 začala oficiálne existovať, hlásilo sa k nej približne 3500 členov, ktorí sa stretávali k spoločným sobotným bohoslužbám a modlitbám. Väčšina z nich pochádzala z blízkych regiónov. Do roku 1870 sa ich počet rozrástol na 16 tisíc. Do roku 1880 sa misijná činnosť vzťahovala len na Severnú Ameriku (USA a Kanada). Na prelome storočia, v roku 1901 mala cirkev 75 tisíc členov, prevádzkovala dve vysoké školy, zdravotnú školu, 27 nemocníc a 13 vydavateľských domov. Po skončení II. svetovej vojny tvorilo cirkev 360 tisíc členov, v roku 1961 ich počet dosiahol jeden milión. Na prelome tisícročia bolo na svete približne 10 miliónov adventistov. Rýchly rast zaznamenáva cirkev najmä na misijných poliach v Afrike, Strednej a Južnej Amerike. Z 18 143 745 členov (10/ 2014) tvorí len 7% Američanov. Oproti roku 1901 sa zvýšil aj počet rôznych vzdelávacích inštitúcií na viac ako 8000 tisíc. Adventistické školy navštevuje viac ako 1,75 mil. študentov. Keďže adventisti veria, že jedným z najvýznamnejších poslaní každého kresťana je pomoc blížnemu v núdzi, prevádzkuje cirkev okrem humanitárnej organizácie ADRA i 172 nemocníc a 238 kliník, ktoré ročne ošetria približne 16 mil. pacientov. |
|||
⚫ | |||
== Charakteristika == |
== Charakteristika == |
Verzia z 15:01, 6. október 2023
Adventisti siedmeho dňa Na začiatku všetkého stála Biblia. Baptistický kazateľ William Miller sa venoval podrobnému a dôkladnému štúdiu Svätého Písma. Na základe proroctiev knihy Daniel a niektorých novozákonných textov dospel k presvedčeniu, že druhý príchod Ježiša Krista na túto zem sa blíži. Spolu so svojim stúpencami sa výpočtami dopracoval k presnému dátumu – 22. októbru 1844. Mnohí z nich sa vzdali svojho pozemského majetku a s nádejou očakávali veľkú udalosť. Nič, čo by bolo ich očiam badateľné sa však neudialo. Nastalo sklamanie. Niektorí sa vrátili do svojich pôvodných cirkví, iní na vieru v Boha zanevreli. Bola však medzi nimi i skupina veriacich, ktorí sa rozhodli naďalej študovať Bibliu, aby zistili, kde urobili chybu.
Ďalším štúdiom veriaci zistili, že Miller spojil správnu dobu s nesprávnou udalosťou. Proroctvo totiž nehovorí o Ježišovom príchode na túto zem, ale o jeho vstupe do Nebeskej Svätyne. Na základe ďalších biblických textov sa iným výpočtom už nevenovali. Pri vzniku adventizmu stálo niekoľko vedúcich osobností. Joseph Bates, James White a Ellen G. Whiteová, ktorá zohrala významnú úlohu v oblasti duchovného vodcovstva. Vďaka vedeniu Svätým Duchom reagovala na mnoho oblastí, v ktorých bolo treba nájsť odpovede. Postupne sa formovali i základné vieroučné body adventistov, ako svätenie soboty, ako siedmeho dňa oddeleného Pánom Bohom, trojjedinosť Boha a samozrejme i hlásanie a očakávanie druhého príchodu Ježiša Krista. Ďalšie významné prvky vierouky, ako správny vzťah k vlastnému telu ako chrámu Ducha Svätého, krst ponorením, alebo neoddeliteľnosť tela a duše sa postupne vyformovali do základných 28 vieroučných bodov. Samotná Cirkev adventistov siedmeho dňa bola založená 21. mája 1863 so sídlom v Battle Creek, v americkom štáte Michigan. Neskôr sa sídlo premiestnilo do Takoma Parku (Maryland). Od roku 1989 až do súčasnosti je sídlom Cirkvi adventistov siedmeho dňa Silver Spring v Marylande.
