152 mm ťažná húfnica 2A65 Msta-B

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
2A65 Msta-B
Msta-B vo vojensko-vlasteneckom parku kultúry a oddychu "Patriot"

Msta-B vo vojensko-vlasteneckom parku kultúry a oddychu "Patriot"

Základná charakteristika
Posádka 8
Dĺžka 11,4 m - 12,7 m
Šírka 2,5 m
Výška 1,95 m - 2,95 m
Hmotnosť 7 t
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie
Hlavná zbraň 152 mm húfnica 2A65
80 ks munície
Sekundárne zbrane
Pohon a pohyb
Pohon
Odpruženie
Max. rýchlosť 80 km/h
Pomer výkon/hmotnosť
Dojazd
Priechodnosť

2A65 Msta-B (v kóde NATO: M1987) je ťažná húfnica kalibru 152 mm. Je určená na ničenie delostreleckých batérií, obranných štruktúr, veliteľských stanovísk, živej sily, delostrelectva a inej vojenskej techniky.[1]

Možno ju považovať za poslednú v dlhom rade poľných húfníc vyvinutých v Sovietskom zväze. V súčasnosti je Msta-B prevádzkovaná ruskou armádou, ako aj s niekoľkými krajinami bývalého Sovietskeho zväzu - Bieloruskom, Kazachstanom, Gruzínskom a Ukrajinou.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

V polovici 70. rokov vznikla v Sovietskom zväze potreba radikálnej modernizácie delostreleckých systémov a prechodu na jednotný kaliber v rámci jednotlivých útvarov pozemných síl. Kanóny kalibru 120, 130, 152, 180 a 203 mm mal nahradiť jediný delostrelecký systém kalibru 152 mm. Mal byť vyvinutý v ťažnej (Msta-B) a samohybnej verzii (tou sa o niekoľko rokov stala Msta-S). Vývojom bola poverená konštrukčná kancelária Barikády (dnes Ústredná konštrukčná kancelária Titan) pod vedením G. I. Sergeeva. Práce na vývoji húfnice Msta-B sa začali v roku 1976. Hlavné požiadavky na nový delostrelecký systém boli: zväčšiť dostrel, zväčšiť námer, zvýšiť účinok strely na cieľ a zlepšiť manévrovateľnosť. Msta-B mala v hlavných charakteristikách prekonávať húfnice D-1, ML-20 a D-20, ktoré boli v tej dobe zavedené v sovietskej armáde. V roku 1986 boli práce na vývoji Msta-B ukončené a húfnica bola zaradená do služby. Sériová výroba nového delostreleckého systému bola spustená v nasledujúcom roku.

Popis[upraviť | upraviť zdroj]

Msta-B je umiestnená na jednoosom dvojkolesovom podvozku, podstavu má s dvojramennou sklápateľnou lafetou. Je vybavená poloautomatickým uzáverom, ako aj dvomi pružinovými podávačmi pre podávanie granátov a nábojok. Taktiež je vybavená hydraulickým zdvihákom na streľbu pri vyvesení kolies a hydraulickým zariadením proti spätnému rázu s kvapalinovým chladením. Na ochranu mechanizmu húfnice a jej 8-člennej posádky pred malými šrapnelmi a guľkami slúži krycí štít.

V súčasnosti sa ako ťahač pre Mstu-B najčastejšie používa Ural-4320 s pohonom šiestich kolies. Môže však byť ťahaná aj obrneným transportérom MT-LB. Hoci v minulosti ťahali húfnicu hlavne štvornápravové vozidlá KamAZ-6350, dnes sa na tieto účely používajú aj obyčajné KamAZ-5350.[2] Pri ťahaní húfnice po diaľnici je možné ísť rýchlosťou až 80 km/h , pri jazde po nerovnom teréne do 20 km/h.

Húfnica má odmer doľava 28° a doprava 27°. Námer je v rozsahu od -3° do +70°. Dostrel pri použití klasickej trieštivo-trhavej munície je 24,7 km, pri použití munície 3OF61 s dnovým generátorom plynu 28,9 km. Pri laserovom ožiarení cieľa je možné použiť aj navádzanú muníciu 3OF39. Laserový značkovač-diaľkomer je súčasťou prenosného komplexu automatizovaného riadenia paľby „Malachit“. Malé ciele (napríklad tank) môžu byť v noci ožiarené na vzdialenosť 4 km a počas dňa na 5−7 km. Väčšie ciele dokáže zariadenie označkovať až na vzdialenosť 15 km. Rýchlosť streľby je 7-8 výstrelov za minútu. Úsťová rýchlosť projektilu 850 m/s a jeho hmotnosť 43,56 kg.[3]

Nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]

2A65 Msta-B

Húfnice Msta-B boli ruskou armádou nasadené v druhej čečenskej vojne. Na Donbase boli tieto húfnice používané oboma bojujúcimi stranami - jednak ukrajinskou armádou, ale aj separatistami podporovanými Ruskom. V roku 2014 kúpila húfnice 2A65 Msta-B iracká vláda, ktorá ich nasadila v bojoch proti teroristom Islamského štátu.[4]

Ruská vojenská intervencia počas občianskej vojny v Sýrii[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2015 doviezlo Rusko do Sýrie húfnice Msta-B. Tie spočiatku v spolupráci s radarovým systémom Zoopark-1M kryli leteckú základňu Humajmím. Neskôr však boli ruskými silami použité pri oslobodzovaní miest Palmýra a Aleppo.[5] Okrem klasickej trieštivo-trhavej munície bola použitá aj presne navádzaná munícia 3OF39 Krasnopoľ.[6]

Ruská invázia na Ukrajinu[upraviť | upraviť zdroj]

Pri okupácii Ukrajiny používalo Rusko húfnice Msta-B na ničenie ukrajinských obrnených vozidiel a opevnených postavení.[7] Za prvých 9 mesiacov vojny stratilo Rusko v tejto vojne minimálne 69 húfnic Msta-B.[8]

Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Húfnica Msta-B na polygóne Majkopskij

Súčasní používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Bielorusko Bielorusko: k januáru 2018 malo 162 húfnic
  • Gruzínsko Gruzínsko: k januáru 2018 malo 10 húfnic
  • Irak Irak: v roku 2014 objednal 2-3 divízie húfnic
  • Kazachstan Kazachstan: k januáru 2018 mal 50 húfnic
  • Rusko Rusko:
    • Pozemné vojsko: k januáru 2018 malo 150 húfnic
    • Pobrežné vojsko vojenského námorníctva RF: k januáru 2018 malo 50 húfnic
  • Turkmenistan Turkmenistan: k januáru 2018 mal 6 húfnic
  • Ukrajina Ukrajina: k januáru 2018 mala 130 húfnic

Bývalí používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • The International Institute for Strategic Studies (IISS): The Military Balance 2018. 1. Auflage. Routledge, London 2018, ISBN 978-1-85743-955-7 (englisch, Stand: Januar 2018).