Gary Snyder

	Gary Snyder
	americký básnik, esejista,; lektor a environmentalista
	; Gary Snyder prednáša na Columbia University (2007)
Rod. meno	Gary Sherman Snyder
Narodenie	8. máj 1930 (94 rokov); San Francisco, Kalifornia, USA
Alma mater	Reed College
Rodičia	Harold Snyder, Lois Hennessy Snyder
Manželka	Alison Gass (1950 - r. 1952); Joanne Kyger (1960 - r. 1965); Masa Uehara (1967 - r. 1989); Carole Lynn Koda (1991 – o. 2006)
Deti	Kai (* 1968), Gen (* 1969)
Odkazy
Commons	Gary Snyder
	Biografický portál

Gary Snyder (* 8. máj 1930, San Francisco, Kalifornia, USA) je americký básnik (Beat generation), esejista, lektor a environmentalista. Vďaka svojmu umeniu prepojiť budhistickú spiritualitu a prírodu je občas nazývaný „laureátom hlbinnej ekológie“. Vyučuje literatúru a filozofiu divočiny na Kalifornskej univerzite v Davise a so svojou rodinou žije v San Juan Ridge v kalifornských horách Sierra Nevada.

Životopis

Vyštudoval literatúru, antropológiu, japončinu a čínštinu, pracoval v lesoch a dokoch, študoval budhistickú filozofiu, určitý čas žil v budhistickom kláštore, skladal básne a stal sa jedným z predstaviteľov beatnickej generácie. K jeho priateľom patrili Allen Ginsberg a Jack Kerouac, ktorého Snyder inšpiroval natoľko, že z neho stvoril literárnu postavu Japhyho Rydera, známu z knihy Dharmoví tuláci.

Ako sociálny kritik býva Snyder radený k osobnostiam typu Aldousa Huxleyho, Lewisa Mumforda alebo Aldo Leopolda. Okrem akademickej dráhy na Kalifornskej univerzite sa podieľal na činnosti Kalifornského výboru pre umenie.

Mladosť

Gary Sherman Snyder sa narodil v kalifornskom San Franciscu Heroldovi a Loise Snyderovým. Jeho rodina bola silno zasiahnutá americkou hospodárskou krízou tridsiatych rokov a presťahovala sa najprv do Kitsapu v štáte Washington a neskôr do oregonského Portlandu. V detstve v Kitsape sa Gary prvý raz stretol s americkými Indiánmi a začal prejavovať živý záujem nielen o samotných Indiánov, ale aj o ich tradičné prepojenie s prírodou. Rodičia sa rozišli a Garyho a sestru vychovávala len matka, novinárka v miestnych novín. V ranej mladosti Snyder pracoval okrem iného v tlačiarni a obľúbil si cestovanie do hôr.

V roku 1947 mohol vďaka štipendiu začať navštevovať Reedovu strednú školu, kde v školskom časopise publikoval svoje prvé básne. Snyderov záujem o iné kultúry, rovnako ako obyčajná potreba peňazí, ho priviedla k občasnej práci námorníka. Častý pobyt na mori podnietil jeho záujem o oceány a aspekty hydrosféry. V roku 1951 Snyder ukončil štúdium skúškami z antropológie a literatúry a leto strávil ako drevorubač v indiánskej rezervácii Warm Springs, čo ho inšpirovalo k niektorým z jeho raných básni, neskôr zostavených do zbierky The back country. V nasledujúcom roku Snyder pracoval v národnom parku, kde sa staral o prevenciu vzniku požiarov. V tom čase sa zoznámil so základnými myšlienkami budhizmu a prostredníctvom prejavov budhistických umelcov s niektorými tradičnými postojmi Ďalekého východu voči prírode. Štúdium antropológie na univerzite v Indiane Snyder ukončil po jedinom semestri a vrátil sa znova do San Francisca, aby sa pokúsil uchytiť ako básnik.