Keď cirkev v roku 1863 začala oficiálne existovať, hlásilo sa k nej približne 3500 členov, ktorí sa stretávali k spoločným sobotným bohoslužbám a modlitbám. Väčšina z nich pochádzala z blízkych regiónov. Do roku 1870 sa ich počet rozrástol na 16 tisíc. Do roku 1880 sa misijná činnosť vzťahovala len na Severnú Ameriku (USA a Kanada). Na prelome storočia, v roku 1901 mala cirkev 75 tisíc členov, prevádzkovala dve vysoké školy, zdravotnú školu, 27 nemocníc a 13 vydavateľských domov. Po skončení II. svetovej vojny tvorilo cirkev 360 tisíc členov, v roku 1961 ich počet dosiahol jeden milión. Na prelome tisícročia bolo na svete približne 10 miliónov adventistov. Rýchly rast zaznamenáva cirkev najmä na misijných poliach v Afrike, Strednej a Južnej Amerike. Z 18 143 745 členov (10/ 2014) tvorí len 7% Američanov. Oproti roku 1901 sa zvýšil aj počet rôznych vzdelávacích inštitúcií na viac ako 8000 tisíc. Adventistické školy navštevuje viac ako 1,75 mil. študentov. Keďže adventisti veria, že jedným z najvýznamnejších poslaní každého kresťana je pomoc blížnemu v núdzi, prevádzkuje cirkev okrem humanitárnej organizácie ADRA i 172 nemocníc a 238 kliník, ktoré ročne ošetria približne 16 mil. pacientov.
Na Slovensku sú Adventisti oficiálne registrovaná cirkev, od roku 1970 ako Cirkev Adventistov siedmeho dňa.[1]
Charakteristika
Podstata viery adventistov je vyjadrená na základe Biblie v 28 vieroučných výrokoch cirkvi.[2]
Adventisti zdôrazňujú očakávanie druhého príchodu (adventu) Krista, odkiaľ pochádza aj názov adventisti. Učenie Adventistov a ich vierouka sú založené sčasti na spisoch Ellen Whiteovej, i keď tvrdia, že len na Biblii, ktorú považujú za hlavný vieroučný zdroj. Ako deň odpočinku svätia sobotu, kedy nepracujú (sobota je podľa Biblie siedmy deň – Boží deň odpočinku, v zmysle Desatora z knihy Exodus, 20. kapitola). Vo svojej teológii sa zameriavajú aj na štúdium biblických proroctiev a podrobne vykresľujú priebeh posledných udalostí dejín sveta. Dodržiavajú aj niektoré biblické starozákonné pravidlá, s ktorými sa už v iných kresťanských cirkvách väčšinou nestretávame (sobota, čisté a nečisté pokrmy).[1]
Adventisti sa hlásia k protestantskému kresťanskému prúdu, preto majú s ostatnými kresťanmi v mnohých bodoch spoločný vieroučný základ. Popierajú však nesmrteľnosť duše (biblia jednoznačne zdôrazňuje, že iba Boh samotný je nesmrteľný – „On, ktorý jediný má nesmrteľnosť a prebýva v neprístupnom svetle, ktorého nikto z ľudí nevidel a ani nemôže vidieť. Jemu česť a večná moc. Amen.“ - 1. Tim.6,16) a učenie o večne horiacom pekle. Považujú Ježiša Krista za svojho osobného spasiteľa tak, ako aj ostatné kresťanské cirkvi. Krstia ponorením, podobne ako baptisti.
Kladú dôraz na zdravý duchovný život a rast v Ježišovi Kristovi. Jeho odkaz šíria aj prostredníctvom služby blížnym. Za týmto účelom prevádzkujú celosvetovú organizáciu pre pomoc a rozvoj ADRA, klub Pathfinder pre deti a mládež, ako aj mnoho škôl či zdravotníckych zariadení. Veľkú pozornosť venujú aj zdravému životnému štýlu a výžive.
Vyvíjajú rozsiahlu misijnú činnosť. Centrála cirkvi je v Silver Spring v americkom štáte Maryland.
Cirkev adventistov siedmeho dňa na Slovensku
Počiatky Adventizmu na Slovensku siahajú do roku 1903, keď boli pokrstení prví členovia. Výraznejšie sa rozšírila po 1. svetovej vojne.[1] Prvé cirkevné zbory boli založené v Bratislave (1911), v Košiciach (1912) a v Banskej Štiavnici. Počas Slovenského štátu a v 50. rokoch 20. storočia bola zakázaná.[1]
Referencie
- ↑ a b c d Adventisti. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 58.
- ↑ Vieroučné výroky na slovenskej webovej stránke Adventistov
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Adventisti siedmeho dňa
Externé odkazy
Zdroje
- Adventisti siedmeho dňa [online]. FILIT, [cit. 2013-12-31]. Dostupné online.