Miocenní sladkovodní vápence
Miocenní sladkovodní vápence | |
prírodná pamiatka | |
Lůmek u Bečvár (leto 2011)
| |
Štát | Česko |
---|---|
Región | Stredočeský kraj |
Okres | Okres Louny |
Lokalita | Bečváry |
Nadmorská výška | 285 – 330 m n. m. |
Súradnice | 50°17′17″S 13°39′58″V / 50,28806°S 13,66611°V |
Rozloha | 1,7548 ha |
Vznik | 13. október 1983[1] |
- Vyhlásil | Okresný národný výbor Louny |
Správa | AOPK ČR |
Kód AOPK ČR | 852 |
Poloha na mape Česka
| |
Wikimedia Commons: Miocenní sladkovodní vápence | |
Webová stránka: Biolib.cz | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Miocenní sladkovodní vápence je prírodná pamiatka ev. č. 852 na severnom okraji obce Tuchořice v okrese Louny. Oblasť spravuje Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR.
Dôvodom ochrany je zachovanie geologického profilu so sladkovodným karbonátovým súvrstvím treťohôr (miocén) s významným paleontologickým obsahom a vzácneho rastlinného druhu pahorca brvitého, ktorý sa v lokalite vyskytuje.
Popis lokality
[upraviť | upraviť zdroj]Bývalý vápencový lom na severovýchodnom okraji obce Tuchořice, blízko cesty na Lipno. Lom je náleziskom skamenelín organizmov z obdobia mladších treťohôr. Chránené územie je prístupné po ceste od cesty na Lipno. Vo vlastnom chránenom území je zakázaná súkromná zberateľská činnosť všetkého druhu, akékoľvek skládkovanie odpadu a ťažba surovín. Povolená je však pastva oviec alebo kosenie trávy.
Paleontologické nálezisko
[upraviť | upraviť zdroj]Stena opusteného lomu je dlhá 300 m a široká 40 až 60 m a miestami dosahuje výšku až 25 metrov. Geologický profil je jediným rozsiahlejším profilom súvrstvia sladkovodných vápencov miocénneho obdobia v rámci Česka. V období spodného miocénu bolo v okolí Tuchoříc sladkovodné jazero. Toto obdobie bolo charakteristické svojim teplým subtropickým podnebím, ktoré bolo priaznivé pre vývoj bohatej suchozemskej fauny a pestrej teplomilnej flóry. Zvyšky živočíchov a rastlín, žijúcich na brehoch jazera, boli zmyté do jazernej nádrže. Miocénne vápence v Tuchořiciach obsahujú veľké množstvo skamenelín. Najvýznamnejšie sú nálezy takmer 90 druhov prevažne teplomilných suchozemských ulitníkov, dnes už vyhynutých. Okrem toho tu boli nájdené zvyšky dreva stromov, kôstky brestovcov, jadrá orechovca, úlomky listov a vejáre paliem. Vo vápencoch sa tiež vyskytujú dutiny s druhotne vykryštalizovaným kalcitom a fosílne chodby živočíchov žijúcich v minulosti na dne jazernej panvy.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Klouček, Zdeněk Ing. - Príroda okresu Louny, OkU Louny, ref. ŽP, Louny 1995
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2016-08-05]. Dostupné online. (po česky)
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Miocenní sladkovodní vápence
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Miocenní sladkovodní vápence na českej Wikipédii.