Beatnici

V San Franciscu naďalej rástol Snyderov záujem o zenbudhizmus. V skutočnosti to boli spisy D.T. Suzukiho, ktoré ho viedli k rozhodnutiu nepokračovať v štúdiu antropológie. Namiesto toho sa v roku 1953 zapísal na Kalifornskú univerzitu v Berkeley na štúdium východných kultúr a jazykov. V lete si zarábal ako drevorubač alebo ako robotník pri výstavbe železnice v Yosemitskom národnom parku. V roku 1955 sa na niekoľko mesiacov zišiel v Mill Walley s Jackom Kerouacom. V rovnakom čase Snyder navštevoval Americkú akadémiu ázijských štúdií, kde vyučoval okrem iného aj taký znalec zenu ako Suzukiho žiak Alan Watts.

Vďaka doporučeniu Kennetha Rexrotha sa Snyder zoznámil s Allenom Ginsbergom a toto obdobie dodalo Kerouacovi dostatok inšpirujúcich podnetov na napísanie Dharmových tulákov. Snyder bol so svojou záľubou vo všetkom prírodnom, oregonským detstvom a manuálnou kariérou medzi beatnikmi exotickým zjavom a Lawrence Ferlinghetti neskôr Snydera nazval „Thoreau generácie beatnikov“. Snyder sám videl svoju hlavnú úlohu ako prostredník k prispievaniu vzájomnému poznávania Východu a Západu.

Japonsko

Beat generation sa všeobecne zaujímali o zenový budhizmus, Snyder bol však jedným z mála, ktorí sa ním zaoberali skutočne do hĺbky. Väčšinu času v období rokov 1956 - 1968 strávil v Japonsku ako laik v zenových kláštoroch Šokoku-ji a Daitoku-ji a neskôr, spolu so skupinou niekoľkých ďalších ľudí, na malom sopečnom ostrovčeku. Jeho predchádzajúce štúdium písanej čínštiny mu pomohlo k ozajstnému hlbokému ponoru do tradície zenu (s koreňmi v Číne v dynastii Tchang) a umožnilo mu podieľať sa na odborných projektoch počas pobytu v Japonsku.

Snyder však nemal v pláne stať sa mníchom, naopak plánoval návrat do USA, aby „pootočil kolesom dharmy“. Niekoľko rokov bola jeho manželkou americká poetka Joanne Kygerová, ktorá s ním žila v Japonsku.

V tom čase vydal zbierku básni datovaných do začiatku päťdesiatych rokov, Mýty a texty (1960) a Šesť úryvkov z Hôr a ciest bez konca (1965; tu ide však o začiatok rozsiahlej práce, na ktorej Snyder pokračoval až do konca 90. rokov 20. storočia). Básne vyjadrujú Snyderove dovtedajšie životné skúsenosti, približujú prostredie, ktoré ho obklopovalo, jeho pohľad na vecí také, aké sú. Ako účastník-pozorovateľ bol Snyder v Japonsku zasväcovaný nielen do praktík zenbudhizmu, ale aj do starobylých rituálov sekty Šugendó. Na začiatku 60. rokov vycestoval spolu s Allenom Ginsbergom do Indie. Sprevádzala ich aj Snyderova žena Joanne Kygerová (amer. poetka), čoskoro po návrate z Indie sa však so Snyderom rozišla a neskôr sa rozviedli.

Snyder pokračoval v sebavzdelávaní, konkrétne ho zaujímala geomorfológia a lesníctvo. Týmito oblasťami záujmov sú do veľkej miery poznamenané jeho eseje, poskytnuté rozhovory a básnicka tvorba. Istý čas žil so skupinou japonských odpadlíkov od väčšinovej spoločnosti na ostrove Suwa-no-se, kde sa znova oženil, tentoraz s Masou Ueharou, matkou jeho dvoch synov.

