Prírodný park Džbán

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 50°15′S 13°45′V / 50,25°S 13,75°V / 50.25; 13.75
Džbán
Prírodný park
Vyhled z Loustina.jpg
Výhľad z Louštína
Štát Česko Česko
Kraje Stredočeský a Úsťanský
Lokalita[1] Okresy Louny,
Kladno a Rakovník
Nadmorská výška max, 537 m n. m.
Súradnice 50°15′S 13°45′V / 50,25°S 13,75°V / 50.25; 13.75
Rozloha 416 km² (41 600 ha)
Vznik 1994
Rozsah PrP Džbán v porovnaní s vymedzením geomorfologického celku Džbán
Rozsah PrP Džbán v porovnaní
s vymedzením geomorfologického celku Džbán
Česko: Prírodný park Džbán
Prírodný park Džbán
Poloha na mape Česka
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Prírodný park Džbán je chránené územie, ktoré bolo zriadené v roku 1994 na pomedzí okresov Louny, Kladno a Rakovník.[2] Je to pomerne rozsiahle prírodovedné a krajinársky cenné územie, ktoré leží medzi priemyselnými oblasťami Severočeskej hnedouhoľnej panvy a Kladensko-rakovníckej panvy.[3] Jeho rozloha je 416 km².[2]

Prírodné pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Flóra[upraviť | upraviť zdroj]

Územie má vysokú prírodovednú a rekreačné hodnotou, zachovali sa na ňom zmiešané a listnaté lesy, v ktorých sa vyskytuje celý rad vzácnych druhov rastlín[4], ako je kýchavica čierna, celoeurópsky chránený zvonovec ľaliolistý, vstavač purpurový, črievičník papučkový, vtáčia prilba červená, vtáčia prilba biela, vtáčia prilba dlholistá, smrečinovec plazivý, päťprstnica hustokvetá, päťprstnica obyčajná, vemenník dvojlistý, vemenník zelenkastý, bradáčik vajcovitý, kruštík rožkatý, kruštík širokolistý, kruštík tmavočervený, kamienka modropurpurová, veternica lesná, hruštička stredná, astra spišská, drieň obyčajný, jasenec biely, ľalia zlatohlavá, medúnka medovkolistá, zriedkavo dub plstnatý, ranostaj pošvatý, žltohlav najvyšší, šašina černastá, kosatka kalíškatá, bleduľa jarná, horec pľúcny, zerva hlavičkatá, tučnica obyčajná, vachta trojlistá, rosička okrúhlolistá, hlaváčik letný, hríb satanský alebo ľanolistník bezlistencový, ktorý tu rastie na jedinej lokalite v Česku.

Fauna[upraviť | upraviť zdroj]

Džbán je veľmi cenný nielen botanicky ale aj zoologicky. Na území žije celý rad obojživelníkov, ako je mlok bodkovaný, mlok hrebenatý, mlok horský, salamandra škvrnitá, hrabavka škvrnitá, kunka červenobruchá, rosnička zelená, ropucha bradavičnatá, ropucha zelená, skokan rapotavý, skokan štíhly a i. Z plazov je hojný slepúch lámavý, jašterica krátkohlavá, užovka obojková, ale aj vzácni zástupcovia, ktorými sú vretenica severná a užovka hladká.

Tiež vtáctvo je na Džbáne pestro zastúpené. Hniezdi tu vlha obyčajná, ďateľ prostredný, ďateľ malý, žlna sivá, žlna zelená, tesár čierny, strnad záhradný, penica jarabá, sýkorka čiernohlavá, krutohlav hnedý, sluka hôrna, jastrab krahulec, jastrab veľký, výr skalný, myšiarka ušatá, sova obyčajná, bocian čierny, potápka malá, potápka chochlatá, labuť veľká a mnoho ďalších. Z radov bezstavovcov možno menovať cikádu lužnú alebo roháča veľkého.

Poslaním Prírodného parku Džbán je zachovanie unikátnej krajiny džbánskej kriedovej tabule s významnými estetickými hodnotami, najmä s ohľadom na geomorfológiu územia, lesné porasty, charakteristickú a vzácnu flóru a faunu, rozptýlenú mimolesnú zeleň a staré ovocné sady.[3]

Geografia a prírodné podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Disambig.svg O lokalite podrobnejšie pozri Džbán (geomorfologický celok).

