Džbán (geomorfologický celok)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Džbán
geomorfologický celok
Vyhled z Loustina.jpg
Výhľad z Louštína
Štát Česko Česko
Región Stredné a severné Čechy
Nadradená
jednotka
Brdská oblast
Susedné
jednotky
Dolnooharská tabule
Pražská plošina
Křivoklátská vrchovina
Rakovnická pahorkatina
Podradené
jednotky
Ročovská vrchovina
Řevničovská pahorkatina
Najvyšší bod Džbán[1][2]
 - výška 536 m n. m.
Rozloha 311 km² (31 100 ha)
Geologické zloženie ílovec, pieskovec,
opuka
Džbán na mape Česka
Džbán na mape Česka
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Džbán je geomorfologický celok v Poberounskej sústave. Rozkladá sa v stredných a dielom v severných Čechách približne medzi mestami Louny, Slaný, Kladno, Rakovník a Žatec. Pre Džbán sú charakteristické rozsiahle náhorné roviny oddelené hlbokými a širokými údoliami.

Členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Poloha Džbánu; na pomedzí okresov Rakovník (JZ.), Louny (sever) a Kladno (východ). Severozápadnú časť celku predstavuje Ročovská vrchovna, juhovýchodnú polovicu tvorí Řevničovská pahorkatina.

Džbán sa z hľadiska českého geomorfologického členenia delí na dva podcelky. Podrobnejšie delenie na okrsky celok nemá.

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Náhorné roviny sú pokryté 3 až 12 metrov silnou opukovou vrstvou. Opuka je tvrdá, ale leží na mäkkom (cenomanskom) pieskovci, takže hneď ako na kraji opuka zvetrá, nastáva rýchla svahová erózia. Až zhruba o 50 až 300 metrov nižšie pieskovec končí a začínajú íly (pravdepodobne z obdobia karbónupermu), často červeno sfarbené.

Džbán tvorí rozvodie Ohře, dolnej Vltavy a Berounky; na jeho vlastnom území sa tak vyskytujú iba drobné vodné toky, ktoré sa vejárovito rozbiehajú z okolia obce Kroučová. Hlboké údolia v centrálnej časti prerezávajú prvohorné sedimenty v smere od juhu na sever (povodia Hasiny a Smolnického potoka, pravých prítokov Ohře). Na východnej strane Džbánu tečú potoky v takmer rovnobežných údoliach od západu na východ (povodie Bakovského potoka, ľavého prítoku Vltavy). Juhovýchodnú časť Džbánu odvodňuje potok Kačák (Loděnický potok) do Berounky. Na rozdiel od vyššie uvedených tokov vytvára Kačák na svojom toku Džbánom údolia široko otvorené.

Príroda Džbánu[upraviť | upraviť zdroj]

Džbán leží v miernom zrážkovom tieni a je trochu suchý. Veľkú časť územia pokrývajú lesy a to najmä na náhorných rovinách, na terénnych zlomoch a na náveterných (vlhších) svahoch. Lesy sú intenzívne hospodársky využívané, v rovinách prevažuje smrek a na svahoch buk.

Prírodné rezervácie sa nachádzajú najmä v okolí Bílichova. Chránené sú ako údolné spoločenstvá (kýchavica čierna, orchidey črievičník papučkový, vstavač purpurový, vstavač vojenský, vtáčia prilba červená, vtáčia prilba biela, päťprstnica hustokvetá, päťprstnica obyčajná, smrečinovec plazivý, rôzne druhy kruštíkov, tak spoločenstvá hrán svahov (medvedica lekárska). V roku 1994 bol vyhlásený Prírodný park Džbán združujúci rôzne cenné územia do veľkej chránenej oblasti s najnižším stupňom ochrany.

V oblasti Džbánu sa pestujú najmä obilniny, krmoviny a chmeľ.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Z mladšej doby kamennej pochádzajú Kounovské řady.

Oblasť Džbán nemá prirodzené centrum. V období raného stredoveku malo väčší význam hradisko Dřevíč (dnes rozsiahla lúka obklopená opukovými skalami), údajne do 10. storočia plniace úlohu krajského súdu, ktorý neskôr prešiel do Slaného. Zo súčasných sídiel sa v rámci Džbánu nachádzajú dve menšie mestá, Nové Strašecí a Stochov, obe pri juhovýchodnom okraji celku. Z ďalších obcí stojí za zmienku napr. Řevničov, Mšec alebo Krušovice.

V stredoveku bol najvýznamnejším miestom malý hrad Džbán (dnes veľmi zle zachovaná zrúcanina východne od železničnej stanice Mutějovice a neďaleko od neho hrad Pravda (nad Domoušicami), oba jednoduché ostrožné hrady. Pravda bola po husitskom hnutí prestavaná na mohutnejšiu pevnosť.

V devätnástom storočí bolo v oblasti Džbán objavené čierne uhlie (kounovsko-slánska sloj), ktoré sa do polovice storočia dvadsiateho extenzívne ťažilo.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. BÍNA, Jan; DEMEK, Jaromír. Z nížin do hor. Praha : Academia, 2012. ISBN 978-80-200-2026-0. Kapitola Džbán, s. 199.
  2. Džbán na Mapy.cz

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Džbán (geomorfologický celek) na českej Wikipédii.