60. roky 20. storočia (Slovenská architektúra)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Slovenská architektúra zaznamenáva v období 60. rokov 20. storočia výrazný posun v kvalite realizovaných diel. Tak ako vo väčšine umeleckých smerov, aj v architektúre sa prejavuje všeobecné „uvoľnenie“ pomerov a dalo tým možnosť vzniku veľmi zaujímavých realizácií alebo prinajmenšom odvážnych teórií a experimentov.

Po päťdesiatych rokoch, ktorých hlavným umeleckým smerom bol tzv. socialistický realizmus, nastupuje znovuobjavenie a zdokonalenie funkcionalizmu

Šesťdesiate roky priniesli slovenskej architektúre nový pohľad na chápanie tvorby v socialistickom realizme. Sú charakteristické predovšetkým obnovením formy funkcionalizmu. Z tohto hľadiska sa dá toto obdobie nazvať aj akýmsi druhom formalizmu. Kritici dokonca tvrdia, že slovenská architektúra svojou kvalitou výrazne predbehla českú architektúru.

Toto obdobie prináša nové prístupy v navrhovaní typologicky zaužívaných i nových druhov. Prináša so sebou nový prúd modernej architektúry, ktorá sa svojím nadšením dostávala často do sporu s tradičným, zaužívaným. Je pravda, že tak ako počas obdobia funkcionalizmu sa ani v tomto progresívnom období nehľadelo na obnovu a revitalizáciu pamiatok a mnohé štruktúry boli zasiahnuté modernistickým prístupom.

Nový socialistický realizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Súbor bodových výškových domov, Ružová dolina, Bratislava (1954-1957).

Emotívnejšie by sa dalo toto obdobie nazvať aj oslobodením od stalinského socialistického realizmu. Oslobodením od predpísaných foriem, od prísnej symetrie, gradácii, či veľkoleposti. Socialistický realizmus sa v šesťdesiatych rokoch začal chápať nie ako štýl ale ako metóda tvorby. Istý „prechod“ resp. „posun“ je viditeľný u viacerých autorov.

Zatiaľ čo víťazný návrh súťaže na Pamätník SNP v Banskej Bystrici je formovaný pravidelnými geometrickými plochami, realizovaný návrh posúva význam a výpovednú hodnotu pomníka ako takého do uvoľnenejších sfér. Bola to samozrejme aj obrovská výzva po technickej stránke. Vznikla tak najväčšia škrupinová konštrukčná sústava v strednej Európe.

Ďalším príkladom „posunu“ v tvorbe je viditeľný aj na sídlisku v Ružovej doline v Bratislave. Z jednej strany sú umiestnené mohutné, symetrické obytné bloky s typickým historizujúcim výrazom socialistického realizmu. O pár rokov neskôr boli oproti týmto objektom postavené formálne čistejšie a architektonicky zaujímavejšie objekty vežových bytových domov.

Experimenty[upraviť | upraviť zdroj]

Nové spôsoby navrhovania zaznamenali všetky typologické skupiny počnúc bývaním, občianskymi budovami a končiac inžinierskymi stavbami. V školských stavbách sa experimentovalo s kombináciou pavilónových a blokových typov. Zaujímavým návrhom je pavilónová škola od Vladimíra Dědečka na Nevädzovej ulici, ktorá mala predstavovať druh typizovanej školy. Vydarenou kombináciou pavilónovej a blokovej formy je základná škola od architekta Mariána Marcinku. Zaujímavosťou boli dvojstranne osvetlené triedy alebo tri vnútorné átriá. Vzniklo tak originálne dielo skombinované s tradíciou.

V tomto období vznikla neobvyklá stavba nielen z hľadiska typológie ale aj architektonického riešenia. Je ňou krematórium a Urnový háj v Bratislave od architekta Ferdinanda Milučkého. Nielen samotný objekt ale aj jeho vsadenie do okolia bolo vykonané v dokonalej harmónii a s veľkým citom. Mnohí kritici architektúry označujú toto dielo najlepším v povojnovej architektúre.

Nielen typológia ponúkala možnosti na realizovanie odvážnych myšlienok. V oblasti stavebných postupov, konštrukcií boli použité nové metódy. Použila sa technológia zdvíhaných stropov, na zastrešenia veľkých hál sa navrhovali lanové strechy. Z oblasti inžinierskych stavieb si najväčšiu pozornosť zaslúži jedinečná konštrukcia a samozrejme aj architektonický výraz Nového mosta (pôvodný názov most Slovenského Národného Povstania) v Bratislave. Oceľový most zavesený na odklonenom pylóne s elegantnou vyhliadkovou reštauráciou sa stal stavbou storočia.

Zoznam bibliografických odkazov[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kusý, M.: Architektúra na Slovensku 1945 - 1975, Bratislava 1976.
  • Dulla, M. – Moravčíková, H.: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Slovart, Bratislava 2002
  • Šlachta,Š.: Neznámi známi. SAS, Bratislava SAS, 2004.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]