Židia v Hornom Uhorsku

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Židia v Hornom Uhorsku (jidiš אױבערלאַנדער alebo jidiš אָבערלאַנדער ײִדן, ojberlander alebo oberlander Jidn) sú aškenázski Židia pochádzajúci z Horného Uhorska (dnešného Slovenska) a okolia Bratislavy. Aj keď ide o dnes už zabudnutú komunitu, Židia Horného Uhorska sa "vstrebali" do dynastie Satmar, čím sa zatiaľ pomohlo odvrátiť od absolútnej skazy a potenciálnej straty charakteristickej hornouhorskej kultúry.

Náboženstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Časť populácie tvorili charedim, na rozdiel od dolnouhorských Židov však väčšinou neboli priaznivci chasidizmu.[1] Väčšina bola ortodoxná, avšak v modernom ponímaní: nosili súdobé oblečenie a hovorili po maďarsky, ale vzdelávali svoje deti v židovských tradíciách spoločne s akademickými predmetmi vyučovanými v maďarčine.[1] Ich ponímanie židovstva bolo veľmi blízke klasickej nemeckej ortodoxii z obdobia pred emancipáciou. Medzi tradície a zvyky hornouhorských Židov patrilo nosenie talitu pred svadbou (obdobne ako u nemeckých Židov) alebo nasadenie tfilin v období chol ha-mo'ed.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Po emigrácii sa hornouhorskí Židia väčšinou integrovali do chasidského alebo litvackého prostredia; komunity, ktoré si dodnes zachovali svoju hornouhorskú identitu možno nájsť v New Yorku, Izraeli a Stamford Hille v Londýne.

Významné postavy[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b POLL, Solomon. Hasidic Community of Williamsburg. New York, New York : Free Press/Crowell-Collier, 1962. S. 15–16.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Židé Horních Uher na českej Wikipédii.