Hranicu Prírodného parku Džbán vymedzujú obce Kladno, Nové Strašecí, Řevničov, Hředle, Mutějovice, Kounov, Janov, Svojetín, Děkov, Vrbice, Běsno, Soběchleby, Liběšovice, Měcholupy, Dobříčany, Liběšice, Tuchořice, Hřivice, Senkov, Brodec, Smolnice, Hříškov, Panenský Týnec, Bílichov, Pozdeň, Jedomělice, Smečno, Svinařov a Libušín.[1]

Územie Džbánu je pahorkatina, ktorá najmä v okolí Ročova prechádza vo vrchovinu.[3] Je to opukový hrebeň a tunajšia biela aj zlatistá opuka sa už od prvopočiatku kamenných stavieb ťažila ako stavebný kameň nielen pre typické tunajšie neomietnuté sedliacke domy (tzv. opuková architektúra). Je tiež obľúbená pre svoju jedinečnú farebnosť a štruktúru aj v sochárstve a ťaží sa dodnes.[2][5][4] Najvyššími vrcholmi sú Louštín (537 m n. m.) a návršie Džbánu (536 m n. m.).[6]

Zrážky na území prírodného parku sú nízke ale vyrovnané, činia cca 490 až 510 mm. Sú ovplyvnené zrážkovým tieňom Krušných hôr.[3] Oblasť je všeobecne suchá a s priemernými teplotami cca 8,3 až 8,9°C aj pomerne teplá.[3]

Rozvodie[1][upraviť | upraviť zdroj]

Džbán pokrývajú z cca 65 až 70% lesy. Je pramennou oblasťou uprostred inak bezlesého Slánska, Žatecka a Lounska. Mohutný džbánsky hrebeň v smere Hříškov-Řevničov je prirodzenou rozvodnicou Vltavy, Berounky a Ohře. Na východ od tejto rozvodnice pramení Bakovský potok so svojimi prítokmi, potoky Bilichovským a Červeným. Všetky tieto potoky majú smer svojho toku na východ alebo severovýchod a odvodňuje ich Vltava. Na západ od rozvodnice pramenia potoky Smolnický, Klášterský (Ročovský), Hřivický, Hasina a Klučecký. Smer ich toku je na sever alebo severozápad a odvodňuje ich rieka Ohře.

História a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Mierne zvlnená krajina
v južnej časti parku, v blízkosti Řevničova

Náučné chodníky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Náučný chodník Kounovské kamenné rady bol zriadený v roku 1987 a má 11 zastávok. Ukazuje 14 radov kameňov tzv. Kounovských kamenných radov a tiež prírodné pomery Džbánu, históriu (v blízkosti sa nachádza halštatsko-laténske hradisko), geológiu, botaniku, zoológiu, poľnohospodárstvo, lesníctvo a pod. Začína pri ceste za mutějovickou železničnou stanicou smerom na Kounov.[1][11]
  • Náučný chodník Novostrašecko bol otvorený v roku 1994, má 14 informačných panelov a meria 12km. Začína pri železničnej stanici v Novom Strašecí, prechádza mestom, okolo obory Libeň, Mšeckými Žehrovicami a pozdĺž sústavy rybníkov na potoku Lodenice. Chodník podáva informácie o Prírodnom parku Džbán, o Mšeckých Žehroviciach a o Novom Strašecí a okolí. Informuje o zeleni, poľnohospodárstve, lesníctve, pamätných stromoch, keltskom osídlení a rybníkoch.[11]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d Přírodní park Džbán [archivovaná verzia]. Obec Kounov, rev. 2009-03-30, [cit. 2016-08-11]. Dostupné online. (po česky)
  2. a b c d e Přírodní park Džbán [online]. Obec Mutějovice, [cit. 2016-08-11]. Dostupné online. (po česky)
  3. a b c d e PERLÍK, Tomáš. Přírodní park Džbán [online]. horesovice.unas.cz, rev. 2006-03-10, [cit. 2016-08-11]. Dostupné online. (po česky)
  4. a b Přírodní park Džbán [online]. vyletnik.cz, [cit. 2016-08-11]. Dostupné online. (po česky)
  5. Rabasova GALÉRIA RAKOVNÍK, Medzinárodná sochárske sympózium, Džbán a prírodný kameň varchitektúre
  6. VÍTEK, Jan. Dvě „střechy“ vrchoviny Džbán [online]. Treking 6/2004, 2007-3-19, [cit. 2016-08-11]. Dostupné online. (po česky)
  7. hrady.cz: Hrad Džbán
  8. hrady.cz: Hrad Pravda
  9. http: // www. kdyakam.cz/index.php?stranka=detail-akce&id-akce=24087 kudyakam.cz: Kláštor a chrám Panenský Týnec]
  10. BALOGH, Daniel. Přírodní park Džbán – po stopách pradávných obyvatel [online]. mavlast.cz, [cit. 2009-03-31]. Dostupné online. (po česky)
  11. a b Přírodní park Džbán [online]. Obec Malíkovice, [cit. 2010-09-23]. Dostupné online. (po česky)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Přírodní park Džbán na českej Wikipédii.