Žaba (symbol)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Bohyňa Heket so žabou hlavou (Staroveký Egypt)

Žaba je mnohovýznamový symbol, ktorý sa vyskytuje naprieč rôznymi kultúrami v čase po celej Zemi.

U Sumerov sa žaba vyskytuje v básni Inana a Enki, kde Enkimu pomáha získať (neúspešne) ukradnuté božské schopnosti. Niekedy sa vyskytovala ako motív na váhach.[1]

V Číne predstavovala žaba jinový princíp. Spojenie „žaba na prameni“ označovalo človeka s obmedzeným rozhľadom.[2]

V hinduizme je žaba symbol pre temnú, ešte nerozlíšenú prvotnú hmotu.[2]

V starovekom Egypte mala bohyňa Heket žabiu hlavu a žaba bola blahodarný náboženský symbol: úrodnosť, regeneráciu nový život a potomstvo[2][3], podrobnejšie pozri[4].

V kórejskej mytológii je žaba zlé znamenie, veľa žiab znamená koniec, zánik, ich kvákanie je znakom, že sa deje čosi zlé. V ľudovej slovesnosti považovaná za jedno z najstarších zvierat na zemi.[5]

Pre Keltov bola žaba symbolom pána zeme a moci liečivých vôd.[2]

V antike šlo o atribút bohýň Afrodity, resp. Venuše. Symbol plodnosti, oplzlosti, ale aj harmónie medzi milencami.[2]

V Biblii sa žaba spomína dvakrát v Druhej knihe Mojžišovej (jedna z desiatich rán egyptských), dvakrát v Knihe žalmov a raz v Zjavení Jána.[6] Pre kresťanstvo je to ambivalentný symbol: na jedne strane vzkriesenie, ale aj odvrátená strana hriechu – zlo, závisť, lakomstvo.[2] Napr. pre Euchéria Lugdunského bola žaba symbol diabla alebo heretika, čo vysvetľoval tým, že žaba žije v bahne a stále robí hluk.[3] Vyskytuje sa aj ako atribút niektorých svätcov.

V slovenskej ľudovej kultúre sa žabami mysleli všetky žabotvaré, alebo sa niekedy osobitne vyčleňovali ropucha a rosnička. Kŕkanie žiab, resp. žaba na strome mala byť predzvesť dažďa. V ľudovej mágii sa používali na rôzne čary.[7]

V Česku sa žabe nemajú ukazovať zuby, aby nevypadali. Existovala povera, že žaby môžu pršať z neba a príbehy o ženách, ktoré sa dokážu premeniť na žabu.[8]

V psychoanalýze je žaba symbol mužského pohlavného orgánu najmä pokiaľ ide o šmykľavú žabu usilujúcu sa dostať do lôžka princeznej, žabu, ktorá sa môže premeniť na celého človeka až pri obojstrannej náklonnosti.[9]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ŽÁBA. IN: BLACK, Jeremy; GREEN, Anthony. Bohové, démoni a symboly starověké Mezopotámie : ilustrovaný slovník. Překlad Jana Novotná. Vyd. 1. Praha: Volvox Globator, 1999. 231 s. (Historie; sv. 1.) ISBN 80-7207-266-8. s. 230.
  2. a b c d e f Žába. In: COOPEROVÁ, J. C.; PLZÁK, Allan. Ilustrovaná encyklopedie tradičních symbolů. Vyd. 1. Praha : Mladá fronta, 1999. 239 s. ISBN 80-204-0761-8. s. 224.
  3. a b Žába. In: HEINZ-MOHR, Gerd. Lexikon symbolů: obrazy a znaky křesťanského umění. Překlad Eva Urbánková. Vyd. 1. Praha: Volvox Globator, 1999. 318 s. ISBN 80-7207-300-1. s. 308.
  4. Frosch. In: Lexikon der Ägyptologie 2: Erntefest – Hordjedef. Wiesbaden : Harrassowitz, 1977. ISBN 3-447-01876-3. s. 334 – 336.
  5. ŽÁBA. In: WINKELHÖFEROVÁ, Vlasta; LÖWENSTEINOVÁ, Miriam. Encyklopedie mytologie Japonska a Koreje. 1. vyd. Praha : Libri, 2006. 175 s. ISBN 80-7277-265-1. S. 170.
  6. POTÚČEK, Juraj. Biblická konkordancia. 5. vyd. [Banská Bystrica] : Slovenská biblická spoločnosť, 2003. 716 s. ISBN 80-85486-21-0. S. 684.
  7. žaba. In: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska 2. Vyd. 1. Bratislava: Veda, 1995. 448 s. ISBN 80-224-0235-4. s. 358.
  8. žába. In: BROUČEK, Stanislav, ed.; JEŘÁBEK, Richard, ed. Lidová kultura : národopisná encyklopedie Čech, Moravy a Slezska 3 O – Ž. Vyd. 1. Praha: Etnologický ústav Akademie věd České republiky v Praze a Ústav evropské etnologie Filozofické fakulty Masarykovy univerzity v Brně v nakl. Mladá fronta, 2007. ISBN 978-80-204-1713-8. s. 1233.
  9. FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.