Železničná zastávka Špania Dolina
| Špania Dolina | |
| Všeobecné informácie | |
|---|---|
| Štát |  Slovensko |
| Mesto | Banská Bystrica |
| Mestská časť | Uľanka |
| Prevádzkovateľ | ŽSR |
| Dátum otvorenia | 19. december 1940 |
| Prevádzkové informácie | |
| Železničné trate | |
| 170 Zvolen – Vrútky | |
| Poloha | |
| 48°46′53″S 19°06′58″V / 48,78143°S 19,11617°VSúradnice: 48°46′53″S 19°06′58″V / 48,78143°S 19,11617°V | |
  Poloha stanice v rámci Slovenska
| |
Železničná zastávka Špania Dolina bola železničná zastávka pri obci Špania Dolina.
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Zastávka stála na 9,505 km trate,[1] približne 50 metrov od severozápadného portálu tunela Dolinský I.. Nachádzala sa približne 3 kilometre na juhozápad od obce Špania Dolina, v dnešnom katastrálnom území Banskej Bystrice, v mestskej časti Uľanka.[2] Zastávku pre jej blízkosť vyžívali obyvatelia Uľanky, keďže železničná stanica Uľanka je od mestskej časti vzdialená viac ako 2 kilometre.[3]
História[upraviť | upraviť zdroj]
30. októbra 1913[4] bola zahájená prevádzka železničnej trate Banská Bystrica – Harmanec. Jednou zo zastávok na trati bola aj železničná zastávka Ulmanka,[5] ktorá sa nachádzala na pravom brehu rieky Bystrica. Pri projektovaní železničného spojenia Banskej Bystrice s Turcom sa v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia pristúpilo k výstavbe novej trate Banská Bystrica – Dolná Štubňa. Trať do Harmanca bola kvôli nevyhovujúcim parametrom administratívne zrušená v deň otvorenia novej trate.[6]
Budovu osobnej zastávky Špania Dolina postavil podnikateľský subjekt B. O. Sýkora so sídlom vo Zvolene.[7] Z hlavnej cesty k nej viedla zhruba 90-metrová príjazdová cesta. Nachádzala sa približne 500 metrov od bývalej zastávky Ulmanka.
Zastávka stála na trati Banská Bystrica – Dolná Štubňa, ktorej výstavba bola zahájená v roku 1936, ako posledného úseku tzv. stredoslovenskej transverzály. Symbolické otvorenie trate, počas ktorého dva slávnostné vlaky zastavili aj na zastávke Špania Dolina,[8] prebehlo 19. decembra 1940 za prítomnosti najvyšších predstaviteľov vtedajšieho Slovenského štátu.[9] Oficiálnu vládnu delegáciu tvorili prezident Jozef Tiso, ministri Alexander Mach, Ferdinand Čatloš, Július Stano a Gejza Medrický, predseda snemu Martin Sokol a starosta Banskej Bystrice Michal Samuhel.[8]
V roku 1970 sa na zastávke nachádzal bledý prízemný domček so šikmou strechou, lampy a železná zábrana za koľajami.[10] Za budovou železničnej zastávky stál druhý, rozlohou menší objekt. Priestor medzi budovami bol oplotený.[11] Neskôr k domčeku pribudla drevená prístavba.[12]
Zastávka bola komerčne zrušená v roku 1961. V roku 1973 na nej prestali zastavovať vlaky.[9] Budova zastávky postupne chátrala a prišla o strechu. Definitívne zbúraná bola medzi rokmi 2000 a 2003.[13] Dnes už po zastávke na mieste nič nezostalo a plocha postupne zarastá.
Zastávka vo filme[upraviť | upraviť zdroj]
Zastávka sa objavila v tretej časti trojdielneho televízneho filmu Maroško s názvom Maroško študuje (1970), v ktorom nesie názov Mostice,[10] dediny, z ktorej pochádza hlavný hrdina Maroš. Na scéne, ktorá bola natočená na zastávke, príde na zastávku vlak a Marošova mama sa lúči s Marošom, ktorý odchádza študovať do mesta.
Zastávka sa vyskytla aj vo viacerých scénach štvordielneho televízneho filmu Tisícročná včela (1983). V jednej scéne sa v zime vracia partia chlapov z múračiek, ktorí tu vyskakujú z vlaku.[12] V ďalšej scéne chlapi pracujú na oprave železničnej trate.[14]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ KMEŤ, Ladislav; RYŠAVÝ, Ján. Banská Bystrica – Dolná Štubňa, 1940 – 2000, Banská Bystrica – Harmanec-papiereň. Košice : [s.n.], 2000. S. 13.
- ↑ [ÚGKK SR]. [Cit. 2023-10-07]. Dostupné online.
- ↑ [vlaky.net]. [Cit. 2023-10-07]. Dostupné online.
- ↑ LÁZŇOVSKÝ, Bohuslav. Průvodce po Československé republice, Zemĕ slovenská a podkarpatoruská, II. část. 3. vyd. Praha : ORBIS, 1933. S. 247.
- ↑ [atlasdrah.net]. [Cit. 2023-12-09]. Dostupné online.
- ↑ [Pilkus]. 2005-09-07, [cit. 2023-12-09]. Dostupné online.
- ↑ LICHNER, Dušan. Cez tunely Veľkej Fatry. 1. vyd. Žilina : EDIS – UNIZA, 2023. ISBN 978-80-554-1980-0. S. 192.
- ↑ a b LICHNER, Dušan. Cez tunely Veľkej Fatry. 1. vyd. Žilina : EDIS – UNIZA, 2023. ISBN 978-80-554-1980-0. S. 79.
- ↑ a b [Ing. Jozef Pilko]. 2005-12-06, [cit. 2023-10-07]. Dostupné online.
- ↑ a b [filmovamista.cz]. [Cit. 2023-10-07]. Dostupné online.
- ↑ [staremapy.sk]. [Cit. 2023-12-09]. Dostupné online.
- ↑ a b [filmovamista.cz]. [Cit. 2023-10-07]. Dostupné online.
- ↑ [Geodis Slovakia s.r.o]. [Cit. 2023-12-09]. Dostupné online.
- ↑ [filmovamista.cz]. [Cit. 2023-10-07]. Dostupné online.