Preskočiť na obsah

Pálfiovská papiereň

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 00:29, 26. október 2020, ktorú vytvorila Lalina (diskusia | príspevky) (Fabianov mlyn: ow)
Pálfiovská papiereň
Fabianov mlyn
papiereň (neskôr mlyn)
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Pezinok
Mesto Pezinok
Mestská časť Cajla
Poloha Malacká cesta 65
902 01 Pezinok-Cajla
 - súradnice 48°19′03″S 17°14′48″V / 48,317638°S 17,246650°V / 48.317638; 17.246650
Vznik 1620 (papiereň)
1934 (Fabianov mlyn)
Zánik 1866 (papiereň)
Pre verejnosť verejnosti neprístupné
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 107-10660/1, 107-10660/2, 107-10660/3
 - dátum zápisu 6. 8. 1992
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Bratislavského kraja
Poloha v rámci Bratislavského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Pálfiovská papiereň (staršie Pálffyovská papiereň) bola papiereň za Cajlou, dnes už historickou časťou mesta Pezinok, na súčasnej Malackej ceste číslo 65. Bola založená Pálfiovcami v roku 1620 a svoju činnosť ukončila v roku 1866. Od roku 1934 na mieste vyhoreného mlyna na obilie, ktorý bol prestavanou hlavnou budovou papierne, stojí Fabianov mlyn a jedinou zachovanou budovou pôvodnej papierne je sušiareň papiera.

História papierne

V rokoch 1640 až 1693 dodávala papier aj do univerzitnej kníhtlačiarne v Trnave. Takmer všetok papier z produkcie tejto papierne bol označený pálfiovským erbom (jeleňom vyrastajúcim z kolesa) v podobe vodoznaku alebo firemnej značky.[2]

V roku 1866 papiereň ukončila svoju činnosť, kvôli zavedeniu veľkovýroby papiera z celulózy. Poslednými majiteľmi papierne boli Tauberovci, ktorí ju získali v 1. polovici 19. storočia.

Sušiareň papierne

Sušiareň papiera je od roku 1992 kultúrnou pamiatkou. Budova má obdĺžnikový pôdorys, je murovaná, dvojposchodová a má aj podkrovie.

Fabianov mlyn

Hlavná budova papierne bola prestavaná na mlyn na obilie, ktorý v lete 1934 do základov vyhorel a na jeho mieste bol Vincentom a Emilom Fabianom postavený nový mlyn, ktorý fungoval až do 50. rokov 20. storočia. V týchto rokoch bol mlyn znárodnený a mlynská výroba ukončená. Pôvodne patril rodu Anderith (neskôr premenovaný na rod Andor). Poslednými majiteľmi mlynu boli Eugen Fabian a jeho syn Peter. V súčasnosti je z Fabianovho mlynu súkromná rezidencia.

Mlyn s mlynským zariadením a hospodárskou stavbou a mlynský náhon boli v roku 1992 vyhlásené za kultúrnu pamiatku.

V mlyne sa nachádza pôvodné mlynské zariadenie. Patril k zmodernizovaným mlynom, preto sa v ňom už nenachádza mlynské koleso, ktoré bolo nahradené dieselovým a neskôr elektrickým motorom. V mlyne sa nachádzajú triedičky, čističky, paternostre, hodvábne sitá a tri valcové stolice, pričom jedna z nich je zložená z dvoch dvojíc valcov.

Referencie

  1. Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2019-07-06]. Dostupné online.
  2. Kultúrne pamiatky [online]. Mesto Pezinok, [cit. 2019-07-06]. Dostupné online.

Zdroje