Neskoršie básne a esejistika

Snyder je autorom niekoľkých kníh esejí (v češtine napríklad Zemědům) a mnohých zbierok poézie, napríklad Pulitzerovou cenou ocenené zbierky Korytnačí ostrov. V roku 1968 vydáva Snyder zbierku básni The back country, v ktorej zhŕňa tvorbu posledných dvadsiatich rokov. Na konci 60. rokov sa spolu so svojou ženou sťahuje do San Francisca, kde sa narodil ich prvý syn. Onedlho odišli do hôr Sierra Nevada v severnej Kalifornii.

Regarding Wave z roku 1969 bola štylisticky celkom odlišná zbierka emočne silných, metaforických a lyriky plných básni. Otvorila obdobie tvorby inšpirovanej rodinou, priateľmi a životom v miestnej komunite. Počas celých 70. rokov Snyder reflektuje svoje zaujatie Amerikou a hnutím „žitia v mieste“. Za zbierku Korytnačí ostrov dostal v roku 1974 prestížnu Pulitzerovu cenu.

Snyder napísal veľké množstvo esejí, ktoré uvádzali do súvislostí jeho básnickú tvorbu a náhľad na kultúru, komunitné experimenty a životné prostredie. K najznámejším zbierkam esejí patrí Prax divočiny (1990) alebo Miesto v priestore (1995). Podstatou Praxe divočiny je autorov obdiv slobody a divokosti. Snyder – tulák, chodec a environmentalista – tu hovorí: „Aby bol človek ozaj slobodný, musí pristúpiť na základné pravidlá, a to také, aké sú – bolestivé, pominuteľné, neskrotené, nedokonalé – a byť pritom za pominuteľnosť vďačný.“

V 80. rokoch a 90. rokoch 20. storočia sa Snyder vyjadroval prostredníctvom verejných prednášok a esejí ku všetkým svojim obľúbeným témam: kultúram rôznych národov, histórii prírody, náboženstvám, sociálnej kritike, duchovným aspektom Ameriky, životu v súlade s prírodou. Väčšina z týchto verejných prejavov a esejí neskôr vyšla súborne.

V roku 1985 sa Snyder stal profesorom na kalifornskej univerzite v Davise a ovplyvnil novú generáciu autorov zaoberajúcich sa Ďalekým Východom. Napriek zdanlivému odklonu od básnickej tvorby, mu v roku 1996 vychádza zbierka básní Hory a rieky bez konca, na ktorej Snyder pracoval štyridsať rokov. Lyricko-epické básne zo zbierky sú esenciou toho najlepšieho zo Snyderovej tvorby. V roku 2004 mu vychádza zbierka celkom nových básni Danger on Peaks.

Východiská tvorby

Snyder vždy pripúšťal, že jeho vnútorná citlivosť vychádza z intenzívneho záujmu o amerických Indiánov, ich ovplyvnenie prírodou a život v súlade s ňou. Zdá sa, že indiánske chápanie „chodníkov“ rezonovalo s jeho vlastným poňatím. Ďalšie dôverne spoločné prvky objavil v budhistickej praxi, animistickej iniciácii Jamabuši a vďaka ďalším skúsenostiam a praktikám.

K Snyderovym literárnym vzorom patrili William Carlos Williams, David Herbert Lawrence, William Butler Yeats a niektorí z básnikov starej Číny. Jeho postoj k poézii formovala antropológia, kultúry prírodných národov, budhizmus a environmentalistika. „K mojim celoživotným záujmom patrí skúmanie, ako skombinovať biológiu, mysticizmus, prehistóriu a teóriu všezahŕňujúcich systémov,“ vyhlásil Snyder v roku 1973 v rozhovore pre New York Quarterly. Snyder tvrdí, že básnici a ľudia všeobecne sa potrebujú naučiť posudzovať veci z dlhodobého hľadiska, najmä v prípadoch, kedy je potrebné zhodnotiť dôsledky svojich činov. Jeho poézia sa snaží vyplniť medzeru medzi prírodou a kultúrou a nájsť cestu, ako ich ďalej integrovať.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Gary Snyder na českej Wikipédii.