Preskočiť na obsah

Ján X. (konštantínopolský patriarcha)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 15:09, 11. september 2020, ktorú vytvoril ScholastikosSVK (diskusia | príspevky) (Vytvorená stránka „{{Infobox Duchovný |typ = biskup |meno = Ján X. Kamatéros |aktuálny titul = k…“)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Ján X. Kamatéros
konštantínopolský ekumenický patriarcha
Štát pôsobeniaByzantská ríša
Funkcie a tituly
konštantínopolský ekumenický patriarcha
5. august 1198 – apríl/máj 1206
Predchodca Juraj II. Michaél IV. (v exile) Nástupca
Biografické údaje
Varianty menastarogr. Ιωάννης Ι΄ Καματηρός
Narodenie12. storočie
Úmrtiejún 1206
Didymoteichon, dnes Didymoticho
Svätenia

Ján X. Kamatéros (iné mená: Ján Kamatéros, starogr. Ἰωάννης Ι΄ ΚαματηρόςIóannes X. Kamatéros; * ? – † apríl/máj 1206, Didymoteichon) bol konštantínopolský ekumenický patriarcha v rokoch 1198 – 1206. Za jeho patriarchátu sa uskutočnila štvrtá križiacka výprava, ktorá skončila dobytím Konštantínopola.[1]

Životopis

Ján sa narodil nevedno kedy do rodiny Kamatérovcov. Jeho príbuznou bola Eufrozýna Dukaina Kamatéra, manželka Alexia III. Bol vzdelávaný v literatúre a klasickej filozofie. Po tom, čo vystriedal viacero cirkevných funkcií, sa stal chartofylaxom a po smrti Juraja II. Xifilina sa v roku 1198 stal konštantínopolským patriarchom. Zúčastnil sa diskusie so Západom a už počas prvých dvoch rokov v úrade si vymenil viacero listov s pápežom Inocenta III. Odmietol pápežský primát i Filioque. Pápež mal podľa neho prvenstvo vrámci patriarchátov iba preto, že Rím bol raným cisárskym sídlom. Podľa latinských zdrojov sa však po príchode Alexia IV. do Konštantínopola v roku 1203 pápežovi podriadil. Po páde Konštantínopola do rúk križiakov v roku 1204 Kamatéros odišiel do Didymoteichonu. Theodoros I. Laskaris ho síce pozval do Nikáje, avšak Ján odmietol. Dôvodom mohol byť jeho vysoký vek. V roku 1206 v exile zomrel.[1]

Referencie

  1. a b JOHN X KAMATEROS In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1054 – 1055. (po anglicky)