Potápka malá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Potápka malá
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Tachybaptus ruficollis
Pallas, 1764
Synonymá
potápka hnedá,
Podiceps ruficollis

Mapa rozšírenia potápky malej
      Hniezdiaca, výskyt v letnom období
      Hniezdiaca, celoročný výskyt
      Nehniezdiaca
      Na potulkách (závislosť na sezóne nejasná)
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Tachybaptus ruficollis

Potápka malá alebo potápka hnedá[3] (lat. Tachybaptus ruficollis) je najmenšia potápka z čeľade potápkovitých žijúca na území Slovenska. Obýva palearktickú, etiópsku a orientálnu oblasť. Na Slovensku bolo hniezdenie dokázané alebo pravdepodobné v 49,20 % mapovacích kvadrátov. Čiasťočne sťahovavý druh, zimovanie bolo zistené v 31,20 % mapovacích kvadrátov.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov potápka malá patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia klesá.[1]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Potápka malá má zavalitý vzhľad s krátkym krkom. Počas párenia má gaštanovo hnedý krk a jasne žlté kútiky zobáku, inak je prevažne svetlo hrdzavá. Obidve pohlavia vyzerajú rovnako. Mláďatá sú takmer celé čierne s nezreteľnými pozdĺžnymi pruhmi.

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Pri vábení nápadné neustávajúce trylky obidvoch partnerov, opakuje sa sloha „bibibibi“ (zvukový záznam[5]), obidvaja partneri plávajú oproti sebe a potom sa ponoria.

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 1980 – 1999 bol 1 000 – 3 000, zimujúcich jedincov 500 – 2 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytovala boli stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[4] a 2001[6] žiadny. Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.[4]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2008 – 2012 bol 1 000 – 3000 párov, zimujúcich jedincov 1100 – 1200. Krátkodobý trend i veľkosť územia na ktorom hniezdil za posledných 12 rokov (2000 – 2012) aj z pohľadu dlhodobého trendu od roku 1980 (1980 – 2012) boli stabilné.[7] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][8][9]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2013 – 2018 bol 1000 – 3000 párov, zimujúcich jedincov 400 – 700. Krátkodobý trend i veľkosť územia na ktorom hniezdil za posledných 12 rokov (2007 – 2018) aj z pohľadu dlhodobého trendu od roku 1980 (1980 – 2018) boli stabilné.[10]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Potápka hnedá žije iba na vodných plochách, rybníkoch a jazerách. Hniezdi v apríli až júli dvakrát ročne. Hniezdo je plávajúca kôpka vodných rastlín. Samica znáša 5 – 6 bielych, neskôr hnedých vajec, nekŕmivé mláďatá sa podobne ako pri ostatných potápkach schovávajú na chrbtoch rodičov. Živí sa najmä hmyzom, menej už mäkkýšmi, v zime aj rybkami.

Potápka hnedá je čiastočne sťahovavý vták, často prezimuje u nás na nezamrzajúcich vodných plochách, ale zvyčajne prezimuje v južnej Európe.

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 500 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021 Z. z., účinnosť od 01.06.2021).[11] Druh je zaradený do Bernského dohovoru (Príloha II).[12]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b IUCN Red list 2021.1. Prístup 6. septembra 2019
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
  4. a b c DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autori druhu Alžbeta Darolová a Štefan Danko. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Potápka malá/Potápka hnedá, s. 63 – 65.
  5. Rudo Jureček, XC100940. Accessible at www.xeno-canto.org/100940. [online]. Slovensko: xeno-canto.org, 2012-05-12, [cit. 2018-12-09]. Volanie „bibibibi“. Dostupné online.
  6. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  7. Černecký, J., Darolová, A., Fulín, M., Chavko, J., Karaska, D., Krištín, A., Ridzoň, J. Správa o stave vtákov v rokoch 2008 – 2012 na Slovensku. [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2019-10-05]. S. 790. Dostupné online.
  8. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  9. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  10. Černecký, J., Saxa, A., Čuláková, J., Andráš, P. Správa o stave vtákov za obdobie rokov 2013 – 2018. [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2019, [cit. 2019-10-05]. Dostupné online.
  11. Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.
  12. Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, 1997-01-01, [cit. 2020-02-24]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]