Jürgen Kurths
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Jürgen Kurths | |
nemecký fyzik a matematik | |
Narodenie | 11. marec 1953 (71 rokov) Arendsee, Nemecko |
---|---|
Jürgen Kurths (*11. marec 1953, Arendsee, Nemecko), je nemecký fyzik a matematik, expert v oblasti nelineárnej fyziky zložitých systémov. Známy je predovšetkým vďaka svojim zásadným príspevkom v nelineárnej dynamike, v teórii zložitých systémov a sietí, a v aplikáciach týchto teoretických konceptov v riešení zásadných problémov a aktuálnych výziev v klimatológii, fyziológii, systémovej biológii a v technických vedách.
Od roku 2008 je vedúcim výskumnej domény Transdisciplinárne koncepty v Postupimskom ústave pre výskum dopadov klímy (PIK) a profesorom nelineárnej dynamiky vo Fyzikálnom ústave Humboldt-Universität zu Berlin v Berlíne. V roku 2009 mu bola udelená profesúra 6th century chair v biológii zložitých systémov v Ústave zložitých systémov a matematickej biológie na Kings College univerzity v Aberdeene.
Životopis
Študoval matematiku na univerzite v Rostocku a získal PhD. v Akadémii vied NDR. V roku 1991 v Rostocku habilitoval. Od analýzy časových radov slnečnej aktivity sa jeho záujmy od 80. rokov minulého storočia rozšírili všeobecne na zložité systémy, nelinearitu a teóriu chaosu. To viedlo neskôr k jeho výskumu základov teórie zložitých systémov, ale aj k aplikáciam vo vedách o Zemi, vo výskume ľudského mozgu a iných systémov, ktoré sú charakterizované vysokým stupňom zložitosti a nelinearity.
Centrá, výskum a jeho organizácia
V rámci špeciálneho programu Spoločnosti Maxa Plancka v roku 1991 bol J. Kurths, ako jeden z mála vedcov z východného Nemecka, poverený vedením novej výskumnej skupiny. Vytvoril medzinárodne známu a vysoko rešpektovanú skupinu nelineárnej dynamiky. V roku 1994 sa stal profesorom teoretickej fyziky a nelineárnej dynamiky na Postupimskej univerzite. V rokoch 1996 – 1999 tu bol dekanom Prírodovedeckej fakulty a ako zakladajúci riaditeľ ustanovil veľmi známe Interdisciplinárne centrum dynamiky zložitých systémov (1994 – 2008). V roku 2008 bol povolaný k pretvoreniu výskumnej domény Transdisciplinárne koncepty v PIK, kam priniesol perspektívu zložitých systémov do vied o Zemi.
J. Kurths stál a stojí v čele mnohých akademických výskumných iniciatív a hrá vedúcu úlohu vo vývoji nelineárnej dynamiky a teórie zložitých sietí ako v medzinárodných, tak v medziodborových aspektoch. Medziodborový výskum jeho skupiny dosiahol pod jeho vedením zásadné úspechy v pochopení synchronizácie, rekurencie, v oblasti analýz zložitých sietí a nelineárnych časových radov a ich aplikácií v geovedách, kognitívnej psychológii, biológii, medicíne a v technických vedách.
Udržuje širokú sieť vedeckých spolupracovníkov, vychoval viac ako 60 PhD študentov z asi 20 krajín, z nich asi 30 získalo akademické pozície v rôznych krajinách.
Publikoval vyše 500 odborných článkov a 8 kníh. Je členom redakčných rád najmenej desiatich odborných časopisov, napríklad CHAOS, Philosoph.Trans. Royal Soc. A, PLoS ONE, Europ. J. Physics ST, J. Nonlinear Science a Nonlinear Processes in Geophysics, a tiež knižnej série Springer Series in Complexity.
Medzinárodne vedecké aktivity
Kurths je alebo bol vedúcou osobnosťou mnohých medzinárodných vedeckých aktivít. Bol prezidentom sekcie nelineárnych procesov v geovedách pri Európskej únii geovied. Jeho úsilie podporovať medzinárodnú spoluprácu viedlo k organizácii niekoľkých veľkých projektov EU a DFG, je predstaviteľom International Research Training Group on complex networks (DFG-Nemecko a Brazília).
Vyznamenania a ceny
Jürgen Kurths bol zvolený členom American Physical Society a Fraunhofer Society (Nemecko). V roku 2005 získal Alexander von Humboldt research award od CSIR (India). V roku 2010 sa stal členom Academia Europaea a v roku 2012 členom Macedónskej akadémie vied a umení. Lobačevského univerzita v Nižnom Novgorode, a Černyševského univerzita v Saratove mu udelili čestné doktoráty Dr. h.c. Je honorárnym profesorom Postupimskej univerzity a hosťujúcim profesorom na Southeast University v Nanjingu. Bola mu udelená medaila Lewis Fry Richardson Medal of the European Geosciences Union v roku 2013.[1]
Publikácie
- "Quantitative Analysis of Heart Rate Variability". Kurths, J; Voss, A; Saparin, P (1995). CHAOS 5: 88-94.
- "Phase synchronization of chaotic oscillators". Rosenblum, MG; Pikovsky, AS; Kurths, J (1996). Physical Review 76 (11):1804.
- "Coherence resonance in a noise-driven excitable system". Pikovsky, AS; Kurths, J (1997). Physical Review 78 (5):775.
- "Heartbeat synchronized with ventilation". Schäfer, C; Rosenblum, MG; Kurths J; Abel, H (1998). NATURE 392: 239-240.
- "Synchronization: A Universal Concept in Nonlinear Sciences". Pikovsky, A; Rosenblum, M; Kurths, J (Cambridge University Press, 2001).
- "The synchronization of chaotic systems". Boccaletti, S; Kurths, J; Osipov, G; et al. (2002). Physics Reports 366 (1-2):1.
- "Universality in the Synchronization of Weighted Random Networks". Zhou, CS; Motter, AE; Kurths, J (2006). Phys. Rev. Lett 96 (3): 034101.
- "Recurrence plots for the analysis of complex systems". Marwan, N; Romano, MC; Thiel, M; Kurths J. (2007). Physics Reports 438 (5-6):237.
- "The backbone of the climate network". Donges, JF; Zou, Y; Marwan N; Kurths J (2009). Europhysics Letters 87, 48007
- "Influence of paced maternal breathing on fetal-maternal heart rate coordination". van Leeuwen, P; Geue, D; Thiel, M; Cysarz, D; Lange, S; Romano, M; Wessel, N; Kurths, J and Grönemeier, D (2009). PNAS 106, 13661-13666
- "Evidence for a bimodal distribution in human communication". Wu, Y; Zhou, C; Xiao, J; Kurths, J; Schellnhuber, HJ (2010). PNAS 107 (44): 18803-18808
- "How basin stability complements the linear-stability paradigm". Menck, P; Heitzig J; Marwan, N; Kurths J (2013). Nature Physics 9, S. 89–92
Referencie
Externé odkazy
- Jürgen Kurths na Potsdam-Institut für Klimafolgenforschung
- International Research Trainig Group (IRTG) 1740
- Interview v Scobel
- Artikel v Spektrum der Wissenschaft