Štefan Klubert

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Štefan Klubert
slovenský kňaz, dekan, politický väzeň
Biografické údaje
Narodenie17. november 1919,
Spišská Nová Ves, Slovensko
Úmrtie31. máj 1986 (66 rokov)
Levoča, Slovensko
Svätenia
CirkevRímskokatolícka cirkev
Kňaz
Kňazská vysviacka13. júna 1943
Spišská Kapitula

Štefan Klubert (* 17. november 1919, Spišská Nová Ves – † 31. máj 1986, Levoča) bol katolícky kňaz, dekan v Levoči a bývalý politický väzeň z čias komunistického režimu vo vtedajšom Česko-Slovensku. Podieľal sa spolu s bratmi-reštaurátormi Kotrbovcami na záchrane oltára Majstra Pavla v Levoči. Je pochovaný v rodnej Spišskej Novej Vsi. V roku 2009 mu mesto Levoča udelilo in memoriam čestné občianstvo.[1]

Zo života[upraviť | upraviť kód]

Maturoval na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Za kňaza študoval na Spišskej Kapitule, kde ho biskup Ján Vojtaššák 13. júna 1943 vysvätil na kňaza. V rokoch 1975 – 1986 bol dekanom v Levoči. Je po ňom pomenovaná Stredná zdravotnícka škola v Levoči. Štefan Klubert sa zaujímal o medicínu, no pre spor s biskupom štúdiá nedokončil. Pôsobil ako kaplán v Kežmarku, Poprade a v Zubrohlave.

Vec ohľadom štúdia medicíny sa urovnala a neskôr biskup Ján Vojtaššák s tichým súhlasom umožnil Klubertovi medicínske štúdiá, na ktoré aj Klubert nastúpil v Bratislave (a popritom vypomáhal v nemocnici), no zasiahol komunizmus. Klubert bol začlenený do tábora nútených prác v Novákoch, odkiaľ bol presunutý do sústreďovacieho kárneho kláštora v Močenku[2] ako politický väzeň odsúdený v procese Bernard Jaško a spol. (V tomto procese odsúdili na smrť Klubertovho švagra Pavla Kalinaja, ktorý mal v tom čase manželku Kláru a dcéru Beatrix, neskôr vydatú Smerekovskú.)

Po internácii pôsobil ako kňaz v obci Ľubica a následne (od 25. marca 1953) sa jeho celoživotným poslaním stala pastorácia v meste Levoča, kde zomrel ako dekan a farár 31. mája 1986. Miestni občania naňho dosiaľ nezabudli, v roku 2019 sa napríklad uskutočnila storočnica jeho narodenia v tamojšej bazilike s ďalším duchovným a kultúrnym programom.

Štefan Klubert bol nielen výnimočným kňazom, ale mal aj veľmi blízky vzťah k umeniu, sám fotografoval, písal kunsthistorické štúdie, ovládal cudzie jazyky. Bol literárne a publikačne činný, do pamäte veriacich sa vryli jeho kázne, ktoré si vždy starostlivo pripravoval.[3] Tiež sa zaujímal o ďalší rozvoj mariánskeho pútnického miesta v Levoči. Dožil sa toho, ako v roku 1984 pápež Ján Pavol II. povýšil pútnický kostol Navštívenia Panny Márie na Mariánskej hore na baziliku minor.

Klubertovi kapláni[upraviť | upraviť kód]

Podľa biskupa Štefana Sečku odchoval Štefan Klubert celé generácie kaplánov, ktorí pri ňom pôsobili v Levoči v rokoch 1953 – 1986 a potom sa presunuli do svojich farností. Za jeho života sa malo na levočskej fare vystriedať 32 kaplánov.[4] V generácii „Klubertových“ kaplánov sa napríklad nachádzajú Pavol Dobranský, Vladimír Olos, Emanuel Chyla, František Tondra, Jozef Jarab, Ondrej Palušák, Vladimír Fajkus, Viliam Komár, Jozef Kasan, Jozef Tomáň, Anton Mišek či František Dlugoš.

Film „Štefan Klubert“[upraviť | upraviť kód]

V roku 2020 o ňom vznikol rovnomenný film Štefan Klubert, ktorý odvysiela RTVS na Dvojke v nedeľu 1. novembra. Je to portrét, ktorý okrem záchrany oltára Majstra Pavla dokresľuje aj Klubertov vzťah k veriacim, k umeniu (zvlášť fotografii) a jeho vzťah k rodine. „Ako by som  ho charakterizovala mojimi slovami? Bol to človek modlitby a hlbokej viery. Nikdy som z jeho slov nepočula vetu „Nemám čas“. Nikto neovplyvnil a neovplyvňuje až podnes, a to aj 33 rokov od jeho smrti, môj život ako práve on“, uvádza vo filme Štefan Klubert jeho neter Beatrix Smerekovská.[5]

Beatrix Smerekovská si spomína aj na reštaurovanie levočského oltára: „Keď v Levoči reštaurovali oltár Majstra Pavla, bratia Kotrbovci a ostatní pamiatkari, ktorí k nám chodili, našli v Štefanovi Klubertovi poradcu a rovnocenného partnera. Naša fara bola premenená na ateliér. Po celej fare  boli porozkladané sochy, voňala farba a nebolo jednoduché udržiavať poriadok. Na fare vládla istá mystická atmosféra z neznámeho, v ktorej sa vedel pohybovať z našej rodiny len Štefan Klubert. Pre nás všetkých to bol iný svet. Samozrejme, ani pritom som nechýbala a s obdivom som pozorovala ujovu rozhľadenosť“.[6]

Vo filme sa tvorcom podarilo zachytiť aj ľudí, ktorí, žiaľ, zakrátko zomreli, ako napríklad historik Ivan Chalupecký či biskup Štefan Sečka, ktorý sa osobne s Klubertom poznal a najmä s jeho neterou Beatrix Smerekovskou. „Pri spomienke naňho musí človek otvoriť viac srdce. To vnímam ako jedno veľké požehnanie, ktoré dal nielen Levoči, ale aj diecéze“, povedal v dokumente spišský biskup Štefan Sečka

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Čestný občan [online]. www.levoca.sk, [cit. 2020-10-30]. Dostupné online.
  2. Štefan Klubert otváral dvere a ešte väčšmi srdce
  3. Štefan Klubert | Stredná zdravotnícka škola Štefana Kluberta Levoča [online]. szslevoca.edupage.org, [cit. 2020-10-30]. Dostupné online.
  4. DLUGOŠ, František. Štefan Klubert a jubilanti kňazi 2019. Levoča : MTM - Milan Tejbus, 2019. ISBN 978-80-821-5001-1. S. 17.
  5. [1]
  6. INZERCIA. Štefan Klubert zachránil levočský oltár. Pozrite si nový dokument [online]. www.postoj.sk, [cit. 2020-10-30]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]